Novinky v čitateľských profiloch
Lila je neskutočne silná a vyrovnaná hrdinka. Je večnou optimistkou a snaží sa zachrániť svoju rodinu nech to stojí čo chce. S mŕtvou matkou, otcom alkoholikom a starším bratom, ktorý kontroluje pomaly aj to, či sa nenadýchla prirýchlo to však nemá ľahké. Ľudia si o nej v meste šepkajú, poznajú ich ako rodinu postihnutú "tým nešťastím" a častokrát jej dávajú pocítiť, akú malú dôveru mali v ňu a brata.
Keď sa po skončení univerzity vracia na leto domov, očakáva sa, že bude pracovať u najlepšieho kamaráta jej brata, Hugha, v jeho reštaurácii. Má mu dať dokopy papiere a čo to pomôcť aj s organizáciou. Ako sa ukáže, Lila je jednoducho jednotka vo všetkom, čo robí, takže niet div, že už po týždni uvidí Hugh rozdiel.
Potom tu máme Hugha. Hrdinu, ktorý by nemohol byť úžasnejší, ani keby sa snažil. A možno to bolo jeho najväčšie čaro. O nič sa nepokúšal, na nikoho sa nehral. Skrátka bol sám sebou, pomáhal rodine najlepšie, ako vedel, snažil sa byť tu pre kamošov a tiež... urobiť "správnu" vec a NEzačať si s kamarátovou sestrou. Aj napriek tomu, že spolu prakticky bývali na jednom pozemku.
Táto kniha sa ma dotkla hneď na viacerých úrovniach. Po dlhej dobe tu máme hrdinov, ktorí nie sú jeden pre druhého toxickí, obaja sú dospelí a rozumní, a obom až príliš záleží na ostatných, než aby sa aspoň na chvíľu zastavili a popremýšľali o tom, čo vlastne chcú oni sami. A to, v nejakom zvláštnom a širokom význame... mi je až pridobre známe. Takže hej, toto bolo veľmi špeciálne čítanie.
Samozrejme, príbehu nechýba humor, to ani náhodou. Osobne som sa pri čítaní cítila akoby som si zapla Heart of Dixie s mladšími postavami a mixla to s nejakou rodinnou komédiou, pretože Hughova rodina... tí by ma mohli pokojne adoptovať a nenahnevala by som sa.
Myslím, že Lila to vcelku vystihla. Každý chcel byť Reynoldsom. Hugh je prostredný z piatich detí, pričom má dvoch starších bratov a dve mladšie sestry. No i tak mi príde, akoby sa spomedzi všetkých obetoval najviac. Ja viem, ja viem, na niekoho to vyjsť proste muselo, ale neraz mi lámalo srdce, že to bol práve Hugh. I keď, na druhej strane... nakoniec získal niečo naozaj cenné.
Páči sa mi, že sa kapitoly pravidelne striedali, a tak sme videli myšlienkové pochody obidvoch. Boli sme s nimi na svadbe, smiali sa na skupinovom čete Reynoldsovcov a nádejali sa s Lilou, že sa jej podarí pomôcť otcovi.
Jediná osoba, ktorej som však v celej knihe neprišla na chuť bol Lilin brat. Chápala som, čo ho viedlo k jeho postojom, ale KÁMO! So svojimi postojmi bol tak otravný, až ho bolo náročné v niektorých kapitolách vystáť. Akoby zabudol, že kým on si niektorými prešiel, Lila ich zažila na vlastnej koži. A keď dokázala odpustiť ona, nebola by druhá šanca to jediné, čo by jej mohol dopriať?
O romantickej linke tu ani nejdem hovoriť, pretože to by bolo na úplne samostatnú diskusiu. Hugh sa nielenže celú knihu snažil robiť správne rozhodnutia, ale robil toľko maličkostí, pri ktorých bolo vidieť, ako mu na Lile nesebecky záleží, až bolo náročné nefandiť im hneď od začiatku.
Páčila sa mi aj familiárnosť, s ktorou sa okolo seba mali. Zo začiatku som mala za to, že to môže byť trápne, ale veľmi rýchlo mi ukázali opak. A myslím, že po tom večeri v zátoke obaja pochopili, aký nevyhnutný koniec ich čaká.
Skrátka... som nesmierne rada, že som sa dostala k autorke a jej tvorbe, pretože vo mne príbeh hlboko zarezonoval. A to hneď z niekoľkých dôvodov.
Táto kniha síce primárne oslovuje budúcich, či súčasných (a vlastne aj bývalých, aby videli, v čom to posrali) podnikateľov, ale princípy, ktoré predstavuje, sa dajú aplikovať na široké spektrum činností. Máte pocit, že váš život stagnuje? Možno ste pštros. Nie, nie, nepotrebujete psychiatra, tu nejde o krízu identity, ale o neochotu čeliť realite. Alebo sa vám zdá, že vaše manželstvo stojí za hovno? A čo tak nesnažiť sa zložiť puzzle tým, že ich vysypete z krabice, ale postupne pridávať jednotlivé dieliky?
Steven Bartlett sa vás nepokúša nakopnúť pinterestovými vyhláseniami ako "Teraz vstaň a dobi svet, ktorý na teba čaká!". Práve naopak, sám pripúšťa, že človek sa ťažko bude cítiť dobre iba preto, že si to niekde prečíta. Namiesto toho ponúka logické a funkčné kroky, ktoré vám pomôžu dosiahnuť vytúžený cieľ. Ako príklad uvediem boj so zlozvykmi - namiesto často omieľaného "chce to pevnú vôľu, tak vydrž!" vysvetľuje, že takýto postup možno nie je cestou do pekla, ale rozhodne do začarovaného kruhu, a ponúka inovatívny prístup - nič prevratné, ale pritom jednoduché, funkčné a psychologicky obhájiteľné.
Ak aj patríte k tej hŕstke šťastných, čo je spokojná so stavom vecí tak, ako sú, a nepociťuje potrebu na niečom popracovať, The Diary of a CEO sa vám oplatí čítať už len kvôli tým fascinujúcim príbehom a vedeckým informáciám. Dozvedela som sa napríklad, že by sme mali konečne prestať urážať akvarijné rybky, pretože, aby ste vedeli, chudera vaša bojovnica, ktorej už tretí mesiac sľubujete vymeniť vodu, dokáže udržať niť dlhšie než homo sapiens smartfónus. Alebo, že vás mozog dokáže odpojiť od bolesti, ak je nevyhnutné si pre ďalšie prežitie vlastnoručne amputovať končatinu. Aspoň že tak.
Čo ma mierne sralo, bol autorovo neustále zdôrazňovanie vlastných úspechov. Nemôžem povedať, že by sa vyslovene chvastal, on len konštatuje fakty, ktoré náhodou hovoria v jeho prospech, akurát teda už začínalo byť únavné, počúvať to stále dokola. Chalan si zaslúži ovácie, nie že nie, len si ich netreba pýtať tak okato.
The Diary of CEO dokáže pomôcť komukoľvek, kto chce svoje snaženie upriamiť efektívnejšie, pragmatickejšie a s väčšou šancou na úspech.