Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2022
2022
2021
2020
2019
2017
2015
Moje aktivity
Veľmi dlho som po prečítaní Prophet Song čakala, kým budem vedieť napísať recenziu. Nečakala som totiž, ako veľmi ma táto kniha...zasiahne? Rozloží?
Pred nejakým časom by som si povedala, že príbeh v knihe je naozaj dystopický, ako by bolo predsa možné, aby sa toto všetko udialo v demokratickej spoločnosti, veď predsa na to musia existovať... kontrolné mechanizmy? morálne kompasy? svedomie ľudí? No kvôli udalostiam posledných rokov sa to celé javí ako desivo reálne a príliš aktuálne.
V Prophet Song sa práve ukazuje, že zmena v spoločnosti sa nemusí udiať zo dňa na deň, že to nemusí byť šok. Naopak -môže sa diať pomaly, potichu, ale úplne viditeľne a úplne akceptovane.
Čitateľsky som si knihu veľmi užila, dej neuveriteľne rýchlo plynie a nechcete sa ho pustiť. Je to jednoducho excelentne napísané!
Táto kniha vlastne vôbec nie je krimi, ani triler. Napriek "upútavke" na vraždu, je to skôr príbeh o nerealistických očakávaniach spoločnosti, priateľstve a nachádzaní seba samej. Rika - hlavná postava - popri tom, ako sa snaží kvôli svojej reportáži priblížiť k Manako - obvinenej z 3 vrážd - sa v skutočnosti dozvedá viac o sebe ako o tejto údajnej (?) vrahyni. Manako ju učí užívať si jedlo cez hľadanie zážitkov a Rika sa tak nielenže naučí nájsť správne maslo a uvariť boeuf bourguignon, naučí sa konečne žiť sama so sebou a vyrovnať sa so spomienkami, ktoré ju ťažia.
Nie je to ale úplne hrejivá knižka, toto všetko "milé" sa totiž deje cez manipuláciu od Manako a prakticky všadeprítomný body-shaming. Veeeeľmi zaujímavá knižka, z ktorej mi simultánne ostáva akési spoločenská znechutenie, ale aj chuť na japonskú ryžu s maslom (samozrejme) podľa Manako.
...ale miestami sa zdá, že tá sonda zasahuje na miesta až desivo blízko domova, až príliš známe, príliš povedomé a vlastne.. v nás. Všetko od dedičstva "sovietskej mentality", tradície korupcie, bezútešných sídlisk až po ľudí, ktorí sa vytrvalo snažia spraviť niečo dobré a zachrániť, čo sa ešte zachrániť dá.
Vedela som, že budem čítať výbornú vojnovú reportáž, tušila som, že knihu nebudem chcieť odložiť napriek tomu, že už nevládzem čítať viac. No nečakala som, že - vo svojej podstate veľmi pragmaticky a bez pátosu podaná reportáž - bude tak citlivo ľudská a bude so mnou vedieť takto zamávať.
Hneď na úvod musím napísať, že toto bola jedna z najkrajších aj najlepších kníh, aké som kedy čítala. V prvom rade je vynikajúco napísaná - Barbara Kingsolver je pani spisovateľka - kniha má totiž takmer 600 strán, no hlcete každú jednu stranu a pri každom jednom slove veríte, že ho hovorí malý, neskôr dospievajúci až mladý chlapec Damon.
V celej knihe je veľmi cítiť akási osobná blízkosť autorky k regiónu: je veľmi kritická, či už priamo cez slová alebo cez udalosti, ktoré nechala svoje postavy prežívať. No zároveň je cítiť až láskavosť k ľuďom, ktorými zvyšok Ameriky (a možno aj sveta) opovrhuje a nazýva ich hillbillies, rednecks alebo po našom jednoducho "sedlač".
Demon Copperhead je súčasným retellingom príbehu Davida Copperfielda, no je až desivé, ako aktuálne tieto témy stále sú: aké jednoduché je ocitnúť sa na okraji spoločnosti, prepadať sociálnym aj zdravotným systémom, ktorý sa má o vás postarať, žiť v chudobe a bez povšimnutia ostatných.
Krásne, krásne rozprávanie!
Priznám sa, že som veľká fanynka Dolly Alderton: všetky jej knihy vo mne rezonujú a píše presne pre moju generáciu. No čo je na Dolly Alderton výnimočné je to, že dokáže skvelo a veľmi realisticky zachytiť nedokonalé a "obyčajné" postavy, no najmä vie s ľahkosťou popísať veľmi náročné situácie so všetkými emóciami, ktoré k tomu patria. A v tom presne spočíva to jej "literárne majstrovstvo", ktoré predvádza aj v Good Material - zachytiť obyčajný (až bežný) príbeh tak, že vás to ako čitateľa bolí, je to trpké, pravdivé, no často aj nahlas zábavné.
Trúfam si tvrdiť, že Good Material je (zatiaľ) jej najlepšia kniha a veľmi sa teším na to, ako si ju prečítam znovu a nechám sa ňou emočne rozložiť...znovu.
Prvá vec, ktorá mi po prečítaní Yellowface beží hlavou, je, že táto kniha bola výnimočne otravná! Tak autenticky otravná, ako keď vám frustrovaný kolega rozpráva o tom, čo všetko zlé sa mu stalo a aké neprávosti sa udiali. A vy ste tiež tak trochu už otrávený, ale veľmi chcete vedieť, ako to bolo ďalej. A presne to je na Yellowface také pútavé.
Mám rada autentické postavy – mám rada postavy, ktoré nie sú dokonalé, ktoré ma dokonca hnevajú, ktoré niekedy konajú iracionálne a robia nesprávne veci, pretože to sú presne postavy, z ktorými sa podľa mňa vieme ľudsky stotožniť. A presne taká je June – hlavná rozprávačka knihy, cez ktorej optiku sledujeme celý príbeh a ktorá je naozaj otrávená a niekedy aj naozaj otravná.
Ale predstavte si toto: ste celkom šikovné a milé dievča, ktoré po vyštudovaní prestížnej univerzity napísalo knihu, no stále nie ste… dosť. Nie ste dostatočne šikovná, aby ste napísali ďalšiu knihu a nezdáte sa byť ani dostatočne úspešná, aby vám ďalšiu knihu niekto vydal. A naproti tejto frustrácií stojí vaša priateľka Athena: Athena, ktorá je hviezdou literárneho sveta. Athena, ktorá je vlastne hviezdou celého sveta a ktorá je vo všetkom úspešnejšia. Je možné z toho nebyť otrávený? Je možné neurobiť to, čo urobila June? Je možné sa z toho všetkého nezblázniť?
Nedajte sa pomýliť, táto kniha sa venuje priateľstvu len okrajovo, napriek tomu, že mnoho deja z charakteru tohto “priateľstva” vychádza. Skôr ako vzťahom, sa kniha venuje veľmi aktuálnym literárnym témam a je vlastne celkom zábavnou satirou na knižný svet a špeciálne na vydávanie kníh. Knižný trh často romantizovaný a predstavovaný až ako “svet zázrakov”, v ktorom je možné všetko, je v Yellowface pomerne cynicky vykreslený ako rýchloobrátkový obchod, v ktorom je diverzita skôr marketingový ťahák ako realita.
Autorka R.F. Kuang tu nezabúda ani na vplyv internetu a veľmi dobre popisuje ťažkosť aktuálnej doby, kedy sú špeciálne sociálne médiá temnými miestami, kde majú mnohí názor na všetko a len jediný názor, samozrejme, musí byť “zaručene správny”. K tomu ešte špeciálne rezonuje téma “privlastňovania” príbehov, ktorá je celkom ostro vyčítaná June aj Athene. (Autorka má na privlastnenie pomerne jasný názor, ale podarilo sa jej autenticky zachytiť ako polarizovaná vie byť diskusia o tejto téme.)
June sa so všetkými týmito nástrahami vyrovnáva rôzne a po svojom – niekedy v nej vidíte záblesky viny, možno až porozumenia k Athene, no niekedy z toho priam škodoradostne benefituje.
Yellowface je podľa mňa skvelým a veľmi sviežim súčasným románom a ak máte radi nedokonalé postavy, aktuálne témy a rovnako ako June tiež sem-tam pretočíte očami nad recenziami na goodreads, tak je táto kniha presne pre vás.
Zriedka sa stáva, že odporúčam knihu, kde mi je každá jedna postava nesympatická. Ale čítať túto knihu bol veľký pôžitok! Postavy sú hrozné, chcete nimi zatriasť nech sa spamätajú a začnú sa chovať tak, ako sa (podľa nás) chovať majú. Ale napriek tomu všetkému im rozumiete a možno niekde v hlbokom vnútri by ste chceli podniknúť presne to isté a odísť si na rok oddýchnuť od sveta a hibernovať.
Presne tento vnútorný konflikt, v ktorom cítite trápenie hlavnej hrdinky a dúfate, že ho bude riešiť správne, s tým, že vidíte ako privilegovaná a nedospelá jej voľba je, je niečo, čo robí túto knihu výnimočnou... no a samozrejme je to skvelo napísané!
Sú knižky, ktoré prečítame a takmer okamžite na ne zabudneme. Potom sú tu knihy, ktoré svojím príbehom, spracovaním alebo svojou odbornosťou dokážu obohatiť našu myseľ a srdce. A presne takéto knihy nájdete v našom výbere Knihy roka. Sme radi, že niektorý z titulov Knihy roka 2022 nájdeme aj vo vašej knižnici :-)
Očividne Vám varenie nie je cudzie, keď Vás pri ňom inšpiruje už 20 titulov kuchárskych kníh! Môžeme prísť ochutnať? :-)
Shuggie Bain je láska ♥....Ale je to aj bolesť a smútok a plač a rozvrátená rodina aj mama, ktorej chceme pomôcť, ale nedá sa.
Shuggie Bain je veľmi citlivá, ale aj veľmi drsná kniha o malom chlapcovi - Shuggiem, ktorý vyrastá v nevľúdnom Glasgowe 80. rokov v rodine, ktorej prostredie nie je o nič prívetivejšie ako mesto samotné. Shuggie sa snaží nájsť sám seba a byť normálnym chlapcom, ale jeho v rôznych zmysloch neprítomná rodina mu nepomáha.
Táto knižka ma úplne rozobrala, priebežne rozosmutňovala, hnevala, dojala a nakoniec poukladala rozobrané kúsky späť.
