Čitateľské
profily
Založ si u nás profil
Chcete mať pohromade všetky svoje recenzie? Pochváliť sa knihami, ktoré ste čítali a podeliť sa o svoj názor na ne? Vytvorte si u nás verejný profil.
Založiť si profilČtivé to tedy bylo, ale pokud si chcete trochu zapátrat poohlídněte se jinde. Protože tady se tak něj případ řeší sám od sebe a s pořádnou dávkou štěstí. Jinak je to opravdu hlavně náhled do života alkoholika, který se snaží být soukromým detektivem. Neříkám, že je to špatné, ale asi mi jeden díl stačil.
Amon Vega a jeho Tajemný a svet plný fantasy.
Adam nie je obyčajný hrdina. Po veľa, veľa alkoholových scénach, keď Adam zisťuje, že jeho svet už nie je obyčajný, ale vidí zaujímavé veci, rozmýšľa, čím to je. Či naozaj chlastom, alebo niečím iným. A k videniu neviditeľného sa pridáva astrálne cestovanie, ale nie vo svete, ale v hlavách iných ľudí.
Takže prvá časť knihy je naozaj veľmi, veľmi vtipná a pokiaľ odsudzujete alkoholikov, tak si dajte klapky na oči, to dáte!
Keď začne skákať do mysle ľudí a stáva sa nimi, nuž, nasmiala som sa na poriadok. Scéna v psychiatrickej liečebni je top!
No keď narazí na záhadného Sedrika, ktorého nevie ovládnuť, zisťuje, že jeho schopnosti nie sú len pre zábavu, ale na obzore sa črtá obrovská hrozba a temnota naťahuje svoje drápy.
Tu by som povedala, že je druhá časť knihy, keď Adam zisťuje, ako jeho schopnosti naozaj fungujú a ako veľmi schopný a silný je.
Tretia časť knihy nám už ukazuje nástup na samotný boj. A boj, ktorý som v tejto knihe naozaj nečakala.
Vlastne som vôbec nečakala, akou cestou táto kniha pôjde, a ostala som prekvapená.
Čakala som Adamov postup, partiu kamošov, nadprirodzeno, humor a dostal sa mi plnohodnotný fantasy román, ktorý bol dokonca aj vážny, s bojom medzi božstvami.
Určite sa teším na ďalší diel a som veľmi zvedavá, kam sa uberú autorove myšlienky.
Konečne som sa dokopala prečítať ďalšiu sériu od Sarah a hoci som mala trošku pochybnosti na začiatku, musím povedať, že ma kniha naozaj bavila. Bolo to zase trochu iné ako Dvory alebo Trón ale bolo tam cítiť Sarah a jej postavy z predchádzajúcich sérii.
.
Na začiatku knihy som bola dosť zmätená z toľkých druhov a celého usporiadania sveta a musím sa priznať, že stále som aj po dočítaní 1. časti :D ale povedala som si, že to najdôležitejšie asi chápem a zvyšok sa mi snáď utriedi v ďalších častiach. Hoci som mala pocit, že sa dej miestami dosť ťahal, vďaka tomu ako Sarah úžasne píše mi to neprekážalo ale pokojne mohla byť kniha kratšia a na príbehu by to nebolo vidieť.
.
Dej ako taký bol zaujímavý a páčilo sa mi ako sa postupne veci nabaľovali a pomaly začali dávať väčší zmysel a tých posledných 100 strán? Akože halooo? Absolútne som nedýchala, poplakala som si a aj sa mi roztopilo srdiečko. Sarah dobre vie čo robí pri cliffhengeroch a ako šokovať čitateľov a hoci som niektoré zvraty predvídala, niektoré mi úplne ušli a len som civela s otvorenými ústami.
.
A Bryce a Hunt? Akože môže mi niekto vysvetliť, prečo nemajú taký spotlight ako Feyre a Rhys alebo Aelin a Rowan? Od začiatku som si zamilovala ich chémiu, to ako nenútené vznikalo celé ich spojenectvo a priateľstvo. To, ako sa Hunt vžil do svojej úlohy ochrancu akoby to bola tá najprirodzenejšia vec na svete. A celkovo ich vzťah bol taký prirodzený a ňuňu a hoci si prešli obaja náročnými cestami, vždy tam bol a čakal ten druhý.
.
Sarah proste vie, čo robí a vždy vie tak skvelo napísať všetky postavy. Obľúbila som si aj Ruhna , Daniku, Connora a ostatných. Každá postava mala dušu a nebola tam len tak pre doplnenie počtu. Neviem ako to robí, ale postavy a vzťahy vie písať naozaj dokonalo a už sa neviem dočkať, čo ich všetkých ešte čaká v ďalších častiach.
Och, môj bože! Ja stále nechápem.
Oficiálne môj detektív Pikatchu ide na rekvalifikačný kurz. Lebo tu pohorel na plnej čiare.
Autorka si vás vodí cestičkami a vy po nej poslušne cupitáte a ešte sa u toho usmievate.
Tak dobre napísaný triler som už dlho nečítala. Veľmi mi pripomínal knihy od Shari Lapeny.
Ja som ku koncu už podozrievala aj psa! Vždy sa tam motal, tak prečo nie?
Od začiatku ste hodení do deja, odhalenie pohlavia so zbraňami? Hovorím si, OK, Američania sú vážne hlúpi.
Do toho bác ho tam a máme tu mŕtvolu a bác ho tam, menia sa nám tu pohľady.
Nemusíte sa báť, že by ste sa stratili, krásne sa nám príbeh prelína a fičí ako dobre namazaný stroj.
Ako som nenávidela sestru Lucy! Tak dobre napísaná postava. Do posledných strán som ju preklínala.
Každý tam mal tajomstvá. (Veď aj ten pes).
A najlepšia postava, náš detektív, a jeho postranný príbeh. Absolútne skvelý a mrazilo ma.
Dva príbehy v jednom, boli nejako prepojené? Neboli?
A ten záver! A tie odhalenia!
Akože, to kde boli nejaké vodítka??? Ja som ich teda nevidela. Pekne som cupitala po cestičke a sledovala drobky, a pritom som odpovede mala pred očami!
Čo sa vlastne deje za zatvorenými dverami?
No, to si budete musieť zistiť sami.
Ja už netrpezlivo čakám na druhý diel. Lebo nutne potrebujem odpovede!
Za knihu ďakujem Citadella Publishing v rámci spolupráce.
Tenhle díl se mi líbil o trochu víc než první a musím říct, že mě příběh Valentiny a Danteho opravdu bavil.
Valentina si mě získala svou tvrdostí a povahou. Dante byl zase typický ledový princ který si k sobě nikoho nechtěl pustit. Valentina si ale postupně získala jeho důvěru a on jí nakonec dovolil nahlédnout i do svého světa, včetně toho, aby mohla pracovat.
V knize nechyběly zvraty ani akce, takže jsem se rozhodně nenudila. Přišel i jeden zvrat, u kterého jsem si jen říkala: „Bože, Dante, to jako fakt?!“
Konec mě ale moc potěšil. Byl krásný a nakonec i romantický, takže jsem si příběh užila o něco víc než předchozí díl.
Za mě povedené pokračování, které mě bavilo od začátku do konce. Hrozně se těším na další díl
Myslím, že čo sa týka úrovne, tak tu máme niečo veľmi podobné Teagan Hunter. Veľmi sa mi to páčilo, postavy - tie hlavné aj vedľajšie - boli úplne skvelé.
Emerson to ako žena vôbec nemala ľahké, ale pasovala sa s tým dobre a autorka to krásne napísala v tom, že ju aj spoluhráči prijali medzi seba. Začala byť jednou z nich a stali sa z nich priatelia a skvelá partia, ktorá sa podržala.
Maverick bol zo začiatku fakt sukničkár a je niekedy veľmi ťažké to napísať tak, aby bola tá zmena uveriteľná. Ale autorke sa to podarilo, hlavne tým, že sme dostali vysvetlenie jeho detstva a minulosti.
Myslím, že si tu krásne sadli. Tie ich hádky zo začiatku, ako ho ona odpálkovala vždy, ako on stále rýpal, tie ich otázky, ktoré si dávali boli vážne skvelé a originálne, ale boli tam aj tie iskry medzi nimi a keď to konečne prišlo, bolo to výborné.
A ako to povedal jeden z Maverickových najlepších priateľov - Je to len o sexe. Až pokým nie je.
Ten vývoj sa mi veľmi páčil, rovnako aj to, že tu nedošlo tak typicky k nejakej veľkej dráme medzi nimi, proste sa tam dial život športovcov a poradili si s tým skvele.
Veľmi dobrá kniha, trochu predvídateľný koniec v epilógu, ale určite si nenechám ujsť ďalšie diely série.
4,5*/5*
Keď autorka Monika Wurm ohlásila, že bude vydávať nový príbeh, vedela som, že si ho chcem prečítať. Priznám sa, že som si ani nepozrela, o čom príbeh má byť. Proste mi stačilo, že som vedela, kto ten príbeh napísal.
Do prvej časti Karmínových hortenzií som sa pustila hneď, keď mi prišli knihy. A až počas čítania som zistila, že príbeh sa odohráva v dystopickom svete, čo som nečakala a prekvapilo ma to. Občas by som si asi mohla dopredu prečítať anotáciu, ale potom by som nemala žiadne prekvapenie.
Prvá časť nám ukazuje minulosť, súčasnosť a aj budúcnosť. Táto časť sa venuje hlavne hlavnej hrdinke Celeste. A pri čítaní som si povedala, že Monika nesklamala a opäť naložila hlavnej hrdinke toľko, že ako čitateľka som mala chuť plakať, kričať a niektorým postavám ublížiť. Pri čítaní tejto časti som mala mierne problémy sama so sebou. V knihe sa objavovali prvky sci-fi, a to ja osobne nemám rada v knihách ani vo filmoch. Viac mi tu sedeli kapitoly z minulosti. No aj napriek môjmu vnútornému boju sa mi kniha veľmi páčila a čítanie som si veľmi užívala. Hneď po dočítaní som sa pustila do druhej časti. Vôbec som nevedela, čo od druhej časti očakávať, a otázok v hlave som mala veľa.
Druhá časť sa odohráva v budúcnosti a tu mi už vôbec nevadili prvky sci-fi. Do popredia viac vystupujú mužské postavy Xavriel a Liam. Celeste musí v sebe bojovať s mnohými vecmi. A aj keď jej správanie niekedy možno nedávalo zmysel, vnímavý čitateľ, ktorý číta hlavne srdcom, jej správanie v takýchto situáciách pochopí. Xavriel bol pre mňa najzaujímavejšou postavou. Je to ten typ postavy, ktorú nenávidíte a zároveň milujete.
Autorka ma opäť nesklamala, napísala jedinečný príbeh, ktorý v sebe toho nesie mnoho. Ako sme pri Monike zvyknutí, v príbehu sa venovala mnohým vážnym témam, ktoré neprikrášľuje, práve naopak, naservíruje nám ich surovo, bez príkras. A nedá mi nepochváliť spicy scény v knihe aj keď ich nebolo veľa, tie, čo tam boli, stáli vážne za to.
O tom, ako sú knihy vizuálne krásne spracované, tu asi ani nemusím písať. Je to proste niečo krásne a stále ma udivuje, aké nádherné vedia byť v dnešnej dobe knihy. Je vidieť, že za vizuálnou stránkou zvonku aj zvnútra je kopec práce, ktorá vo finálnom výsledku stvorila nádherné dielo.
Hmm... počas čítania a vlastne aj po dočítaní vo mne zostal zvláštny pocit neuspokojenia.
Pritom ingrediencie boli namiešané správne. Tajný víkendový pobyt, kde sa deti odsúdených sériových vrahov môžu konečne ocitnúť medzi ľuďmi, ktorým nemusia vysvetľovať svoje traumy. Izolované miesto. Nedôvera. Vražda. A podozrenie, že jablko možno predsa len nepadlo ďaleko od stromu.
Lenže správne ingrediencie ešte automaticky neznamenajú dobre dochutený príbeh. A tento zostal pre mňa akýsi nemastný-neslaný.
Niektoré časti boli navyše zbytočne mätúce. Príbeh sledujeme z pohľadu dvoch postáv a kým mi jednotlivé kapitoly a ich súvislosti začali poriadne zapadať do seba, musela som sa prehrýzť približne až k tristotej strane. A to je na thriller pomerne dlhé čakanie na moment, keď si poviem: Aha! Tak preto...
Napriek počiatočným rozpakom však Vazquezová postupne vytvorila pútavú, hoci pomalú jazdu. Problém bol, že mi v nej stále niečo chýbalo.
A myslím, že už viem čo.
Ľudia.
Pri námete, ktorý stojí na traumách detí sériových vrahov, som čakala oveľa hlbšiu psychologickú sondu. Ktorákoľvek z časových línií mohla dostať viac priestoru, postavy mohli byť prepracovanejšie a ich vnútorné svety bolestivejšie, komplikovanejšie, živšie. Pretože keď napokon začali bojovať o život, uvedomila som si nepríjemnú vec nezáležalo mi na nich natoľko, ako by malo.
A to je pri príbehu postavenom práve na ľudských traumách premárnená príležitosť.
Vazquezová si síce na záver pripravila niekoľko zvratov, ktoré som nečakala, a za tie jej body rozhodne dávam. Lenže prekvapenie na posledných stranách už nedokázalo napraviť to, čo mi chýbalo počas predchádzajúcich stoviek.
A tak po dočítaní namiesto nadšenia zostalo skôr jedno veľké:
Škoda.
Pretože Klub odsouzených mal námet, z ktorého sa dal vytvoriť poriadne temný psychologický thriller. Myšlienka bola výborná, ingrediencie pripravené, dokonca aj zopár prekvapení sa našlo.
Len tomu celému chýbalo korenie.
Smutne teda konštatujem:
Zaujímavá zápletka. Slabé prevedenie.
Je to skvelá kniha. Miestami neskutočne vtipná inokedy smutná alebo temná. Rozhodne ma prekvapila a užil som si ju. Je to dávno čo som prečítal knihu za tri dni. Táto dokázala udržať moju pozornosť. Obrovská poklona ľudom čo ju priniesli na náš trh.
