Čitateľské
profily
Založ si u nás profil
Chcete mať pohromade všetky svoje recenzie? Pochváliť sa knihami, ktoré ste čítali a podeliť sa o svoj názor na ne? Vytvorte si u nás verejný profil.
Založiť si profil
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Rory žije so svojím psom v jednom malom byte číslom 303. Rory trpí postraumatickou chorobou od detstva ,ktorá súvisí aj s ľuďmi . Každý deň chodieva so svojim psíkom na terasu hore , kde má výhľad na celé mesto. Rory sa vyhýba ľuďom . Pracuje z domu a pomáha prácou svojej tete, ktorá ju vychovala.
Jej teta Lucinda je policajtka.
Rory rada sleduje ľudí cez ďalekohľad . Každý večer sleduje bezdomovcov čo robia . Sama Rory každému dala prezivku. Jedného dňa sa Rory dozvie, že zabili bezdomovca. Rory sa boji , že ju našiel jej otec a preto zavolá svojej tete Lucinde, aby jej pomohla vyriešiť záhadu.
V polovice knihy som už tušila kto je vrah, ale aj tak kniha sa mi páčila, lebo kniha nemá veľa strán a jej obsah sa ľahko čítal . Kniha obsahuje veľa postáv a preto som jej dala 4.
Predkovia ľalie je záverečným dielom vizuálne nádhernej kvetinkovej série. Vo vnútri až taká krásna nie je, najmä táto posledná obsahuje aj nejedno varovanie s témami, ktoré sú v knihe obsiahnuté. Čo sa však týka talentu autorky, naozaj ma posadila na zadok, a to som sa obávala ešte v polovici, že séria sa skončí otvorene. A tak vás hneď ubezpečujem, že všetko je uzavreté, istá kapitola života Violet je ukončená a držím jej palce už len v pokojnom rodinnom živote.
Predošlá časť Zlodej tulipánu končil presne tak, ako to autorky sérii majú v obľube a čitatelia si trieskajú hlavu o stenu… kopec otázok a záverečná bomba. Majka síce nadviazala tam, kde Zlodej končil, ale “hrdinka” ako ja, ktorá si “nepotrebovala” pripomenúť čo sa dialo pred nejakým tým rokom, keď som druhú časť čítala, trošku tápala. Autorka brala ohľady na “prípady” môjho typu, aj bez osvieženia pamäte som sa vždy po pár stranách orientovala kde sme, čo riešime a pod. I keď v poslednej dobe sú asi v móde “psycho” prvky v knihách a ja na ne nejak narážam napriek tomu, že pokiaľ nejde vyslovene o fantasy/sci-fi, toto v knihách nevyhľadávam. Ale(a toto ALE je fakt veľké), opäť raz žasnem, ako Danihelová perfektne toto “čudo” zakomponovala do príbehu. Áno, krimi romanca bola riadne “říznutá” sci-fi-čkom, no práve toto zo série robí jedinečné a napínavé čítanie plné prekvapení. Práve sci-fi prvky na mňa pôsobili veľmi pozitívne, Danihelová zhadzovala bombu za bombou najmä vtedy, keď som si myslela, že ma trochu nechá vydýchnuť. Nič také mi autorka nedopriala, čo je len dobré. Spoločné čítanie s Kristy (ig: @kristy.books) mi vďaka jej podozreniu o tete Ide riadne nahlodalo myseľ. Našťastie sa teória nepotvrdila, jej správanie však aj tak nedáva zmysel (Brooks,ty borec, ideš!!!) a viaceré postavy prešli akoby prerodom povahy. Violet bola stále svojská amazonka a Brooks… och, neexistuje čitateľka, ktorá by zostala chladná voči jeho správaniu- či už uzavretému, alebo práve tomu, keď mal srdce na dlani. Učaruje každej. Veľmi sa mi páčilo, že napriek “bojovému poľu”, na ktorom všetci žili, Majka vybrala pre hlavných hrdinov aj bežné dni, ktoré som si náramne užila s postavami. Poslednými slovami by som to zhrnula asi takto- nemám čo vytknúť, odporúčam.
Obyvatelia imaginárneho ostrova si žijú svoj pokojný život, až kým more nevyplaví na breh 3 mŕtvoly. Pripravovaný projekt kúpeľov by aféra s mŕtvymi migrantmi mohla ohroziť… Čo by sa vlastne stalo, ak by táto „drobnosť” zostala tajomstvom medzi starou učiteľkou, ktorá mŕtvoly objavila, starostom a zopár svedkami? Veď nikomu chýbať nebudú, z ostrova nepochádzajú, rozruch okolo nich by nabúral plány…
Kto by si ale na začiatku predstavil, kam to celé môže zájsť...
Claudel si zobral na mušku zbabelosť, pokrytectvo, chamtivosť, ľahostajnosť a temné zákutia ľudskej povahy, aby vytvoril temný, postupne gradujúci príbeh s nadčasovou pointou, pichľavým posolstvom a výnimočnou atmosférou, ktorý by sa mohol odohrať kdekoľvek.
Vynikajúca psychologická analýza bezmenných postáv, neúprosný rozprávač, skvelé myšlienky… Philippe Claudel ma úplne dostal. Pri čítaní mi hneď napadlo, že ak by sa príbehu chytil šikovný režisér, ani by som nedýchala.
„Niektoré slová stavajú múry, ktoré iné slová nikdy nedokážu zbúrať. Myslíte si, že ľudská bytosť má rada, keď jej v zrkadle ukážu jej vlastnú mrzkosť?”
Zvyknem knihou od Caplin začínať letnú alebo zimnú dovolenku, ponoriť sa do atmosféry krásnych miest a absolútne vypnúť. Neviem, čo sa stalo, ale toto je za mňa najslabšia z jej knižiek. Veľmi násilné dialógy, občas až hlúpe reakcie (keď som si to predstavila v realite, tak som si ťukala na čelo), nedoriešenie zápletiek (náhradný byt) a pod. Doslova som niektoré strany len tak prechádzala, aby som sa pohla ďalej, pretože mi to celé prišlo byť tak detinské, že som knižku chcela už len konečne dočítať. A to ma veľmi mrzí, lebo viaceré z knižiek boli veľmi osviežujúce a so silne vykreslenou atmosférou miesta. Snáď to autorke vyjde nabudúce...
Nová hokejovka, a navyše od slovenskej autorky ?
Musela som vyskúšať.
Táto kniha mala ten správny pomer romantiky, hokeja, skvelých postáv a slow burn linky.
Pre mňa tá najlepšia kombinácia.
Severín.
V prvom rade veľmi zaujímavý výber mena, a práve pre neho sa skvelo hodilo. Mala som veľa momentov, kedy som ho chcela len objať a nepustiť. Autorka nám na začiatku naznačila, že sa v jeho živote stalo niečo, čo ho zmenilo.
A do samého konca som presne nevedela čo.
Jeho cesta bola tak skutočná, plná emócií, a chápem, že sa takto uzavrel do seba. Po všetkých udalostiach to bolo prirodzené.
Deli, táto žena je úžasná. Milovala som byť v jej hlave. Múdra, milá a skvelá žena, ktorá pomáha iným s ich duševným zdravím.
Pre mňa veľmi inšpiratívne žena.
Oceňujem jej trpezlivosť a to, že to so Severínom len tak ľahko nevzdala.
Romantická linka je slow burn, zároveň taká jemná, prirodzená, autorka sa s ničím neponáhľa. Vzťah medzi nimi začal priateľstvom A ja to milujem.
Pridala by som možno pár scén, ale to už je moja preferencia.
Twisted Love: Láska na ostří nože je prvou časťou série Twisted a ja som už dlhšie nemohla otáľať, potrebovala som sa dozvedieť, čo všetci na tejto sérii vidia.
Príbehom nás sprevádza Ava Chenová, študentka Thayerovej univerzity a budúca nádejná fotografka. Mužským protagonistom je Alex Volkov, záhadný muž a najlepší priateľ Avinho brata Josha.
Trošku sa musím priznať, že mi Alex neučaroval. Akože vôbec. Niektoré scény boli síce milé, hlavne, keď jej pomáhal prekonať samú seba, erotické opisy boli zmyselné, ohnivé, ale jeho správanie. Ach, reálne by žiadna z nás nechcela takého chlapa doma.
Knižka však bola zaujímavá, páčil sa mi štýl autorky. Avine nevinné pokusy nadviazať kontakt s Alexom, svojím novým susedom. Nemôžem zabudnúť na jej kamarátky: Bridget, Jules a Stellu, ktoré majú ešte čo povedať v ďalších častiach. A takisto záhadnú a temnú minulosť Avinej rodiny.
Teraz sa však dostávam k časti príbehu, ktorá mi prišla až príliš pritiahnutá za vlasy, a tým myslím Alexovu „prácu“. Nemám problém s takýmto konceptom v knihách, ale tu sa mi to proste nehodilo.
Celkovo príbeh hodnotím pozitívne, čítanie som si užila a napäto sa ponorila do série Twisted.
Kniha Relaxačné omaľovanky je ako malý únik z každodenného zhonu do sveta pokoja a kreativity. Vyfarbovanie týchto obrázkov mi pomohlo spomaliť, zrelaxovať a aspoň na chvíľu vypnúť hlavu.
Veľkým plusom je rozmanitosť vzorov niektoré sú jednoduchšie, vhodné na krátke pauzy, iné zasa detailnejšie, ideálne na dlhšie chvíle so šálkou čaju.
Ak hľadáte spôsob, ako znížiť stres a zároveň zapojiť fantáziu, Relaxačné omaľovanky môžu byť presne to, čo potrebujete. Odporúčam ako darček aj ako vlastný malý relaxačný rituál.
Po fantasy sérii Katja prešla autorka na romantiku čo jej veľmi chválim, pretože kniha bola super. Ide o príbeh mladej mamičky Saši,ktorá sa po rozchode s priateľom ocitla na všetko sama,kde musela riešiť bývanie, prácu a aj synčeka Lukyho.
Našťastie ma priateľku,ktorá jej vždy podá pomocnú ruku.
Šťastie v nešťastí,tak by som nazvala náhodne stretnutia s doktorom Alexom, ktorý riadne zamieša karty.
Je to príbeh o sile ženy, ktorá aj napriek svojmu ťažkému životu pomôže ďalšej mladej mamičke, ktorú týral priateľ.
Koniec knihy bol tak napínavý,až som mala slzy na krajíčku ako to dopadne.
Knihu vrelo odporúčam všetkým :)
Natalie Barelli sa vo svojej knihe Nehoda ponára do psychologickej zložitosti viny a manipulácie.
Príbeh sleduje Katherine, usporiadajú a úspešnú ženu, ktorá si žije svojim spokojným životom. Jedného večera sa však všetko zmení, keď sa stane účastníčkou nehody, pri ktorej autom zrazí človeka. Z miesta nehody ujde a snaží sa na celú vec zabudnúť. Nebude to ale také jednoduché, pretože niekto pozná jej tajomstvo...
Kniha Nehoda predstavuje príbeh, ktorý sa síce začína ako nešťastná náhoda, no postupne sa rozrastá do dusivého labyrintu klamstiev a manipulácii.
Tento psychologický thriller čitateľovi ponúka jazdu plnú napätia a nečakaných zvratov. Autorka píše priamo, bez zbytočných opisov a výborne buduje atmosféru. Dej napínavo graduje do dramatického finále. Ani na chvíľu som sa nenudila a bolo veľmi ťažké dostať knihu z rúk.
Mám taký pocit, že v poslednom období mám "šťastie" na knihy, ktoré sa síce dobre a ľahko čítajú, no ich dej nie je až taký zaujímavý a do tejto kategórie musím bohužiaľ zaradiť aj túto knihu.
Od príbehu som mala úplne iné očakávania vzhľadom na to, že autorka ju písala v dobe, kedy otroctvo v USA ešte fungovalo a asi som si myslela, že kniha bude... Surovejšia? Priamočiarejšia? A navyše, kniha by mohla byť pokojne iba v polovičnom rozsahu, keby autorka tak úpenlivo neoslavovala vieru v Boha. A nemôžem si pomôcť, niektoré jej postoje a myšlienky mi z dnešného pohľadu tiež prišli rasistické, aj keď si uvedomujem, že súdiť 170-ročnú knihu dnešnou optikou nie je správne.
Príbeh je zaujímavý, sú tam aj drsnejšie pasáže, ale skôr sú len naznačené, pretože autorka nechcela zachádzať do detailov. Chalúpka strýčka Toma sa naozaj dobre číta a určite je zaujímavé práve to, že pochádza z daného obdobia, a teda je autentická, no čakala som viac, čakala som príbeh, ktorý vo mne vzbudí more emócií, že si možno aj poplačem, že príbeh vo mne zanechá stopu...
Mňa teda kniha neurazila ani neočarila, som rada, že som si ju prečítala, ale vracať sa k nej určite nebudem.
