Stav slovenskej spoločnosti dnes nie je práve lichotivý. Okrem hlbokej polarizácie si so sebou nesieme aj bremeno minulosti, s ktorým sme sa dodnes úplne nevyrovnali. Otázky národnostných a etnických menšín stále vyvolávajú silné emócie. Do tohto napätého spoločenského kontextu vstupuje Juraj Buzalka s knihou Postsedliaci, v ktorej ponúka odpovede podložené historickými súvislosťami a názormi významných osobností verejného života.
Vedeli ste, že okrem náboženstva formoval naše dejiny aj alkohol? Národnú hrdosť by sme nemali prežívať len pri pálení vatier raz do roka, ale aj každodenným zápasom s narastajúcim fašizmom. V knihe nájdete aj podnetné úvahy o utečeneckej kríze nie len tej, ktorú sme už zažili, ale aj tej, ktorá nás pravdepodobne ešte len čaká. Postsedliacke Slovensko, s hlboko zakorenenou agrárnou a rurálnou štruktúrou, sa musí postaviť čelom k pálčivým otázkam dneška, ak sa chce raz oslobodiť od ťarchy minulosti a vykročiť k prosperujúcej budúcnosti.
Buzalkova kniha je rozdelená na dve časti esejistickú a publicistickú. Musím priznať, že prvá časť sa mi ťažšie čítala, nakoľko vety obsahovali mnoho odborných antropologických výrazov, pričom by som uvítala text v populárnejšom jazyku. Napriek tomu mi titul ponúkol dôležité pohľady na aspekty našej histórie, ktoré som doteraz nepoznala a sú kľúčové pre pochopenie našej súčasnosti. Kiežby sa tento titul dostal k širšiemu publiku, aspoň by sme získali šancu na kvalitnú sebareflexiu.

Knihu som kupoval s tým, že mi trochu objasní dianie a príčiny diania vecí na Slovensku. Je pravda, že som si pred kúpou neprečítal úryvok, len popis. Autor je antropológ preto som čakal trochu odbornejšie vysvetlenie javov. Ale až tak som to nečakal. Strašné množstvo latinských slov, ktoré nie sú v knihe vysvetlené a medzi to zamiešané aj anglikanizmy a neviem čo všetko. Celkovo ma kniha sklamala. Nie žeby bola absolútny odpad, alebo číra propaganda. Ale na základe čoho sa stala knihou roka? Čakal som viac. Od knihy roka som čakal minimálne pútavé čítanie.