Prečítané - 2025 Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Sally Rooney prináša svojim dielom pohľad na život dvoch dospievajúcich ľudí. Čitateľ sleduje prežívanie Connella a Marianne v priebehu niekoľkých rokov. Vlastne v priebehu dosť ťažkých rokov, povedala by som. Autorka predkladá čitateľovi ukážkový príklad toho, ako to v realite vyzerá v prípade, keď k niekomu niečo cítite, ale neviete si k sebe nájsť cestu. Napriek tomu, že tých príležitostí by bolo... Ani jedna z hlavných postáv to v živote nemala ľahké, čo ich do istej miery značne poznačilo a to sa odzrkadľuje najmä na ich zmýšľaní. Pri čítaní som si niekoľkokrát povedala, že už už by to mohlo byť snáď v poriadku, ale zakaždým sa ukázalo, že vaše myšlienky vás zbrzdia v podstate vo všetkom. A tak sledujeme nekončiaci sa kolobeh sebatrýznenia hlavných postáv. Napriek tomu, že by to mohlo čitateľovi pripadať miestami možno už až otravné, v skutočnosti mám pre konanie postáv určité pochopenie a verím, že nejeden čitateľ sa v tomto príbehu nájde. Minimálne všetci tí, ktorých vzťah možno nemal budúcnosť, no bolo ťažké vzdať sa ho.
Čo sa autorkinho štýlu písania týka, musím priznať, že je trochu zvláštny. Na začiatku som mala najmä problém zorientovať sa v tom, kde začína a končí priama reč a ktorá postava vlastne prehovára. Po pár kapitolách som si na to našťastie zvykla. Príbeh sledujeme z pohľadu oboch hlavných postáv, ktoré sa striedajú. Zároveň sa strieda pohľad na prítomnosť a spomienky z minulosti, čo tiež pre mňa zo začiatku pôsobilo trochu chaoticky.
Knihu som prečítala v priebehu dvoch dní, no premýšľať nad ňou budem zrejme ešte dlho. Má toľko myšlienok, ktoré sa ma dotkli a ktoré som si musela poznačiť. Kniha Normálni ľudia ponúka pohľad na život ľudí, ktorý možno nie je zas až tak normálny, ale v ktorom si niečo nájde každý čitateľ. Nemôžem povedať, že by sa mi kniha páčila, ale určite ma určitým spôsobom zasiahla a bude vo mne ešte dlho rezonovať. Aj preto si určite v budúcnosti prečítam aj niektorú ďalšiu z autorkiných kníh.
Druhý diel série Aurora ma príjemne prekvapil. Ak sa čitateľ dostáva k pokračovaniu po dlhšej dobe, nemusí sa báť, že by sa v deji a postavách nevedel zorientovať, pretože hneď na začiatku knihy je krátke zhrnutie prvého dielu. Čitateľ tak môže smelo vhupnúť do deja, pretože ten začína presne tam, kde prvý diel skončil.
Pravdou je, že som sa zo začiatku nevedela vôbec začítať a preto mi čítanie knihy trvalo dlhšie, než by som chcela. Hneď od začiatku máme naservírovanú samú akciu a mňa to chvíľu otravovalo. Kniha má veľmi rýchle tempo, pričom sa neustále niečo deje. Mala som pocit, že ako čitateľ nemám priestor aspoň na chvíľu si vydýchnuť. Po približne štvrtine knihy som ale na toto tempo nabehla a už som si príbeh len užívala. Vďaka tomu, že sa neustále niečo deje, máme v príbehu veľa zvratov a prekvapení. Od knihy som sa tak potom nevedela odtrhnúť, pretože som nutne potrebovala vedieť, čo sa stane ďalej.
Postavy sú skvelé. Už v prvej časti som si ich obľúbia, no týmto dielom sa môj vzťah k nim ešte viac prehĺbil. Autori nám odhaľujú ich predchádzajúci život, strasti a trápenia. Čitateľ tak má možnosť vnímať ich viac empaticky a lepšie ich pochopiť. Okrem (možno) súcitu vás však aj pobavia. Teší ma, že postavám zostala rovnaká štipka humoru a ich sarkastické poznámky ma neraz veľmi pobavili.
Napriek tomu, že som najskôr chcela dať knihe iba štyri hviezdičky, kvôli problému so začítaním sa, nakoniec hodnotenie mením a dávam päť hviezdičiek. Uvedomila som si, že aj keď mi začiatok knihy robil trochu problém, v konečnom dôsledku som sa od knihy potom nevedela odtrhnúť. Pár dní po dočítaní mám dokonca dojem, že Aurora plane bola možno ešte lepšia ako prvý diel.
Po dlhom čase sa mi podarilo vďaka Knihovrátku zohnať túto knihu a ja som nadšená, že som si ju mohla prečítať. Autorka svojim čitateľom opäť raz ponúkla skvelé čítanie. Príbeh je miestami vtipný, niekedy vás drží v napätí a inokedy sa tak trochu rozplývate a tešíte sa spolu s hlavnou postavou. Autorka s ľahkosťou píše o živote dospievajúcich ľudí, o ich problémoch a nástrahách, ktorým čelia. Nechýba ani téma priateľstva či podpora rodiny. Ale, samozrejme, v popredí je najmä romantická linka medzi hlavnými postavami. Autorku som si zapamätala práve vďaka štýlu, akým píše. Jej knihy sa čítajú naozaj veľmi ľahko a rýchlo. Práve preto som si ich všetky tak užila a obľúbila. A to vrátane postáv.
Príbeh o Isle je vydareným zakončením trilógie, ktorá sa venuje trom odlišným hrdinkám. Veľkou výhodou je práve to, že si čitateľ môže prečítať ktorýkoľvek diel, pretože knihy na seba úplne nenadväzujú, ale vždy sa venujú inej postave. Osobne nie som veľkým fanúšikom čisto romantického žánru, ale táto séria patrí k mojim "best of".
Tretia časť mangy Čarodějova nevěsta začína konfrontáciou medzi postavami, vrátane celkom peknej akcie. Okrem toho čitateľ dostáva aj scény, ktoré ho chytia za srdce ale i tie, ktoré mu zdvihnú tlak. Sme v tretej časti, ale stále nemáme odpovede na takmer žiadne otázky. Elias sa obracia na Čise s prosbou, aby mu ešte dala čas a on jej potom všetko vysvetlí. A ja mám pocit, že tak prehovára autorka ku svojim čitateľom. Keďže ma manga naozaj zaujala a som zvedavá, ako sa to medzi hlavnými postavami nakoniec vyvinie, určite si teda ešte počkám.
Inak, autorka sa svojou fantáziou nezaprie, opäť do príbehu zakomponovala nové bytosti a ja som prekvapená, že ma toto "bytostné rodeo" neprestáva fascinovať. To všetko sledujeme vďaka krásnej a miestami naozaj detailnej kresbe. Pri niektorých stránkach som sa naozaj zdržala dlhšie než pri iných a obdivne si ich prehliadala.
Myslím, že zatiaľ najlepším dielom je druhý. Tretia časť ale zaostáva len o malý kúsok. Napriek tomu som si jej čítanie užila a som zvedavá na ďalšiu časť.
Atlasova šestka je kniha, ktorá láka najmä svojou anotáciou. Tá ma veru upútala, no nakoniec som nedostala to, čo som si predstavovala. Je to príbeh o tajnom spoločenstve, do ktorého má možnosť vstúpiť každých desať rokov len pár vyvolených. Ide o medeánov - mágov, pričom každý z nich má nejakú svoju špecializáciu. Dokopy máme teda šesť ľudí ovládajúcich mágiu a... no vlastne, tu to tak trochu končí.
Hneď po prvých stranách som si hovorila, že štýl, ktorým autorka píše je zvláštny. Vôbec mi nesadol, osobne mi prišiel neprirodzený. Mala som pocit, že chce do príbehu zmestiť strašne veľa informácií, akoby chcela čitateľovi ukázať širokú škálu jej vedomostí. Často sa však uberala smerom, ktorý som vlastne vôbec nepochopila. Miestami používala odbornú terminológiu, odkazovala na rôzne osobnosti alebo udalosti, riešila fyziku, čas, vesmír a hŕbu iných vecí. A to všetko bolo formulované tak, že som sa v tom strácala a prišlo mi to zbytočné. Nehovoriac o tom, že už po prvej tretine knihy ma to začalo nudiť.
Zvlášť by som sa vyjadrila k textu v zátvorkách. Ich počet bol neskutočný. Keby spočítam zátvorky vo všetkých knihách, ktoré som doteraz prečítala, určite by sa nevyrovnali tejto knihe. Zo začiatku som ich akceptovala a potom ma už len vytáčali. Nerozumiem, prečo ich autorka používala. Veď keď chcem niečo zmieniť, tak to normálne zapracujem do textu. Ak ale neustále niečo píše do zátvoriek ako dodatočnú informáciu, nadobúdam pocit, že je to úplne zbytočná informácia, ktorá v príbehu už vôbec nemala byť. Úplne ma dostalo, keď jeden text v zátvorke zabral celú polovicu strany! (str. 157-158) Hlavne, že sa autorke niekedy nechcelo čitateľovi normálne ozrejmiť, kto práve konverzuje a tak dala za priamu reč do zátvorky iba meno postavy. Nonsens!
Čo sa samotných postáv týka, každá má inú osobnosť a svojím spôsobom sú zaujímavé. Problém je, že autorka ich svojím písaním totálne ubíja. Miesto toho, aby sme sledovali ako využívajú svoju moc v nejakých akčných alebo iných zaujímavých scénach, nesledujeme vôbec nič. Oni si v podstate len čítajú a rozširujú svoje vedomosti v knižnici, o ktorej vlastne ani nič nevieme. A medzitým , miesto toho aby spolupracovali, každý spriada svoje plány a hľadá možnosť, ako druhému podkopať nohy. Autorka vôbec nevyužila ich potenciál. Zo všetkých postáv mi prišla najzaujímavejšia a možno aj najlepšie napísaná iba Parisa. Pri niektorých som nakoniec mala pocit, že tam ani byť nemuseli. A prečo sa autorka rozhodla príbeh napísať z uhľa všetkých šiestich postav, tak tomu už vôbec nerozumiem. Síce sa snažila, ale vôbec to nefungovalo.
Trochu nechápem o čo autorke vlastne šlo. Príbeh mal podľa mňa tak veľký potenciál, ale ona ho vôbec nevyužila. Kým postavy prahli po nových vedomostiach, ja som postupne strácala o knihu záujem. Za celý čas som sa dočkala jednej jedinej poriadnej akčnej scény, kde som mala možnosť sledovať, ako hlavné postavy narábajú so svojou mocou. Bohužiaľ, aj to len niektoré. Vravím si, prečo má kniha takmer 500 strán? Má strašne dlhé opisy a vysvetlovačky, a pritom úplne o ničom. Miestami som mala chuť knihu zatvoriť a už ju ani nedočítať. A tak som nakoniec len preskakovala pasáže, aby som sa vôbec dobojovala ku koncu. Ach, a pritom to mohol byť tak dobrý príbeh. Keby sa uberie vyše 200 strán a zapracuje sa na podstatných veciach a pridá sa viac akcie, bolo by to úplne o niečom inom.
Bohužiaľ, tento rok je to pre mňa zatiaľ najväčšie sklamanie.
