Prečítané - 2025 Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Autorka vo svojej novej sérii predstavuje originálny svet inšpirovaný perzskou mytológiou. Je síce plný mágie a džinov, nečakajte však stereotypné zobrazenie v podobe čarovnej lampy a niekoľkých želaní. Džinovia v tomto príbehu predstavujú podradenú rasu, ktorá sa skôr snaží nebyť priveľmi na očiach a čo najmenej na seba upozorňovať. Práve preto sa počas čítania s prejavmi mágie ako takej často nestretávame, aj keď je stále prítomná a hovorí sa o nej. Autorka čitateľovi totiž všetko dávkuje pomaly a postupne. A musím teda uznať, že to funguje výborne.
Máme tu úplne nový svet, ktorý má svoju históriu a určité pravidlá. Tým, že autorka čitateľa nezahlcuje množstvom informácií naraz, dokáže s prehľadom vnímať jeho podstatu a postupne si vytvárať ucelený obraz. Nehovoriac o tom, že autorkin štýl písania na mňa pôsobil jednoducho, miestami rozprávkovo a príbeh sa tak čítal veľmi dobre a rýchlo.
Čo sa týka postáv, jeden stereotyp tu predsa len máme - hlavná postava bez rodičov. Napriek tomu mi to v tomto príbehu vôbec neprekážalo. Práve naopak, myslím, že hlavná postava Alizeh by bez tohto prvku nebola tak silná a odhodlaná, akou skutočne je. Čo sa týka Kamrana, mám trochu zmiešané pocity. V prvom diely série toho veľa neukázal, no mám pocit, že autorka nás v pokračovaní ešte veľmi prekvapí. Odhliadnuc od toho, chémia medzi hlavnými postavami funguje výborne. Užívala som si každú ich spoločnú scénu.
Koniec príbehu je, pochopiteľne, otvorený, ale výborný. Perfektne čitateľa naláka na pokračovanie. Teším sa, že som si ako prvú knihu v tomto roku prečítala Prepletené kráľovstvo, pretože lepšie som snáď ani nemohla začať.
Príbeh o desivom Minotaurovi uväznenom v labyrinte zrejme poznáme všetci. Autorka tejto knihy čerpala práve z neho, no napriek tomu nám ponúkla pohľad z úplne inej perspektívy. Rozprávanie sa zameriava na život dvoch sestier, ktoré svojimi rozhodnutiami prispeli k smrti Minotaura a tým ukončili trápenie aténskeho ľudu. Aj keď je síce táto udalosť kľúčová, na môj vkus sa udiala prirýchlo. Prišiel Teseus, zapôsobil na krétske princezné a zrazu sa spriadal plán na smrť ich znetvoreného brata. A, samozrejme, že im všetko vyšlo podľa plánu. Napriek tomu, že vieme ako ma príbeh skončiť, dúfala som, že autorka konanie postáv o niečo viac prepracuje. Obe sestry na mňa ale pôsobili príliš naivne a niekedy som mala problém veriť ich konaniu.
Čím ďalej som sa v príbehu posúvala, tým viac som vnímala slabosť oboch hlavných postáv. Kým Ariadna na mňa pôsobila naivne počas celého príbehu, Faidra sa javila ako tá silnejšia a odolnejšia. Minimálne tak nám ju autorka do určitého momentu vykresľovala. Potom však prišla téma materstva a ja som mala pocit, že sa cítim rovnako depresívne ako Faidra. Popravde, bola to jedna z mála tém, ktorých sa autorka dotkla a ja ich vnímam pozitívne. Bohužiaľ, hodiť všetkých mužov do jedného vreca a opísať ich ako zodpovedných za všetko ženské utrpenie na svete... miestami to na mňa pôsobilo až príliš na silu a kazilo mi to dojem z čítania.
Nemôžem tvrdiť, že som z knihy sklamaná, ale je pravda, že som čakala niečo iné. Počas čítania sa stretávame s rôznymi postavami gréckej mytológie a ich príbehmi, no najviac sa ma ako čitateľa dotkla iba Faidra. Aj keď má koniec jej príbehu rôzne verzie, autorka si vybrala cestu "šialenstva" a pre mňa to síce najskôr bolo mätúce, ale nakoniec u mňa vyvolala najväčšiu emóciu. Mužská nadradenosť mi naopak po polovici knihy prišla už len otravná a postupne ma odrádzala od čítania. O pojme feminizmus, ktorý sa často pri tejto knihe skloňuje asi radšej pomlčím, pretože jediné čo by sa s ním dalo spojiť je, že bohovia vždy trestali ženy za činy svojich mužov. Autorka síce nemá zlý štýl písania a naozaj dokáže upútať čitateľa. Krásne napr. opisovala prostredie, ktoré som si často vedela dokonale predstaviť. Ale niekedy sa zameriava na jednu vec tak veľmi, až o ňu ako čitateľ strácam záujem. A je jedno koľko postáv sa vystrieda, koľko príbehov sa povie... keď takmer každá kapitola skončí tým, že za všetko ženské utrpenie na svete môžu muži.
Táto kniha ma zaujala už keď som ju prvý raz videla v edičnom pláne a veľmi som sa na ňu tešila. Musím však priznať, že po dočítaní z nej mám zmiešané pocity.
Príbeh, ktorý autori vymysleli sa mi vo všeobecnosti páčil. Samozrejme, našli by sa nejaké veci, ktoré mohli byť domyslené lepšie, ale vedela som sa cez to preniesť. Zápletka, prostredie v ktorom sa dej odohrával - to všetko bolo fajn. Pozitívne vnímam aj to, že sme priebeh deja mohli sledovať z pohľadu oboch hlavných postáv. A počas čítania som si dokonca poznačila aj niekoľko veľmi pekných myšlienok. Tu však za mňa pozitíva končia.
Čo ma pri čítaní najviac rušilo bol štýl, akým je kniha napísaná. Neviem či je to tým, že ju písali dvaja autori, alebo to bol ich zámer. V prvom rade som mala pocit, že je kniha určená mladšiemu čitateľovi (tak do 15 rokov), ale zároveň tam boli scény, ktoré boli miestami plné krviprelievania a sama som si pri nich niekedy povedala "uf". Viackrát som teda bola zmetená.
Zároveň mám pocit, že je kniha napísaná strašne jednoducho, miestami nezaujímavo. Niektoré kapitoly (najmä na začiatku) boli také dlhé, že som strácala záujem o čítanie. Dej síce napredoval, ale niekedy mu chýbala hĺbka a nedostala sa ku mne žiadna emócia. Popravde, prvú polovicu knihy som bojovala s tým, či ju vôbec dočítam a to aj napriek tomu, že som chcela vedieť ako to dopadne. Niekedy mi to pripadalo ako čítanie maturitnej slohovej práce, ktorá je síce dobrá, ale stále to nestačí.
Kým prvou polovicou knihy som ledva prešla, tá druhá nabrala veľmi rýchli spád. Dialo sa tam veľa vecí, ale neboli zbytočne natiahnuté - takže ma bavila omnoho viac. Potom som však mala dojem, že koniec bol vzhľadom na prvú polovicu knihy, veľmi urýchlený. A čo si budeme klamať, to, že hlavný problém v podstate nakoniec ani nevyriešili hlavné postavy, bolo celkom sklamanie.
Kniha ma aj bavila aj nie. Ja si odnášam zmiešané pocity, ale verím, že mladšiemu čitateľovi by sadla omnoho viac. Určite si ale zaslúži 3,5 hviezdičky.
Sarah J. Maas patrí k mojim top 5 autorom, no musím priznať, že túto knihu som prečítala až na druhý pokus. Prvý raz som sa o to pokúsila minulý rok, no dostať sa cez prvú štvrtinu knihy bol pre mňa boj. Príliš veľa informácií, vysvetľovania, príliš veľa postáv, vo všetkom som mala chaos a nevedela som sa vôbec začítať. Takže som to vzdala a ku knihe sa vrátila až minulý mesiac. Prelúskať sa začiatkom knihy bolo opäť náročné, strašne ma to odrádzalo a bola som otrávená. Vedela som však, že ak to vzdám aj druhý raz, už tú knihu nikdy neprečítam. Ale! Keď som sa s útrapami prebojovala počiatočným chaosom, začala tá pravá zábava. A veru, táto kniha bola boj aj pôžitok zároveň.
Autorka opäť raz vytvorila úplne nový svet, kde má všetko svoje pravidlá. Prostredie kde sa príbeh odohráva je síce mesto súčasnosti, ale s prvkami fantázie. Čo znamená prítomnosť mágie a rôznych bytostí. Veľmi veľa rôznych bytostí. Na tom je vlastne vystavaný celý príbeh. Autorka do príbehu napasovala asi každú fantazijnú bytosť, ktorá vás napadne a zaradila ju do nejakého rodu. Tie sa spolu snažia fungovať v Meste Luny a aj keď môžete mať na začiatku problém zorientovať sa v hierarchii, ktorá v meste a medzi jednotlivými rodmi existuje, nakoniec vám všetko bude dávať zmysel.
Musím priznať, že čítanie tejto knihy bolo ako jazda na horskej dráhe. Autorka sa najskôr príliš dlho rozbiehala a potom už nevedela, kedy zastaviť. U čitateľa sa strieda jedna emócia za druhou. Príbeh je plný napätia a akcie, ale pripravte sa aj na hnev, frustráciu, ľútosť, smútok,... a medzi tým je ešte veľa sexuálneho napätia a humoru. Priznám sa, že niekde v poslednej štvrtine knihy sa mi dokonca zaslzili oči a chcelo sa mi rumázgať. Autorka vás totálne emočne vyžmýka.
Čo sa týka postáv, myslím, že zbožňujem každú jednu. Autorka v tomto smere vždy odvedie skvelú prácu. Každá postava má svoj charakter a v čitateľovi vyvoláva veľa rôznych emócií. Na úvod ich síce bolo naraz veľa, ale po úvodnom chaose som sa v nich už ľahko zorientovala. A hlavná hrdinka Bryce je úžasná! Je to oddaná priateľka, silná žena a zbožňujem jej sarkazmus!
Prvý diel série Mesto Luny je skvelým začiatkom trilógie (ak to autorka zas nepredĺži). Neviem si síce úplne predstaviť, čo sa bude diať ďalej, pretože záver prvého dielu mi prišiel viac menej uzavretý, ale nechám sa prekvapiť. Milovníci Sarah by si určite nemali nechať ujsť ani túto jej sériu. V hodnotení však strhávam jednu hviezdičku. Nemôže si pomôcť, ten začiatok bol skutočne ubíjajúci.
P.S.: Prečo "pekklo"? Prečo nie jednoducho "peklo"? Vytáčalo ma to počas celého čítania. :D
