Prečítané - 2022

Kúsok z psychológie, medicíny a vlastne tak trochu všetkého možného. Myslela som si, že viac zhrozená z tohto sveta už byť nemôžem. Posledná prečítaná kniha v minulom roku ma ale presvedčila o opaku. Ľudia sú bizarné stvorenia. Tak vďaka ti kniha!

Vzhľadom na celkom pekné množstvo pozitívnych ohlasov na túto sériu som sa na knihu veľmi tešila a mala aj celkom vysoké očakávania. Práve preto som sa do knihy rýchlo začítala ale aj napriek tomu, že som veľmi chcela, dočítať mi ju dalo miestami zabrať. Kým som sa príbehom prelúskala ubehol nejeden mesiac. Pripísala by som to najmä tomu, že takmer v polovici príbehu sa z môjho pohľadu vlastne nič zaujímavé nedeje. A to bolo pre mňa dosť veľkým sklamaním. Celú polovicu príbehu som sledovala myšlienkové pochody hlavnej hrdinky, ktorá sa nedokázala zmieriť so svojou minulosťou, nenávidela preto svoj život v prítomnosti a premýšľala ako zariadiť, aby jej život niečo znamenal aspoň v budúcnosti. Vlastne, tieto myšlienkové pochody môžeme sledovať v rámci celého príbehu, akurát v prvej polovici s absenciou nejakej akcie. Keď som sa však touto polovicou nejako prehupla, zrazu sa toho začalo diať nejako veľa a naraz. Zrazu v priebehu pár stránok zomiera niekoľko postáv, deje sa toto a tamto. Odkrýva sa pred nami jeden plán za druhým a my si môžeme rovno vyberať, koho budeme neznášať viac. A pri tom všetko sledujeme ako hlavná hrdinka celý čas kuje vlastný plán a má pocit, ako každému vytrie zrak. Pritom s ňou vybabrala jej vlastná sestra a jej akože "frajer". Nemôžem si pomôcť ale Jude mi skrátka prišla miestami strašne naivná a viac trúfala, než by sa patrilo. Až nemôžem uveriť, že nám nakoniec naozaj vytrela zrak - teda minimálne mne, pretože ten jej krok na konci som naozaj nečakala (ani neviem prečo). Dosť ma pri čítaní rušilo, ako jej ako smrteľníčke často prechádzajú niektoré veci (napriek tomu, do akej rodiny "patrila") a niektoré absurdné scény. To vážne keď načapete na svojom "dvore" špeha tak ho ešte s kľudom prizvete nech sa posadí za stôl a pochutná si s vami na číne? Neviem ako vy, ale ja by som ho hodila minimálne do žalára a začala ho vypočúvať - vzhľadom na prevrat, ktorý sa v príbehu odohral. A nedá mi nepozastaviť sa - to je aká farba, že "fľaškovozelená"? Ja keď som si toto prečítala, mňa to najskôr strašne pobavilo. Potom som sa nad tým zamyslela, ale zrazu to trvalo tak dlho, že už som ani nevedela, na čo chcem vlastne prísť a jediné čo som dokázala z toho vyťažiť, bola predstava hnusného lacného piva v zelenej fľaši. Aby to ale nevyzeralo, že som príbeh odpísala, samozrejme, neznamená to, že sa mi vôbec nepáčil. Celkovo sa mi svet, ktorý autorka vytvorila páčil, bol zaujímavý a originálny (aj keď nemôžem povedať, že sa mi páči viac, ako svet Férov, s ktorými som sa stretla v iných príbehoch). Z postáv sa mi najviac pozdával Cardan, napriek tom, že aj od neho som čakala trochu viac. Keď si odmyslím prvú polovicu knihy, príbeh bol naozaj zaujímavý a ponúkol aj niekoľko prekvapení - pre mňa najmä na konci. Za mňa je tento príbeh taký slabší priemer a dúfam, že pokračovanie ma nadchne o niečo viac.