Prečítané - 2023

„Trieda pre mladý ľudský odpad“ – s týmto pomenovaním špeciálnej triedy pre deti s poruchami správania sa stretávame v knihe Spratek od Torey L. Hayden, ktorá nám predstavuje bolesťou poznačené životy deviatich detí. Jeden z nich však vyčnieva oveľa viac než by si ktokoľvek prial a je dôkazom toho, že nech sú vaše životné skúsenosti akokoľvek rozsiahle, nič vás nepripraví na to, čo môže prísť nabudúce. Hrdinkou knihy Spratek je šesťročné dievča Sheila, ktoré je napriek stále prítomnej krutosti v jej živote malou bojovníčkou. Ide o jedno z problémových detí, ktoré sa dostáva do špeciálnej triedy práve k Torey. Napriek tomu, že je pre Sheilu ťažké adaptovať sa v novom prostredí, postupne a malými krokmi si so svojou špeciálnou pedagogičkou buduje veľmi silný a dôverný vzťah. Tá vďaka tomu za krátky čas odhaľuje, že ide nielen o mimoriadne nadané dieťa, ale aj srdcervúce detaily Sheilinej osobnej temnoty. Na začiatku som od knihy nemala žiadne očakávania, ale už pri prvom strete s deťmi som si uvedomila, že čítanie nebude jednoduché. Deti, ktoré sa u Torey v triede stretli boli vo veku od šesť do deväť rokov a mali rôzne problémy – násilné chovanie, autizmus, elektívny mutizmus, detskú schizofréniu, prešli si sexuálnym zneužívaním a jedno z nich dokonca spáchalo pokus o samovraždu – dvakrát! Už pri ich prvom predstavení a zoznámení sa s ich osudmi mi teda došlo, že pôjde o veľmi náročné čítanie. Nie štýlom písania autorky, ale práve kvôli emóciám, ktoré samotné čítanie príbehu vyvoláva. Príbeh je napísaní v prvej osobe, veľmi pútavo a aj napriek tomu, že by ste chceli príbeh prečítať na „jedno posedenie“, nakoniec si ho musíte dávkovať po častiach. Často som potrebovala spracovať dej a emócie, ktoré vo mne kniha vyvolala a najlepšie bolo jednoducho ju odložiť na celý zvyšok dňa. Čitateľ teda dostáva hneď na samom začiatku knihy „facku emócii“, aby mu bolo jasné, že nepôjde o oddychové čítanie. Pravda je taká, že kým prídete na koniec, emočne vás vyžmýka a ani dlho po tom, čo si utriete poslednú slzu vám nedovolí prestať na ňu myslieť. Nakoniec by som teda povedala, že kniha ma svoje pozitíva, ale aj negatíva. Pozitívne môžeme hodnotiť pedagogické metódy a postupy o ktorých sa v príbehu dočítame, samotné odhodlanie pedagogičky a zvládanie náročných situácii. Na druhú stranu sa nám rozum pozastavuje pri nečinnosti ďalších kompetentných ľudí. Vidíme zlé životné podmienky v ktorých dieťa vyrastá, ale nikto ju z nich nevyjme. Vidíme veľa varovných signálov v správaní dieťaťa, ale nikto ich nerieši. Nikto sa nepýta na dôvody. Vidíme ako všetci opisujú statočnosť Sheily po sexuálnom napadnutí, ale nikde sa už nedočítame, že dostáva terapiu. Dokonca ani Torey neurobila nič, keď Sheila rovno pred ňou uzamkla všetky emócie v sebe. A potom sa považuje sa úspech, keď Sheila konečne začne plakať, pretože si spomenula a pripustila svoju traumu. Vravím si, že to je ten moment, kedy je dôležité pracovať s tou bolesťou, ktorú v sebe znovu objavila a ktorá sa k nej teraz bude neustále vracať. Napriek uvedenému, príbeh naozaj odzrkadľuje to, ako to v skutočnosti chodí. Vidíme úprimnú spoveď pedagogičky, ktorá príbeh v žiadnom prípade neprikrášľuje, ale sama si pripúšťa pochybenie. Sama sa zamýšľa nad tým, či neprekročila tú jednu pomyslenú hranicu a neublížila tým dieťaťu ešte viac. Toto autobiografické dielo by si preto mal prečítať každý kto chce pracovať ako špeciálny pedagóg. Možno je to príbeh miestami odstrašujúci, ale ukazuje nám, že aj toto je realita. Knihu by som však odporučila aj hocikomu inému, kto sa práci s deťmi ani len nepriblížil. Mohla by tak slúžiť k otvoreniu očí, že to nie deti, ale my dospelí vo väčšine prípadov môžeme za to, že dostávajú nálepky „zlé, neposlušné, nezvládnuteľné deti“. Pretože keď sa s vami život nemazná, ani vy svojmu okoliu nič neuľahčíte.

Aurora povstáva je pre mňa veľmi príjemným prekvapením. Príbehy odohrávajúce sa vo vesmíre patria k mojím obľúbeným, preto som po Aurore siahala s istými očakávaniami. Nakoniec však nepovstala len Aurora, ale aj moje nadšenie pre túto sériu. Vesmír v ďalekej budúcnosti je skvelý nápad. A myslím, že bol aj skvelo opísaný. Bežné cestovanie naprieč vesmírom, spolužitie s rôznymi rasami a mimozemšťanmi, vesmírna légia,... Všetko som si vedela živo predstaviť. Hlavných postáv je hneď niekoľko. Vďaka tomu, že príbeh je napísaní z viacerých pohľadov, máme možnosť spoznať každú jednu z nich. Každá má svoj charakter, inú povahu, typ humoru... Sú tak úžasné napísané, že som si obľúbila všetky. Už dlho sa mi nestalo, že by som z postáv padla na zadok tak ako pri tejto knihe. Samotný príbeh sa čítal ľahko, dej postupne gradoval a priniesol aj niekoľko prekvapení. Okrem iného, je to pre mňa príbeh s najhumornejšími dialógmi za posledné roky. Pri čítaní som sa teda častokrát aj dobre pobavila. Kniha je zároveň doplnená aj niečím ako „pasážami s vysvetlivkami“, ktoré vysvetľujú rôzne základné veci z príbehu. (A má nádhernú obálku.) Aurora povstáva je skvelým začiatkom série, ktorý so sebou prináša veľa otáznikov. Už teraz ale viem, že sa k sérii vrátim a budem na ne hľadať odpovede spolu s odvážnou jednotkou 312.

Jude - Kráľovná ničoho, ktorej by som vedela dať hneď niekoľko rôznych titulov: kráľovná "neviemčomámrobiť", kráľovná "budempolemizovaťavšetkosavyriešisamo", kráľovná "nejakobolonejakobude", kráľovná "zachránilasomsvetalesamanechápemako" ... Viac sa snáď k hlavnej hrdinke vyjadrovať nemusím. - Okolo tejto série bol celkom rozruch a čítala som veľa pozitívnych recenzií. O to viac ma prekvapilo keď som zistila, že vlastne nejde o nič zvláštne či extra. Už v recenzii na prvý diel som písala, že som bola sklamaná. Druhý diel síce odo mňa dostal 4 hviezdičky, ale pri poslednom sa opäť vraciam k 3! - Príbeh nie je zlý, práve naopak. Bolo to pre mňa zaujímavé čítanie. Celý čas som ale mala pocit, že mohol byť spracovaní o niečo lepšie. Okrem toho, toto je snáď prvá séria (či kniha všeobecne), v ktorej som sa celý čas strácala vo vedľajších postavách. Niekedy som sa samej seba pýtala, kto je kto, na čo tam je... a úprimne, prišlo mi, že časť z nich tam bola úplne zbytočne. Len ma to pri čítaní rušilo. A ten záver? Aspoň na konci som čakala niečo wau, ale hlavná hrdinka si skrátka povedala "skúsim a uvidím, veď nejako bolo, nejako bude". A zrazu žili všetci šťastne až do smrti... - Celkovo je táto séria pre mňa taký slabší priemer.