Prečítané - 2020

Zmiešané pocity. Najskôr mi chvíľu trvalo, kým som sa začítala, potom som nechápala o čo tam vlastne ide. Chvíľu na to som si uvedomila, že mi naivita hlavnej hrdinky lezie na nervy. Vlastne, jej celé vystupovanie, zmýšľanie... Potom prišla konečne časť, kedy som si povedala "okay, wau"... no stačilo pár ďalších strán, aby som knihu odložila na niekoľko dní a vôbec sa jej nedotkla. Výsledkom čoho je, že som knihu čítala takmer celý mesiac. Uhm, a teraz som rada, že to mám konečne prečítané. Nemôžem povedať, že by to bolo zlé, ale moje očakávania boli niekde úplne inde. A možno by to vôbec nebolo pre mňa také nemastné, neslané - keby na mňa Vhalla nepôsobila tak detinsky. A vážne, ale naozaj vážne môj rozum nepobral ako sa z ničoho nič z príbehu stal "brutálny masaker". Kde nič, tu nič a zrazu tam krv, hentam mŕtvola, hento, tamto, taká bitka, onaká... Popravde, nebyť tých fakt krásnych obálok a toho, že chcem vedieť čo sa z tohto príbehu ešte vykľuje, pokračovanie by som si už asi neprečítala.

Veľa ľudí pokladá štvrtú knihu série Na dvore z tŕňov a ruží za zbytočnú. Ja som naopak rada, že autorka písala aj o tom, čo sa dialo po "veľkej" vojne. Je to síce len novela s malým počtom strán, kde sa v podstate nedeje nič extra, ale aspoň máme možnosť opäť sa stretnúť so svojimi obľúbenými postavami a možno nájsť odpoveď na niekoľko nezodpovedaných otázok. Oceňujem najmä to, že máme možnosť pozrieť sa na príbeh z pohľadu viacerých postáv. Aj keď mne osobne by sa síce zišlo ešte niekoľko kapitol naviac, pretože príbehy niektorých postáv mi ešte neprišli uzavreté alebo vyriešené, myslím, že táto kniha je veľmi príjemným zakončením celej série.