Prečítané - 2025 Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Aurora hasne je dokonalým zakončením série. Od veľkého finále som dostala omnoho viac, než som vôbec čakala. Čitateľovi odporúčam, aby sa pred čítaním dobre nadýchol, pretože knihu môže zhltnúť pokojne aj na jeden nádych.
Posledný diel trilógie začína presne tam, kde ten predchádzajúci skončil a dej veru už od začiatku zamotáva hlavu. Autori sa s čitateľom nemaznajú a už vôbec nie so samotnými postavami. Dej je skutočne veľmi dynamický, neustále sa niečo deje a situácia sa tak zamotáva, až je ťažké dúfať, že to všetko dobre dopadne. Postupne sa prepletá minulosť, súčasnosť aj budúcnosť zároveň a je až neskutočné, ako to tí autori mali všetko do najmenšieho detailu premyslené. Až tu si čitateľ uvedomí, ako veľmi bolo od prvého dielu všetko dôležité. Tie detaily sú naozaj neskutočné.
Čítanie knihy vám však nebude len dvíhať tlak (v dobrom), ale sa aj dobre pobavíte. Každá z postáv je výborne napísaná, každá ma inú osobnosť, iný prejav aj humor. A pravda je, že som sa ešte nikdy nezasmiala pri žiadnej knihe tak, ako pri tejto. Postavy v tejto knihe sú dôkazom toho, že nie je nič, čo by sa nedalo zvládnuť s trochou humoru.
Na samotnom začiatku série som nemala žiadne očakávania, ale táto spolupráca autorov mi vytrela zrak! V najbližšej dobe určite siahnem aj po ich ďalšej spoločnej sérií.
Marissa Meyerová je pre mňa klenot medzi autormi. Jej séria Mesačné kroniky patrí k mojím najobľúbenejším vôbec, ale ani jej ďalšie knihy veľmi nezaostávajú. Autorka je známa práve vďaka jej retellingom, v ktorých pretvára známe klasické príbehy, na úplne nové a nezabudnuteľné diela. K takýmto počinom patrí aj jej kniha Zlatá, v ktorej prerozprávala známu rozprávku o Martinkovi Klingáčovi, tiež známom ako Rampelník, ktorého poznáme z rozprávky od bratov Grimmovcov (na Slovensku možno známejší z rozprávky Zlatá priadka od Pavla Dobšinského). Meyerovej retellingy ma nikdy nesklamali, preto vždy, keď sa mi od nej nejaký dostane do rúk, som plná očakávania. Príbeh o tom, ako škriatok pomôže mlynárovej dcére upriasť zo slamy zlato, zrejme poznáme všetci. Meyerová ho však povýšila na úplne iný level a moje očakávania, opäť nesklamala.
Hlavnou hrdinkou knihy Zlatá je mlynárova dcéra Serilnda, ktorá bola požehnaná bohom, čomu vďačí za veľký dar. Ten ju síce jedného dňa zachráni pred temným a krutým Kráľom duchov, no zdanie však klame a Serilda postupne zisťuje, že sa dostala do omnoho väčších problémov, než si myslela. A zároveň, že za každým príbehom je kúsok pravdy. Autorka opäť raz dokázala pretvoriť klasický príbeh na dielo s novou zápletkou, ktoré je do detailu premyslené. Vďaka tomu, že poznáte pôvodný príbeh, viete čo môžete očakávať. Napriek tomu to bolo iné a hltala som každé slovo, od začiatku až po koniec. Keď som sa raz začítala, nevedela som prestať, pretože som musela vedieť, ako si hlavná hrdinka ďalej poradí. Dej postupne graduje a prináša so sebou množstvo emócií, ktoré zasiahnu nejedného čitateľa.
Svet, do ktorého autorka príbeh vložila, je úžasný aj hrôzostrašný zároveň. Čitateľ pozoruje hlavnú hrdinku pohybovať sa nielen medzi dvoma mestami, ale i dvoma svetmi. Keď však vždy počas splnu mesiaca závoj medzi týmito svetmi spadne, do sveta smrteľníkov vstúpi divoký hon. Celý príbeh má taký rozprávkový nádych, no zároveň je temnejší a krutejší než rozprávky, o ktorých by sme normálne chceli čítať. Je plný ľútosti, smútku, hnevu, strachu a smrti. Hlavná hrdinka sa k tomu stavia odvážne a s hrdosťou, i keď treba uznať, že niekedy má viac šťastia než rozumu. Napriek tomu som si ju a jej príbehy nesmierne obľúbila. Čo sa týka záporáka, autorka ho napísala výborne, pretože ho počas čítania budete skutočne nenávidieť. A čím viac sa budete ku konci knihy blížiť, tým viac nenávisti k nemu budete cítiť! No a potom je tu Zlat. Ani neviem čo k nemu napísať... asi len, že potrebujem viac Zlata! A vzhľadom k tomu, ako prvý diel duológie skončil, potrebujem urýchlene aj druhý diel!
V treťom zväzku mangy Němý hlas sledujeme, ako sa ďalej vyvíja priateľstvo medzi Šójou a Šóko. Teda, predovšetkým snahu hlavnej postavy vynahradiť bývalej spolužiačke čas, kedy ju v škole šikanoval a strpčoval jej život. Aj keď sa mu to zatiaľ ako tak darí, stále vidí miesta, v ktorých je čo zlepšovať. Myslím, že najzaujímavejšie je sledovať najmä myšlienkové pochody hlavnej postavy a jej prerod na lepšieho človeka. Verím, že manga sa dotkne každého čitateľa aj práve vďaka téme šikany, ktorá je, bohužiaľ, stále aktuálna. V tejto mange však máme možnosť pozorovať situáciu zo strany agresora, ktorý svoje činy ľutuje a snaží sa ich napraviť. O to viac môže byť príbeh pre čitateľa zaujímavejší.
Napriek tomu, že ide o tenšiu knihu, prináša toho so sebou veľa. Ja som si knihu dávkovala po pár kapitolách pri letnom kúpaní - veď v horúce dni, horúce čítanie. Pokojne ju ale prečítate za jedno popoludnie, pretože keď sa začítate, určite sa od nej neodtrhnete. Veď kto by dokázal odísť od tak úžasných, statných, svalnatých, mužných,... a ehm, no chlapov.
Dej sa odohráva v rámci dlhšej časovej linky. Vlastne sledujeme hlavnú hrdinku Lele v priebehu niekoľkých rokov. Autorka tak čitateľovi naservírovala rôzne udalosti, stále sa niečo deje a dej vôbec nestagnuje. Vlastne som prekvapená, ako dokázala autorka napísať tak komplexný príbeh na takom malom počte strán.
Z postáv som mala najradšej Lele. Áno, však chlapi boli super, ale Lele si ma svojou nebojácnosťou jednoducho získala. Bola odvážna a hrdá a to sa mi páčilo. Verím, že si ju obľúbite aj vy.
Koncert na rozloučenou je príbehom o oslave smrti. Autorka predkladá mangu o mladej študentke Lin Čchu-šeng, ktorá po náhlom odchode z domu hľadá útočisko v pohrebnej firme Šťastie, v ktorej sa zamestnáva a určitý čas aj býva. Ako jedna zo zamestnancov teda prichádza denne do kontaktu s mŕtvymi, čo ju núti zamýšľať sa nad otázkami o živote i o tom, čo bude po ňom. Vzhľadom na tému ide o náročný príbeh, ktorý však autorka podáva veľmi citlivo, a to aj napriek tomu, že si servítku pred ústa nedáva. A tak čitateľ vidí, aká vie byť smrť krutá a nespravodlivá. Nie je to však len príbeh o mŕtvych ale predovšetkým o ich pozostalých, ktorí sa s ich odchodom musia vysporiadať. Zamestnanci pohrebnej služby teda pomáhajú s nájdeným telom, triedia veci mŕtvych, zariaďujú celý pohreb,... a veľa ďalších vecí. Sama som bola prekvapená, koľko toho musia robiť.
Manga ma zvláštnu atmosféru, ale keďže sa zaoberá smrťou, je to pochopiteľné a dá sa to čakať. Autorka ju ale podala veľmi dobre a zaujímavo. Vzhľadom k tomu, že kniha pochádza a aj samotný dej sa odohráva v krajine s úplne odlišnou kultúrou, čitateľ sa zoznamuje s celým priebehom a niektorými zvykmi, ktoré sa realizujú v priebehu príprav pohrebu, ale i po ňom. Okrem toho núti aj samotného čitateľa, aby sa nad témou zamýšľal a možno dokonca aj nad tým, či čas s blízkymi trávi naozaj dobre a dostatočne. Z tohto hľadiska hodnotím mangu veľmi pozitívne a pokojne by som si vedela predstaviť, keby nešlo o samostatnú mangu, ale mala by viac častí.
Po príbehovej stránke, rovnako ako tej kresebnej by si kniha zaslúžila plný počet hviezdičiek. Avšak české vydanie mi čítanie párkrát pokazilo, čo nakoniec narušilo môj celkový dojem. V prvom rade, našla som si na internete vydanie v angličtine a porovnala som niekoľko strán. Mám pocit, že české vydanie ma kresby o kúsok zväčšené, výsledkom čoho je, že nie sú úplné. Alebo sú možno zámerne orezané. Ide síce len o kúsok, ktorý v konečnom dôsledku nič nemení, ale príde mi to trochu zvláštne (a možno aj nefér voči ilustrátorovi, ktorý sa na nich nadrel). Druhá vec je, že pokiaľ sa na kraji nachádza bublinka s textom a je z nej výrazne odseknuté, nevyzerá to až tak dobre a úprimne, často mi z toho šklbalo v oku. Napríklad v texte na strane 100 hore v roku chýba dokonca kúsok s písmena "ý". A to by sa zrejme nemalo stávať...
Ďalšie čo mi utkvelo v pamäti je názov pohrebnej služby na strane 43. Pod tabuľkou s názvom sa nachádza nápis znova len v bielej farbe. Možno ide o tlačovú chybu, alebo si to jednoducho grafik nevšimol, no opäť, pri vydávaní mangy si nevšimnúť niečo také, čo mňa ako čitateľa zabavilo pri skúmaní na 5 minút?
A v neposlednom rade som sa zamýšľala nad prekladom. Nie, neovládam jazyk v ktorom vyšiel originál (ak nehovoríme o angličtine samozrejme), ale niekedy mi text prišiel zvláštny a niekedy ani nedával zmysel. Bola manga prekladaná z angličtiny, alebo z akého jazyka? Napríklad na strane 52 dole v rohu hovorí postava v angličtine "There’s so much you have to be a grown-up to do" a v češtine "a taky často, až když jsi velká, tak...". Tak čo? Tak čo? No ja neviem. Ale viem, že mi často ten preklad nesedel.
Mangu ako takú určite odporúčam, pretože príbeh je silný a dobre podaný, ale za tú grafickú úpravu, miestami nemastný-neslaný preklad strhávam jednu hviezdičku.
