Moje recenzie

Autorka vo svojej novej sérii predstavuje originálny svet inšpirovaný perzskou mytológiou. Je síce plný mágie a džinov, nečakajte však stereotypné zobrazenie v podobe čarovnej lampy a niekoľkých želaní. Džinovia v tomto príbehu predstavujú podradenú rasu, ktorá sa skôr snaží nebyť priveľmi na očiach a čo najmenej na seba upozorňovať. Práve preto sa počas čítania s prejavmi mágie ako takej často nestretávame, aj keď je stále prítomná a hovorí sa o nej. Autorka čitateľovi totiž všetko dávkuje pomaly a postupne. A musím teda uznať, že to funguje výborne. Máme tu úplne nový svet, ktorý má svoju históriu a určité pravidlá. Tým, že autorka čitateľa nezahlcuje množstvom informácií naraz, dokáže s prehľadom vnímať jeho podstatu a postupne si vytvárať ucelený obraz. Nehovoriac o tom, že autorkin štýl písania na mňa pôsobil jednoducho, miestami rozprávkovo a príbeh sa tak čítal veľmi dobre a rýchlo. Čo sa týka postáv, jeden stereotyp tu predsa len máme - hlavná postava bez rodičov. Napriek tomu mi to v tomto príbehu vôbec neprekážalo. Práve naopak, myslím, že hlavná postava Alizeh by bez tohto prvku nebola tak silná a odhodlaná, akou skutočne je. Čo sa týka Kamrana, mám trochu zmiešané pocity. V prvom diely série toho veľa neukázal, no mám pocit, že autorka nás v pokračovaní ešte veľmi prekvapí. Odhliadnuc od toho, chémia medzi hlavnými postavami funguje výborne. Užívala som si každú ich spoločnú scénu. Koniec príbehu je, pochopiteľne, otvorený, ale výborný. Perfektne čitateľa naláka na pokračovanie. Teším sa, že som si ako prvú knihu v tomto roku prečítala Prepletené kráľovstvo, pretože lepšie som snáď ani nemohla začať.

Táto kniha ma zaujala už keď som ju prvý raz videla v edičnom pláne a veľmi som sa na ňu tešila. Musím však priznať, že po dočítaní z nej mám zmiešané pocity. Príbeh, ktorý autori vymysleli sa mi vo všeobecnosti páčil. Samozrejme, našli by sa nejaké veci, ktoré mohli byť domyslené lepšie, ale vedela som sa cez to preniesť. Zápletka, prostredie v ktorom sa dej odohrával - to všetko bolo fajn. Pozitívne vnímam aj to, že sme priebeh deja mohli sledovať z pohľadu oboch hlavných postáv. A počas čítania som si dokonca poznačila aj niekoľko veľmi pekných myšlienok. Tu však za mňa pozitíva končia. Čo ma pri čítaní najviac rušilo bol štýl, akým je kniha napísaná. Neviem či je to tým, že ju písali dvaja autori, alebo to bol ich zámer. V prvom rade som mala pocit, že je kniha určená mladšiemu čitateľovi (tak do 15 rokov), ale zároveň tam boli scény, ktoré boli miestami plné krviprelievania a sama som si pri nich niekedy povedala "uf". Viackrát som teda bola zmetená. Zároveň mám pocit, že je kniha napísaná strašne jednoducho, miestami nezaujímavo. Niektoré kapitoly (najmä na začiatku) boli také dlhé, že som strácala záujem o čítanie. Dej síce napredoval, ale niekedy mu chýbala hĺbka a nedostala sa ku mne žiadna emócia. Popravde, prvú polovicu knihy som bojovala s tým, či ju vôbec dočítam a to aj napriek tomu, že som chcela vedieť ako to dopadne. Niekedy mi to pripadalo ako čítanie maturitnej slohovej práce, ktorá je síce dobrá, ale stále to nestačí. Kým prvou polovicou knihy som ledva prešla, tá druhá nabrala veľmi rýchli spád. Dialo sa tam veľa vecí, ale neboli zbytočne natiahnuté - takže ma bavila omnoho viac. Potom som však mala dojem, že koniec bol vzhľadom na prvú polovicu knihy, veľmi urýchlený. A čo si budeme klamať, to, že hlavný problém v podstate nakoniec ani nevyriešili hlavné postavy, bolo celkom sklamanie. Kniha ma aj bavila aj nie. Ja si odnášam zmiešané pocity, ale verím, že mladšiemu čitateľovi by sadla omnoho viac. Určite si ale zaslúži 3,5 hviezdičky.

Aurora hasne je dokonalým zakončením série. Od veľkého finále som dostala omnoho viac, než som vôbec čakala. Čitateľovi odporúčam, aby sa pred čítaním dobre nadýchol, pretože knihu môže zhltnúť pokojne aj na jeden nádych. Posledný diel trilógie začína presne tam, kde ten predchádzajúci skončil a dej veru už od začiatku zamotáva hlavu. Autori sa s čitateľom nemaznajú a už vôbec nie so samotnými postavami. Dej je skutočne veľmi dynamický, neustále sa niečo deje a situácia sa tak zamotáva, až je ťažké dúfať, že to všetko dobre dopadne. Postupne sa prepletá minulosť, súčasnosť aj budúcnosť zároveň a je až neskutočné, ako to tí autori mali všetko do najmenšieho detailu premyslené. Až tu si čitateľ uvedomí, ako veľmi bolo od prvého dielu všetko dôležité. Tie detaily sú naozaj neskutočné. Čítanie knihy vám však nebude len dvíhať tlak (v dobrom), ale sa aj dobre pobavíte. Každá z postáv je výborne napísaná, každá ma inú osobnosť, iný prejav aj humor. A pravda je, že som sa ešte nikdy nezasmiala pri žiadnej knihe tak, ako pri tejto. Postavy v tejto knihe sú dôkazom toho, že nie je nič, čo by sa nedalo zvládnuť s trochou humoru. Na samotnom začiatku série som nemala žiadne očakávania, ale táto spolupráca autorov mi vytrela zrak! V najbližšej dobe určite siahnem aj po ich ďalšej spoločnej sérií.

V treťom zväzku mangy Němý hlas sledujeme, ako sa ďalej vyvíja priateľstvo medzi Šójou a Šóko. Teda, predovšetkým snahu hlavnej postavy vynahradiť bývalej spolužiačke čas, kedy ju v škole šikanoval a strpčoval jej život. Aj keď sa mu to zatiaľ ako tak darí, stále vidí miesta, v ktorých je čo zlepšovať. Myslím, že najzaujímavejšie je sledovať najmä myšlienkové pochody hlavnej postavy a jej prerod na lepšieho človeka. Verím, že manga sa dotkne každého čitateľa aj práve vďaka téme šikany, ktorá je, bohužiaľ, stále aktuálna. V tejto mange však máme možnosť pozorovať situáciu zo strany agresora, ktorý svoje činy ľutuje a snaží sa ich napraviť. O to viac môže byť príbeh pre čitateľa zaujímavejší.

Koncert na rozloučenou je príbehom o oslave smrti. Autorka predkladá mangu o mladej študentke Lin Čchu-šeng, ktorá po náhlom odchode z domu hľadá útočisko v pohrebnej firme Šťastie, v ktorej sa zamestnáva a určitý čas aj býva. Ako jedna zo zamestnancov teda prichádza denne do kontaktu s mŕtvymi, čo ju núti zamýšľať sa nad otázkami o živote i o tom, čo bude po ňom. Vzhľadom na tému ide o náročný príbeh, ktorý však autorka podáva veľmi citlivo, a to aj napriek tomu, že si servítku pred ústa nedáva. A tak čitateľ vidí, aká vie byť smrť krutá a nespravodlivá. Nie je to však len príbeh o mŕtvych ale predovšetkým o ich pozostalých, ktorí sa s ich odchodom musia vysporiadať. Zamestnanci pohrebnej služby teda pomáhajú s nájdeným telom, triedia veci mŕtvych, zariaďujú celý pohreb,... a veľa ďalších vecí. Sama som bola prekvapená, koľko toho musia robiť. Manga ma zvláštnu atmosféru, ale keďže sa zaoberá smrťou, je to pochopiteľné a dá sa to čakať. Autorka ju ale podala veľmi dobre a zaujímavo. Vzhľadom k tomu, že kniha pochádza a aj samotný dej sa odohráva v krajine s úplne odlišnou kultúrou, čitateľ sa zoznamuje s celým priebehom a niektorými zvykmi, ktoré sa realizujú v priebehu príprav pohrebu, ale i po ňom. Okrem toho núti aj samotného čitateľa, aby sa nad témou zamýšľal a možno dokonca aj nad tým, či čas s blízkymi trávi naozaj dobre a dostatočne. Z tohto hľadiska hodnotím mangu veľmi pozitívne a pokojne by som si vedela predstaviť, keby nešlo o samostatnú mangu, ale mala by viac častí. Po príbehovej stránke, rovnako ako tej kresebnej by si kniha zaslúžila plný počet hviezdičiek. Avšak české vydanie mi čítanie párkrát pokazilo, čo nakoniec narušilo môj celkový dojem. V prvom rade, našla som si na internete vydanie v angličtine a porovnala som niekoľko strán. Mám pocit, že české vydanie ma kresby o kúsok zväčšené, výsledkom čoho je, že nie sú úplné. Alebo sú možno zámerne orezané. Ide síce len o kúsok, ktorý v konečnom dôsledku nič nemení, ale príde mi to trochu zvláštne (a možno aj nefér voči ilustrátorovi, ktorý sa na nich nadrel). Druhá vec je, že pokiaľ sa na kraji nachádza bublinka s textom a je z nej výrazne odseknuté, nevyzerá to až tak dobre a úprimne, často mi z toho šklbalo v oku. Napríklad v texte na strane 100 hore v roku chýba dokonca kúsok s písmena "ý". A to by sa zrejme nemalo stávať... Ďalšie čo mi utkvelo v pamäti je názov pohrebnej služby na strane 43. Pod tabuľkou s názvom sa nachádza nápis znova len v bielej farbe. Možno ide o tlačovú chybu, alebo si to jednoducho grafik nevšimol, no opäť, pri vydávaní mangy si nevšimnúť niečo také, čo mňa ako čitateľa zabavilo pri skúmaní na 5 minút? A v neposlednom rade som sa zamýšľala nad prekladom. Nie, neovládam jazyk v ktorom vyšiel originál (ak nehovoríme o angličtine samozrejme), ale niekedy mi text prišiel zvláštny a niekedy ani nedával zmysel. Bola manga prekladaná z angličtiny, alebo z akého jazyka? Napríklad na strane 52 dole v rohu hovorí postava v angličtine "There’s so much you have to be a grown-up to do" a v češtine "a taky často, až když jsi velká, tak...". Tak čo? Tak čo? No ja neviem. Ale viem, že mi často ten preklad nesedel. Mangu ako takú určite odporúčam, pretože príbeh je silný a dobre podaný, ale za tú grafickú úpravu, miestami nemastný-neslaný preklad strhávam jednu hviezdičku.

Druhý diel série Aurora ma príjemne prekvapil. Ak sa čitateľ dostáva k pokračovaniu po dlhšej dobe, nemusí sa báť, že by sa v deji a postavách nevedel zorientovať, pretože hneď na začiatku knihy je krátke zhrnutie prvého dielu. Čitateľ tak môže smelo vhupnúť do deja, pretože ten začína presne tam, kde prvý diel skončil. Pravdou je, že som sa zo začiatku nevedela vôbec začítať a preto mi čítanie knihy trvalo dlhšie, než by som chcela. Hneď od začiatku máme naservírovanú samú akciu a mňa to chvíľu otravovalo. Kniha má veľmi rýchle tempo, pričom sa neustále niečo deje. Mala som pocit, že ako čitateľ nemám priestor aspoň na chvíľu si vydýchnuť. Po približne štvrtine knihy som ale na toto tempo nabehla a už som si príbeh len užívala. Vďaka tomu, že sa neustále niečo deje, máme v príbehu veľa zvratov a prekvapení. Od knihy som sa tak potom nevedela odtrhnúť, pretože som nutne potrebovala vedieť, čo sa stane ďalej. Postavy sú skvelé. Už v prvej časti som si ich obľúbia, no týmto dielom sa môj vzťah k nim ešte viac prehĺbil. Autori nám odhaľujú ich predchádzajúci život, strasti a trápenia. Čitateľ tak má možnosť vnímať ich viac empaticky a lepšie ich pochopiť. Okrem (možno) súcitu vás však aj pobavia. Teší ma, že postavám zostala rovnaká štipka humoru a ich sarkastické poznámky ma neraz veľmi pobavili. Napriek tomu, že som najskôr chcela dať knihe iba štyri hviezdičky, kvôli problému so začítaním sa, nakoniec hodnotenie mením a dávam päť hviezdičiek. Uvedomila som si, že aj keď mi začiatok knihy robil trochu problém, v konečnom dôsledku som sa od knihy potom nevedela odtrhnúť. Pár dní po dočítaní mám dokonca dojem, že Aurora plane bola možno ešte lepšia ako prvý diel.

Tretia časť mangy Čarodějova nevěsta začína konfrontáciou medzi postavami, vrátane celkom peknej akcie. Okrem toho čitateľ dostáva aj scény, ktoré ho chytia za srdce ale i tie, ktoré mu zdvihnú tlak. Sme v tretej časti, ale stále nemáme odpovede na takmer žiadne otázky. Elias sa obracia na Čise s prosbou, aby mu ešte dala čas a on jej potom všetko vysvetlí. A ja mám pocit, že tak prehovára autorka ku svojim čitateľom. Keďže ma manga naozaj zaujala a som zvedavá, ako sa to medzi hlavnými postavami nakoniec vyvinie, určite si teda ešte počkám. Inak, autorka sa svojou fantáziou nezaprie, opäť do príbehu zakomponovala nové bytosti a ja som prekvapená, že ma toto "bytostné rodeo" neprestáva fascinovať. To všetko sledujeme vďaka krásnej a miestami naozaj detailnej kresbe. Pri niektorých stránkach som sa naozaj zdržala dlhšie než pri iných a obdivne si ich prehliadala. Myslím, že zatiaľ najlepším dielom je druhý. Tretia časť ale zaostáva len o malý kúsok. Napriek tomu som si jej čítanie užila a som zvedavá na ďalšiu časť.

Druhý zväzok mangy Čarodějova nevěsta je výrazné lepší ako ten prvý. Kým prvý diel poskytuje čitateľovi z môjho pohľadu len taký úvod do diania, druhý zväzok je omnoho dynamickejší. Spoznávame veľa nových zaujímavých postáv, Čise a Elias riešia jeden problém za druhým a neustále sa niečo deje. Čitateľ je konfrontovaný ako s akčnými scénami, tak aj s tými, ktoré v ňom určite vyvolajú minimálne trochu ľútosti. Skutočne, druhý zväzok vo mne vyvolal toľko emócií, čo sa tomu prvému nepodarilo ani z polovice. Samozrejme, stále tu máme množstvo otázok, na ktoré nemáme odpovede a tým, že sa neustále niečo deje, dej sa stále viac zamotáva. Myslím, že ale práve tento diel je tým, ktorý by čitateľa mohol presvedčiť o tom, že si bude chcieť prečítať celú sériu. Kresbe nemám čo vytknúť. Myslím, že autorka nádherne pracuje s emóciami a výrazmi postáv. Zvlášť sa mi páčia niektoré detaily v kresbe, ktoré vyobrazujú širšie pozadie. Verím, že čitateľa nesklamú ani tvory rôzneho druhu, ktorými sa manga len tak hemží. A, samozrejme, aj druhý zväzok mangy obsahuje menšie bonusy ako napr. kresbu izby Čise alebo denníček Silky. Vydavateľstvo Crew perfektne zvláda formátovanie a podobné záležitosti. V tom sú naozaj odborníci. Počas čítania som zaregistrovala len jedinú chybičku krásy, ale jediné čomu som stále nepochopila je, prečo sú názvy kapitol vždy v angličtine?

Čarodějova nevěsta je manga v ktorej spoznávame Čise Hatori - sirotu, ktorú v ľudskom svete nikto nechce, ale medzi čarovnými bytosťami je veľmi žiadaná. Možno až príliš. Z ničoho nič o ňu každý prejavuje záujem, všetci vedia, kto to je... len ona sama nie. A čitateľ sa to v prvom zväzku mangy poriadne ani nedozvie. Autorka nám síce predstavila niekoľko postáv, ale každú halí rúško tajomstva, ktoré odkrýva len veľmi pomaly. Na mnohé odpovede, ktoré čitateľ pri čítaní má, si teda bude musieť počkať. Svet, do ktorého čitateľ vstupuje je však veľmi zaujímavý. Manga sa odohráva na anglickom vidieku a autorka teda do príbehu zakomponovala prvky anglického folklóru. Premýšľam, kedy naposledy som čítala mangu s takým množstvom "čarovných" bytostí. Ide len o prvý diel, no každých pár strán stretávame niekoho nového. Mohlo by to pôsobiť trochu chaoticky, ale autorka s nimi pracuje veľmi dobre. Všetko do príbehu zapadá, dej je dynamický, stále sa niečo deje. Samotná kresba sa mi veľmi páči. Každá postava i svet okolo vyzerá skvelo. Autorka má podľa mňa krásny štýl kresby. Príjemné ma prekvapili aj menšie "bonusy" ktoré v mange nájdeme - ako prvý nákres hlavnej postavy a iné. Trochu som ale ostala zarazená, že postava kňaza vyzerá takmer rovnako ako Elias v ľudskej podobe. Napriek tomu, že to autorka v mange vysvetlila, nie som z toho veľmi nadšená. Vo všeobecnosti, manga má dobrú atmosféru, ako som už napísala deň nestagnuje ale stále sa niečo deje. Myslím, že má skvelú myšlienku a veľký potenciál. Záleží ako s ním autorka v pokračovaniach naloží. Mange dávam tri hviezdičky za celkom slušný rozbeh a som zvedavá, ako bude príbeh Čise ďalej pokračovať.

Bohové lžou je manga, ktorá čitateľovi ponúka sladko-trpký príbeh z pohľadu chlapca, ktorý odkrýva žalostné tajomstvá svojej spolužiačky. Autor nám predstavuje postavy, ktoré sú podľa mňa uveriteľné a každá z nich dokáže vyvolať inú emóciu. Čo sa samotných emócií týka, autor s nimi pracuje znamenite od začiatku mangy až po jej koniec. A vďaka perfektnej kresbe sa ma prežívanie postáv dotklo ešte viac. Nacuru Nanao nám rozpráva príbeh o jeho kamarátstve či láske, no i činoch zo zúfalstva. Osobne som nejedenkrát zostala šokovaná dejom, ktorý ma zasiahol tak veľmi, že som len pozerala s otvorenými ústami. A to sa mi pri mangách zas až tak často nestáva. Autor odviedol skvelú prácu.

Štvrté krídlo bola pre mňa jedna veľká jazda. Aj keď autorka do svojho príbehu zakomponovala veľa prvkov, s ktorými sme sa už dávno mohli niekde stretnúť, vytvorila svet, kde to všetko do seba perfektne zapadlo. Príbeh sa odohráva v prostredí akadémie, na ktorej sa ocitá aj Violet a snaží sa naučiť, ako prežiť - nie len vo svete, ale aj v samotnej akadémií. Potom je tu Xaden, ktorý jej, samozrejme, sťažuje tento boj o svoj vlastný život. A ako to už niekedy býva, nenávisť sa zmení na vzrušujúce vzplanutie citov. To všetko sprevádzajú nebezpeční, smrtiaci draci. Práve kvôli nim veľa čitateľov spomína napr. s Eragona. Našťastie, ja som ho nikdy nečítala, preto mi ich vykreslenie a spôsob ich prepojenia s ľuďmi prišiel originálny. Ach, kiežby som jedného draka mala aj ja! V príbehu sa stretávame s pomerne veľkým množstvom postáv. Aj keď som sa v nich zo začiatku nevedela veľmi zorientovať, po pár kapitolách mi už nerobili žiadny problém. Každá postava má svoj charakter, svoje záujmy... každá vo mne vyvolávala inú emóciu. Myslím, že autorka odviedla v tomto smere dobrú prácu. Samozrejme, v rámci postáv mám pár favoritov a áno, patrí tam aj Xaden. Inak to predsa ani byť nemôže. Čo sa romantiky týka. No, tak tu si autorka tiež dala záležať. Myslím, že až pri tejto knihe som si uvedomila, že zbožňujem vzťahy typu od nenávisti k láske. Hlavné postavy sa najskôr nenávidia, potom sa musia naučiť nejako spolu vychádzať, doberajú sa, nadávajú si, až sa zrazu z ničoho nič opierajú o stenu a... no veď viete čo. Bolo krásne vidieť, ako sa ich vzťah postupne vyvíja a presne tak to má byť. Keď som už spomenula tie nadávky, v knihe ich bolo naozaj dosť. Veľa čitateľov to knihe vyčíta, ale neviem, mne to zas až tak veľmi neprekážalo. Myslím, že autorka napísala naozaj skvelý príbeh. Strany sa míňali jedna za druhou, stále som potrebovala viac. Viac vysvetlení. Viac drakov. Viac Xadena! Príbeh bol pútavý, plný napätia, akcie, romantiky a prekvapení. A jedno veľké prekvapenie si pre nás autorka nachystala aj na záver. Preto čo najskôr potrebujem pokračovanie!

celkom dobré ohlasy, ktoré sa jej dostávajú. Okrem toho, autorka prišla s niečím novým a tak som sa (veľmi rada) aspoň na chvíľu vymanila zo zovretia víl a férov, ktorí "číhajú" z každej knižnej poličky. Autorka skutočne čitateľovi prináša svet, ktorý má veľa nových prvkov a minimálne pre mňa sa odlišuje od všetkého, čo som doteraz čítala. Myšlienka kníh (resp. grimoárov), ktoré vnímajú, prípadne aj nejakým spôsobom komunikujú a dokážu sa zmeniť na netvorov, je veľmi originálna. Čítať o nich bolo veľmi zaujímavé a neraz som si predstavila, ako by to fungovalo v skutočnosti. Tento nápad teda hodnotím veľmi pozitívne. Napriek tomu mi v príbehu chýbalo ešte aspoň niečo, čo by vysvetľovalo napríklad ich vznik, alebo ako vôbec fungujú a podobne. Veľmi dobrý dojem na mňa urobilo vysvetlenie ako funguje mágia alebo význam démonov. Démon v tomto prípade nepredstavuje len nejaký negatívny prvok, ale jeho existencia má pre jeho pána veľmi dôležitý význam. Práve postava démona Silasa ma bavila v príbehu zrejme najviac. Čitateľ má možnosť sledovať túto postavu v rôznych situáciách a pozíciách a aj napriek tomu, že z neho môžeme mať dobrý dojem, nezabúda nám pripomínať jeho podstatu. Pri čítaní som mala pocit, že autorka sa s touto postavou vyhrala asi najviac. Hlavná postava Elisabeth nepatrí k naivným a čakajúcim, kým ju niekto zachráni. Nebojí sa konať, aj keď sa častokrát potom dostane do ešte väčšieho problému. Za to Nathaniel ma trošku sklamal. Keď už aj samotný názov knihy poukazuje na mágiu jeho rodu, čakala som od neho trochu viac, než nakoniec predviedol. Čo sa týka romantického vzťahu medzi týmito dvoma postavami, nemala som pocit, že by bola pre autorku kľúčová. Áno, bola tam, ale autorka jej nevenovala príliš veľkú pozornosť - škoda. Celkový dojem z čítania mám ale veľmi dobrý. Štýl autorkinho písania mi vyhovoval a strany sa míňali pomerne rýchlo. Aj keď by sa určite našlo pár miest, kde by sa zišlo ubrať a pár kde zasa pridať. Určite by bolo vhodné, viac dovysvetliť určité veci. Snáď sa toho dočkáme v pokračovaní. Prvý diel odo mňa momentálne dostáva solídne štyri hviezdičky.

Miniprúručku o hmyze som si opäť raz kúpila na vychádzky do prírody. Je to formátom opäť malá kniha, ale veľmi informatívna. Zmestí sa do vačku na každú cestu, má pevný ochranný obal a ako bonus je plagát, na ktorom si môžete porovnať podobné druhy hmyzu. Dočítate sa niečo o stavbe tela hmyzu, o jeho životnom cykle ale aj o radoch, do ktorých hmyz patrí. V tejto Minipríručke je 180 rôznych druhov hmyzu. O každom sa dočítame aká je jeho veľkosť a jeho znaky, čím sa napríklad líši samica od samca, kde sa konkrétny druh hmyzu vyskytuje, aký je jeho spôsob života a čím sa živí. Samozrejme, nechýbajú ani úžasné ilustrácie, podľa ktorých môžete hmyz poľahky spoznať v prírode. Minipríručku určite využije dieťa aj dospelý. Hmyz je možno niekedy otravný, ale môže byť aj zaujímavý. Nachádza sa všade okolo, preto aj obyčajná prechádza môže byť veľmi poučná.

Konečne som tento rok prečítala knihu, od ktorej som sa nevedela odtrhnúť a prečítala som ju behom dvoch dní. Rebecca Ross napísala príbeh so štipkou mágie, súperiacimi bohmi, neľútostnou vojnou, ale aj príbeh plný nádeje, priateľstva a lásky. Autorka dokonale pracuje so slovami, štýl jej písania je hravý, dokonca aj opis obyčajnej veci znie v jej podaní zaujímavo. Presne vie, ako opísať veci, situácie či pocity postáv tak, aby vo vás vyvolala emócie. Dokáže opísať vojnu tak, akoby ste mali pocit, že ste jej súčasťou, tak, aby sa vám tlačili slzy do očí. Opisuje prežívanie postáv tak, až máte pocit, že cítite to isté. Ich stratu, smútok, strach, odhodlanie, nádej aj lásku. Vďaka autorkinej skvelej práci so slovami pôsobia postavy reálne. Konečne som mala po dlhej dobe pocit, že nečítam o bábkach, ale že ide o ľudí, ktorí konajú reálne, cítia presne to, čo by reálne cítili a nehrajú sa na niečo, čím nie sú. Vojna ľudí mení a presne tak sa formovali aj postavy v tomto príbehu. Keď sedeli v kancelárii boli súťaživí, ironický,... keď sa priblížili k vojne mali strach a obavy. Nestávali sa z nich hrdinovia, stále boli len obyčajnými ľuďmi, ktorých vpred poháňala iba nádej a sila priateľstva a lásky. Už dlho som nebola tak unesená, ako pri tejto knihe. Božskí rivali si ma neopísateľne získali. Momentálne je to najlepšia kniha, akú som tento rok čítala. Toľko emócií, toľko myšlienok, nad ktorými som sa dlhšie zamýšľala. Knihe dávam päť hviezdičiek a nezostáva mi nič iné, ako netrpezlivo čakať na pokračovanie. P.S.: nespomenula som, že má nádhernú obálku?!

Ak ste niekedy navštívili cirkus, táto kniha vám určite oživí vaše spomienky. A možno dostanete chuť opäť do nejakého zavítať. Ja by som určite neváhala. Autorka vo svojej knihe vytvorila magické miesto, ktorému by iste neodolal nikto z nás. Cirkus, ktorý otvára za súmraku a zatvára za úsvitu, by určite prekonal nejeden náš detský sen. Ak by skutočne existoval, s najväčšou pravdepodobnosťou by som patrila medzi "r?veurs". Napriek úžasnému cirkusu som však mala pri čítaní pár problémov. Takmer celú prvú polovicu knihy som sa tak trochu nudila. Pravdepodobne práve preto mi prečítanie tejto knihy trvalo dva týždne. Mala som pocit, že sa nedialo nič zaujímavé a tak som knihu často odkladala späť na poličku. Ďalšia vec, ktorá mi robila problém, bolo skákanie v čase. Často som musela listovať stranami späť, aby som zistila, v akom roku sa práve dej odohráva. A to ani nehovorím najmä o posledných kapitolách, kde som sa vždy dočítala, že sa niečo stalo, ale v nasledujúcej kapitole sme sa znova vrátili v čase späť aby sme zistili, ako sa to stalo. Autorka napísala príbeh, ktorý môžeme sledovať z pohľadu viacerých postáv, čo mám veľmi rada, no v tomto prípade to u mňa nejak nefungovalo. Kniha má určite veľa pozitív, či už ide o samotný cirkus alebo postavy. Pri čítaní som však bola častejšie zmätená než nadchnutá z toho, ako dej napreduje. Dokonca aj od záveru som čakala niečo viac a preto bol pre mňa sklamaním.

V prvom rade by som chcela poznamenať, že knihy podobného žánru nezvyknem čítať. Ale keď som túto knihu zazrela v kníhkupectve, bola to láska na prvý pohľad. Ilustrátor odviedol skvelú prácu. Ilustrácie sú tak krásne, že si hocikedy knihu vytiahnem z poličky a len tak v nej listujem. Práve vďaka nim som si knihu kúpila a vôbec to neľutujem. Čo sa však týka samotných príbehov, mám trošku zmiešané pocity. Kniha je určená detskému čitateľovi, ktorý má možnosť zoznámiť sa so sedemdesiatimi najznámejšími svätcami. Všetky príbehy sú stručným vyrozprávaním ich života. Niekedy dokonca až tak stručnými, že nezaberajú viac ako jednu stranu knihy. Na mňa osobe niektoré príbehy pôsobili trochu uponáhľane, ale detský čitateľ sa nad tým možno ani nepozastaví. Niektoré príbehy svätcov boli viac prepracovanejšie, iné menej. Niektoré obsahujú menej informácií a udalostí a iné zas toľko, že som sa v nich miestami sama stratila. Pre detského čitateľa to potom môže byť obzvlášť metúce. Zároveň ma trochu prekvapilo, akým spôsobom boli opísané osudy niektorých svätcov. Uvedomujem si, že spôsob ich úmrtia sa nedá zmeniť, ale niekedy som sa pri čítaní pozastavila nad tým, koľko krutosti príbehy obsahujú. Vlastnému dieťaťu by som pravdepodobne túto knihu pred spaním nečítala.

„Trieda pre mladý ľudský odpad“ – s týmto pomenovaním špeciálnej triedy pre deti s poruchami správania sa stretávame v knihe Spratek od Torey L. Hayden, ktorá nám predstavuje bolesťou poznačené životy deviatich detí. Jeden z nich však vyčnieva oveľa viac než by si ktokoľvek prial a je dôkazom toho, že nech sú vaše životné skúsenosti akokoľvek rozsiahle, nič vás nepripraví na to, čo môže prísť nabudúce. Hrdinkou knihy Spratek je šesťročné dievča Sheila, ktoré je napriek stále prítomnej krutosti v jej živote malou bojovníčkou. Ide o jedno z problémových detí, ktoré sa dostáva do špeciálnej triedy práve k Torey. Napriek tomu, že je pre Sheilu ťažké adaptovať sa v novom prostredí, postupne a malými krokmi si so svojou špeciálnou pedagogičkou buduje veľmi silný a dôverný vzťah. Tá vďaka tomu za krátky čas odhaľuje, že ide nielen o mimoriadne nadané dieťa, ale aj srdcervúce detaily Sheilinej osobnej temnoty. Na začiatku som od knihy nemala žiadne očakávania, ale už pri prvom strete s deťmi som si uvedomila, že čítanie nebude jednoduché. Deti, ktoré sa u Torey v triede stretli boli vo veku od šesť do deväť rokov a mali rôzne problémy – násilné chovanie, autizmus, elektívny mutizmus, detskú schizofréniu, prešli si sexuálnym zneužívaním a jedno z nich dokonca spáchalo pokus o samovraždu – dvakrát! Už pri ich prvom predstavení a zoznámení sa s ich osudmi mi teda došlo, že pôjde o veľmi náročné čítanie. Nie štýlom písania autorky, ale práve kvôli emóciám, ktoré samotné čítanie príbehu vyvoláva. Príbeh je napísaní v prvej osobe, veľmi pútavo a aj napriek tomu, že by ste chceli príbeh prečítať na „jedno posedenie“, nakoniec si ho musíte dávkovať po častiach. Často som potrebovala spracovať dej a emócie, ktoré vo mne kniha vyvolala a najlepšie bolo jednoducho ju odložiť na celý zvyšok dňa. Čitateľ teda dostáva hneď na samom začiatku knihy „facku emócii“, aby mu bolo jasné, že nepôjde o oddychové čítanie. Pravda je taká, že kým prídete na koniec, emočne vás vyžmýka a ani dlho po tom, čo si utriete poslednú slzu vám nedovolí prestať na ňu myslieť. Nakoniec by som teda povedala, že kniha ma svoje pozitíva, ale aj negatíva. Pozitívne môžeme hodnotiť pedagogické metódy a postupy o ktorých sa v príbehu dočítame, samotné odhodlanie pedagogičky a zvládanie náročných situácii. Na druhú stranu sa nám rozum pozastavuje pri nečinnosti ďalších kompetentných ľudí. Vidíme zlé životné podmienky v ktorých dieťa vyrastá, ale nikto ju z nich nevyjme. Vidíme veľa varovných signálov v správaní dieťaťa, ale nikto ich nerieši. Nikto sa nepýta na dôvody. Vidíme ako všetci opisujú statočnosť Sheily po sexuálnom napadnutí, ale nikde sa už nedočítame, že dostáva terapiu. Dokonca ani Torey neurobila nič, keď Sheila rovno pred ňou uzamkla všetky emócie v sebe. A potom sa považuje sa úspech, keď Sheila konečne začne plakať, pretože si spomenula a pripustila svoju traumu. Vravím si, že to je ten moment, kedy je dôležité pracovať s tou bolesťou, ktorú v sebe znovu objavila a ktorá sa k nej teraz bude neustále vracať. Napriek uvedenému, príbeh naozaj odzrkadľuje to, ako to v skutočnosti chodí. Vidíme úprimnú spoveď pedagogičky, ktorá príbeh v žiadnom prípade neprikrášľuje, ale sama si pripúšťa pochybenie. Sama sa zamýšľa nad tým, či neprekročila tú jednu pomyslenú hranicu a neublížila tým dieťaťu ešte viac. Toto autobiografické dielo by si preto mal prečítať každý kto chce pracovať ako špeciálny pedagóg. Možno je to príbeh miestami odstrašujúci, ale ukazuje nám, že aj toto je realita. Knihu by som však odporučila aj hocikomu inému, kto sa práci s deťmi ani len nepriblížil. Mohla by tak slúžiť k otvoreniu očí, že to nie deti, ale my dospelí vo väčšine prípadov môžeme za to, že dostávajú nálepky „zlé, neposlušné, nezvládnuteľné deti“. Pretože keď sa s vami život nemazná, ani vy svojmu okoliu nič neuľahčíte.

Aurora povstáva je pre mňa veľmi príjemným prekvapením. Príbehy odohrávajúce sa vo vesmíre patria k mojím obľúbeným, preto som po Aurore siahala s istými očakávaniami. Nakoniec však nepovstala len Aurora, ale aj moje nadšenie pre túto sériu. Vesmír v ďalekej budúcnosti je skvelý nápad. A myslím, že bol aj skvelo opísaný. Bežné cestovanie naprieč vesmírom, spolužitie s rôznymi rasami a mimozemšťanmi, vesmírna légia,... Všetko som si vedela živo predstaviť. Hlavných postáv je hneď niekoľko. Vďaka tomu, že príbeh je napísaní z viacerých pohľadov, máme možnosť spoznať každú jednu z nich. Každá má svoj charakter, inú povahu, typ humoru... Sú tak úžasné napísané, že som si obľúbila všetky. Už dlho sa mi nestalo, že by som z postáv padla na zadok tak ako pri tejto knihe. Samotný príbeh sa čítal ľahko, dej postupne gradoval a priniesol aj niekoľko prekvapení. Okrem iného, je to pre mňa príbeh s najhumornejšími dialógmi za posledné roky. Pri čítaní som sa teda častokrát aj dobre pobavila. Kniha je zároveň doplnená aj niečím ako „pasážami s vysvetlivkami“, ktoré vysvetľujú rôzne základné veci z príbehu. (A má nádhernú obálku.) Aurora povstáva je skvelým začiatkom série, ktorý so sebou prináša veľa otáznikov. Už teraz ale viem, že sa k sérii vrátim a budem na ne hľadať odpovede spolu s odvážnou jednotkou 312.

Jude - Kráľovná ničoho, ktorej by som vedela dať hneď niekoľko rôznych titulov: kráľovná "neviemčomámrobiť", kráľovná "budempolemizovaťavšetkosavyriešisamo", kráľovná "nejakobolonejakobude", kráľovná "zachránilasomsvetalesamanechápemako" ... Viac sa snáď k hlavnej hrdinke vyjadrovať nemusím. - Okolo tejto série bol celkom rozruch a čítala som veľa pozitívnych recenzií. O to viac ma prekvapilo keď som zistila, že vlastne nejde o nič zvláštne či extra. Už v recenzii na prvý diel som písala, že som bola sklamaná. Druhý diel síce odo mňa dostal 4 hviezdičky, ale pri poslednom sa opäť vraciam k 3! - Príbeh nie je zlý, práve naopak. Bolo to pre mňa zaujímavé čítanie. Celý čas som ale mala pocit, že mohol byť spracovaní o niečo lepšie. Okrem toho, toto je snáď prvá séria (či kniha všeobecne), v ktorej som sa celý čas strácala vo vedľajších postavách. Niekedy som sa samej seba pýtala, kto je kto, na čo tam je... a úprimne, prišlo mi, že časť z nich tam bola úplne zbytočne. Len ma to pri čítaní rušilo. A ten záver? Aspoň na konci som čakala niečo wau, ale hlavná hrdinka si skrátka povedala "skúsim a uvidím, veď nejako bolo, nejako bude". A zrazu žili všetci šťastne až do smrti... - Celkovo je táto séria pre mňa taký slabší priemer.

Vzhľadom na celkom pekné množstvo pozitívnych ohlasov na túto sériu som sa na knihu veľmi tešila a mala aj celkom vysoké očakávania. Práve preto som sa do knihy rýchlo začítala ale aj napriek tomu, že som veľmi chcela, dočítať mi ju dalo miestami zabrať. Kým som sa príbehom prelúskala ubehol nejeden mesiac. Pripísala by som to najmä tomu, že takmer v polovici príbehu sa z môjho pohľadu vlastne nič zaujímavé nedeje. A to bolo pre mňa dosť veľkým sklamaním. Celú polovicu príbehu som sledovala myšlienkové pochody hlavnej hrdinky, ktorá sa nedokázala zmieriť so svojou minulosťou, nenávidela preto svoj život v prítomnosti a premýšľala ako zariadiť, aby jej život niečo znamenal aspoň v budúcnosti. Vlastne, tieto myšlienkové pochody môžeme sledovať v rámci celého príbehu, akurát v prvej polovici s absenciou nejakej akcie. Keď som sa však touto polovicou nejako prehupla, zrazu sa toho začalo diať nejako veľa a naraz. Zrazu v priebehu pár stránok zomiera niekoľko postáv, deje sa toto a tamto. Odkrýva sa pred nami jeden plán za druhým a my si môžeme rovno vyberať, koho budeme neznášať viac. A pri tom všetko sledujeme ako hlavná hrdinka celý čas kuje vlastný plán a má pocit, ako každému vytrie zrak. Pritom s ňou vybabrala jej vlastná sestra a jej akože "frajer". Nemôžem si pomôcť ale Jude mi skrátka prišla miestami strašne naivná a viac trúfala, než by sa patrilo. Až nemôžem uveriť, že nám nakoniec naozaj vytrela zrak - teda minimálne mne, pretože ten jej krok na konci som naozaj nečakala (ani neviem prečo). Dosť ma pri čítaní rušilo, ako jej ako smrteľníčke často prechádzajú niektoré veci (napriek tomu, do akej rodiny "patrila") a niektoré absurdné scény. To vážne keď načapete na svojom "dvore" špeha tak ho ešte s kľudom prizvete nech sa posadí za stôl a pochutná si s vami na číne? Neviem ako vy, ale ja by som ho hodila minimálne do žalára a začala ho vypočúvať - vzhľadom na prevrat, ktorý sa v príbehu odohral. A nedá mi nepozastaviť sa - to je aká farba, že "fľaškovozelená"? Ja keď som si toto prečítala, mňa to najskôr strašne pobavilo. Potom som sa nad tým zamyslela, ale zrazu to trvalo tak dlho, že už som ani nevedela, na čo chcem vlastne prísť a jediné čo som dokázala z toho vyťažiť, bola predstava hnusného lacného piva v zelenej fľaši. Aby to ale nevyzeralo, že som príbeh odpísala, samozrejme, neznamená to, že sa mi vôbec nepáčil. Celkovo sa mi svet, ktorý autorka vytvorila páčil, bol zaujímavý a originálny (aj keď nemôžem povedať, že sa mi páči viac, ako svet Férov, s ktorými som sa stretla v iných príbehoch). Z postáv sa mi najviac pozdával Cardan, napriek tom, že aj od neho som čakala trochu viac. Keď si odmyslím prvú polovicu knihy, príbeh bol naozaj zaujímavý a ponúkol aj niekoľko prekvapení - pre mňa najmä na konci. Za mňa je tento príbeh taký slabší priemer a dúfam, že pokračovanie ma nadchne o niečo viac.

Veľa ľudí pokladá štvrtú knihu série Na dvore z tŕňov a ruží za zbytočnú. Ja som naopak rada, že autorka písala aj o tom, čo sa dialo po "veľkej" vojne. Je to síce len novela s malým počtom strán, kde sa v podstate nedeje nič extra, ale aspoň máme možnosť opäť sa stretnúť so svojimi obľúbenými postavami a možno nájsť odpoveď na niekoľko nezodpovedaných otázok. Oceňujem najmä to, že máme možnosť pozrieť sa na príbeh z pohľadu viacerých postáv. Aj keď mne osobne by sa síce zišlo ešte niekoľko kapitol naviac, pretože príbehy niektorých postáv mi ešte neprišli uzavreté alebo vyriešené, myslím, že táto kniha je veľmi príjemným zakončením celej série.

Kniha neobsahuje žiadny príbeh, ale zaujímavú esej japonského spisovateľa o japonskom národnom cítení, o tom, že aj v bielej a čiernej môžme nájsť krásu, že aj tiene sú dôležité. Píše v nej o tom, že elegancia je vždy chladná, no o to viac na nás môže zapôsobiť. Autor sa zamýšľa a chváli pôvodné japonské interiéry a zároveň vyjadruje svoj nesúhlas nad rôznymi prevzatými modernými vylepšeniami, ktoré do Japonska postupne prichádzali zo západu. Opisuje pôvab japonského interiéru, ktorí spočíva práve v nepriamom, tlmenom osvetlení a hovorí, že každí tieň má svoj význam. Je to tenká, no o to zaujímavejšia kniha pre každého, kto sa aspoň trochu zaujíma o japonskú kultúru a tradície japonskej estetiky.

"Náš nešťastný vesmír je vtipný, vzrušujúci román plný zaujímavých myšlienok, ktorý rozpráva o tom, ako vznikajú a rozpadajú sa vzťahy a ako vám príbeh môže zachrániť život." Tieto slová sa nachádzajú na obálke knihy Náš nešťastný vesmír a ja nemôžem robiť nič iné, ako s nimi nesúhlasiť. Áno, v príbehu sa naozaj riešia vzťahy medzi postavami, ale ani raz mi v ňom niečo neprišlo vtipné, či vzrušujúce. Príbeh je rozdelený na dve časti. V prvej časti sa nedeje takmer nič iné, len sa stále na niečo spomína a stále nad niečím polemizuje. Hlavná hrdinka dokáže polemizovať o tom, čo všetko si predstavuje, čo by všetko chcela, ale potom to všetko otočí opačným smerom, pretože takých ľudí vlastne ona nenávidí, pretože naháňať sa za takými vecami nemá zmysel, lebo nakoniec aj tak všetci umrieme a bude nám to na nič. No skrátka, celý čas som mala pocit, že sa sama v sebe nevyzná a nevie čo by vlastne chcela. A potom, čo si o tom má pomyslieť čitateľ? Najviac ma ale ubíjali nekonečné opisy a vysvetľovanie niečoho, čo mi prišlo zbytočné, zdržujúce, mimo tému, často som tomu ani nerozumela, pretože ako by som aj mohla, keď sa nezaujímam o radikálne liečenie, nekonečnosť vesmíru, v ktorom sme všetci mŕtvi, no zároveň môžeme byť nesmrteľný a veľa podobných záležitostí... proste kto tomu má rozumieť? Čakala som nejaký oddychový príbeh, ktorý mi v podstate nič nedá, ale naopak ma pri čítaní ani nezdeptá. Hlúposť! Celú prvú časť som sa modlila, aby sa hlavná hrdinka Meg konečne spamätala a začala sa správať normálne. No aj keď sa objavili nejaké náznaky, zasa sa to zvrtlo na spomínanie a opisovanie a vysvetľovanie. Meg o niečom hovorí, pritom si na niečo spomenie, takže začne opisovať to, no popri tom odbočí znova, pretože ju napadne ešte niečo ďalšie. Nekonečný príbeh. V druhej časti sa, neviem či sa dá povedať konečne, ale predsa len začal dej niekam posúvať. Napriek tomu, opisy a vysvetľovačky nemohli chýbať. Až som v jednom momente dospela do štádia, kedy som celé strany preskakovala, pretože sa na nich hovorilo o niečom, čo ma absolútne nezaujímalo, nerozumela som tomu, nedávalo mi to zmysel. Popravde, jediná vec, ktorú som z toho celého pochopila bola tá, že si Meg prečítala inú knihu, než mala. Tá bola práve o tom, že keď príde koniec vesmíru, všetci umrieme, ale zároveň z toho nejakým spôsobom vydedukovala, že budeme nesmrteľný. Prečo? No proste to je Teória večného života. A potom si od vesmíru niečo želela, a jej život sa akosi začal meniť. Viac-menej k lepšiemu. Pokiaľ si odmyslíme, že sa rozišla z priateľom, ktorého vlastne ani nemala rada, pretože potajomky snívala o šesťdesiatročnom chlapovi, ktorý mal v skutočnosti tiež vzťah. Ale čomu sa čudovať, veď aj ďalšie postavy riešili podobné vzťahové dilemy - ísť za ním a jeho nechať? Postavy medzi sebou riešili vzťahy horšie ako súčasný pubertiaci, ktorí ešte o vzťahoch, v podstate, ešte nič poriadne nevedia. A ešte nemôžem zabudnúť spomenúť, že celí čas sníva o tom, ako napíše vlastný román, pretože doteraz píše pre vydavateľstvo iba príbehy, ktoré vydávajú pod menom autora, ktorý vlastne ani neexistuje. Lenže ona, miesto toho, aby sa nejako v tom písaní aj angažovala, stále len mrnčí, stále maže ďalšie a ďalšie pasáže zo svojho rukopisu, začína písať od začiatku a jej konečný výsledok je okolo štyridsať slov. a ona je zas nespokojná a celý kolobeh stále dookola. Toto mi naozaj ako vzrušujúci a vtipný príbeh nepripadalo. Obdivujem autorku, ale len z toho dôvodu, že nechápem, ako niečo takéto mohla vôbec dať dohromady. Toľko zbytočných vecí, ktoré sa tam spomínajú a rozoberajú, až sa divím, že jej z toľkých informácií nepraskla hlava. i keď, musím povedať, že pokus o vtip by tu bol. Celkovo som v príbehu narazila na tri vtipy (pokiaľ som nejaký neskôr nepreskočila), pri ktorých som sa ale, bohužiaľ, ani len trochu nezasmiala. Takže vlastne ani neviem, prečo ich v príbehu označujú za vtip. No ktovie, možno som len náročná. Asi je už každému jasné, že autorkin štýl písania mi absolútne nesadol. A postavy ma tiež nijak zvlášť nezaujali. Ani jedna nebola aspoň natoľko zaujímavá, že by som si k nej vytvorila aký-taký vzťah. Vždy keď sa niektorá niekde objavila, začali sa hneď rozoberať nezmyselné filozofické, vesmírne a neviem aké témy. Príde mi, že toto proste ani nie je normálne. Aby sa stretlia priatelia a ich rozhovori sa uberali takýmto smerom.Takže nie, nebola žiadna šanca, aby som si niektorú z postáv obľúbila. A už vôbec nie samotnú hlavnú hrdinku. No, najviac ma aj tak dostala jej predstava pokojného života, ktorý sa vlastné rovná pasívnemu životu, počas ktorého bude len posedávať a jesť pizzu. Pretože ona bola už len z predstavy tisícich rokov plných dobrodružstiev unavená. Nakoniec vyberám vetu zo samotnej knihy, ktorá už len zhrnie môj názor na samotné dielo. "Je to nudné; nemá to ústrednú myšlienku; je to samoúčelné; nenávidím hlavnú postavu; je to príliš deprimujúce; nikto nič nechce; nikto nič nerobí; nie sú tam otázky, ktoré treba vyriešiť; je tam príliš veľa rozprávania." (str. 150) Len ma prekvapuje, že autorka dokázala napísať takúto vetu, ale sama urobila presne túto chybu.

Od tejto knihy som nemala žiadne očakávania, vlastne som ani veľmi nevedela o čom príbeh je. Po dočítaní ale môžem spokojne prehlásiť, že Replika je veľmi vydarený originálny príbeh. Minimálne ja som sa so žiadnym podobným ešte nestretla. Replika je prvá kniha, ktorú som od Lauren Oliver prečítala, ale určite nie posledná. Autorkin štýl písania mi sadol, kniha sa mi čítala ľahko, nakoniec som ju prečítala za necelé tri dni (a verím, že keby som nemala nič iné na robote, prečítam ju aj za kratší čas :D ). Jediné čo ma vždy nejak trklo, bolo niekoľko chýb, ktoré na mňa z textu vyskakovali. Nepatrím medzi čitateľov, ktorí by si to veľmi všímali, no chyby sa tu objavovali docela dosť často a niekedy sa to naozaj nedalo prehliadať. A ešte som sa asi trikrát pozastavila pri tom, ako hlavná hrdinka opisuje vzdialenosť pomocou decimetrov. Pravdepodobne na tom nie je nič zvláštne, ale mne to proste nesedelo. Kniha ma ale inak veľmi milo prekvapila, či už samotným príbehom, jeho spracovaním, alebo postavami, ktoré som si rýchlo obľúbila a vyvolávali vo mne veľké množstvo emócií. Stále sa tam niečo dialo, stále sa odhaľovali nejaké tajomstvá, vznikali nové priateľstvá a rozvíjali sa vzťahy. Zaujímavé mi tiež prišlo, že sa kniha číta z oboch strán, pričom na každej sa odohrával rovnaký príbeh, ale z pohľadu inej hlavnej hrdinky. Každú chvíľu som knihu pretáčala z jednej strany na druhú a vôbec mi to neprekážalo. Nútilo ma to čítať stále ďalej a ďalej, až som sa od knihy nevedela odtrhnúť. Replike dávam plný počet hviezdičiek, pretože som s ňou nadmieru spokojná. Podľa mňa má všetko čo by dobrá kniha mala mať (až na tie chyby). Určite v budúcnosti siahnem aj po pokračovaní.

Táto kniha zaberala miesto v mojej knižnici už aspoň tri roky. Celý čas som odolávala pokušeniu prečítať si ju, keďže ma prvý diel takmer vôbec nenadchol. Nakoniec som si ale povedala, že jej dám šancu a hlavne celkovo tejto sérií, aby som si upravila názor. No, bohužiaľ, nič sa meniť nebude. Prozreteľnosť odo mňa dostala tri hviezdičky, Proroctvo si odnáša dve. Bohužiaľ, druhý diel bol pre mňa ešte väčším sklamaním, než ten prvý. Dokazuje to aj fakt, že som knihu čítala vyše dvoch týždňov. Takmer vždy keď som knihu vzala do ruky, prečítala som jednu nanajvýš dve kapitoly, pretože ma absolútne ničím nezaujala. Celý priebeh toho, čo sa tam dialo ma nudilo, neprišlo mi to ničím zaujímavé. Nina sa absolútne nezmenila. Stále rovnako naivná, hlúpa, umrnčaná. Jared, okay, oproti Nine bude vždy ten lepší, ale aj tak mi často liezol na nervy aj on. Za tie jeho ochranárske pudy by som mu niekedy najradšej jednu vrazila. Na druhú stranu sa mu ani veľmi nečudujem, keďže je Nina taká neschopáčka. Jediný kto ma v celej knihe bavil bol Ryan a Claire. Ich rozvíjajúci sa vzťah bol jedinou vecou, ktorá ma dokázala vtiahnuť a pravdepodobne aj posledná. Nebyť ich dvoch, zrejme knihu už ani nedočítam. No neviem ako je na tom iný čitateľ, ale u mňa séria pohorela už pri prvom diely a tento to už len dorazil. Teraz si trochu nadávam, že aj ja som bola naivná, keď som sérii dávala druhú šancu. McGuireová je jednoznačne skvelá spisovateľka, ale toto jej dielo je pre mňa jednoducho veľkým sklamaním. Takže, aby som to upresnila, jedna hviezdička je za rozvíjajúci sa vzťah medzi Ryanom a Claire a druhá za obálku, ktorá vyzerá lepšie ako pri prvom diely. To je všetko, čo k tomu môžem z mojej strany povedať.

Kniha Čarodejnica z Hex Hall ma veľmi milo prekvapila. Už dávnejšie som na ňu čítala nejaké pozitívne reakcie, takže som od nej mala nejaké očakávania. Asi prvé 3 - 4 kapitoly som bola dosť skeptická a čítanie mi šlo pomaly, no keď som sa poriadne začítala strany sa začali rýchlo míňať. Nakoniec musím povedať, že to bolo veľmi príjemné oddychové čítanie. Príbeh ma síce nejako extra nenadchol, vedela by som si predstaviť niektoré veci poriešené inak, ale nemôžem ani povedať, že by som bola sklamaná. Samozrejme, niektoré veci mi prišli ako dosť veľké klišé, no vzhľadom k príbehu mi to zas až tak nevadilo. Autorkin štýl písania mi celkom sadol, kniha sa čítala ľahko a strany rýchlo ubúdali. S postavami som nemala žiadny problém. Sophie som si obľúbila, hlavne ten jej sarkazmus a iróniu. Pochopiteľne, Archera som mala tiež VEĽMI rada. Ani s ostatnými postavami som nemala problém. Dokonca sa mi páčilo, že sa z dvoch nepriateliek stali nakoniec kamarátky. Či? Autorka podľa mňa síce nevymyslela nič, čo by tu už predtým nebolo, len to všetko dala do jednej knihy. Ale dohromady to tak nejak celé aj tak fungovalo. A konečný výsledok sa mi nakoniec naozaj páčil. Až mi je tak trochu ľúto, že som si knihu prečítala len teraz. A vďaka koncu sa určite zameriam aj na jej pokračovanie.

Práve som dočítala tento posledný diel z trilógie a ... WHAT THE .... ?! Už pri prvom diely bolo jasné, že to bude jedna z mojich najobľúbenejších sérii, ale ten koniec? To som naozaj nečakala. Autorka opäť prekonala moje vysoké očakávania. Planéta Centauri bola síce plná rôznych krásnych a zaujímavých vecí, ale i prekvapení a nebezpečenstva, presne ako som dúfala. Hlavne prekvapení. Veľmi veľa prekvapení. Už som si po dvoch knihách mohla zvyknúť na to, že ma autorka takmer pri každej kapitole niečím prekvapí, no nedalo sa. V jednej chvíli čakám jedno, nakoniec sa aj tak stane niečo iné, ešte viac šokujúce. Nech žije nepredvídateľnosť! :D Vzťah k postavám sa vôbec nezmenil Všetky zbožňujem. Všetky! Aj tie prispôsobivé, aj tie menej prispôsobivé. O to viac ľúto mi bolo, keď jedna po druhej zomierali. No a vytvoriť nejaký milostný trojuholník v poslednom diely trilógie? Vážne? Tak to naozaj veľmi pekne ďakujem. Kto sa má potom vyznať vo svojich citoch? Čo sa prekladu týka, zaznamenala som v texte o niečo viac chýb, ako v druhej knihe. No popri tom čo všetko sa dialo, som to takmer nevnímala. Príbeh je naozaj úžasný. Prepracovaný do najmenšieho detailu. Úplne ho zbožňujem a odporúčam ho prečítať naozaj každému. A spomínala som, ako veľmi zbožňujem obálky tejto trilógie? A že som rada, že vydavateľstvo CooBoo pridalo do kníh aj plánik lode Universum? Nie? No, tak teraz to už viete. (No hej, je to pre mňa vzácnosť, pretože ani len ten prvý diel, ktorý vydalo slovenské vydavateľstvo, takúto špecialitku nemalo.) A teraz sa idem zahrabať niekam do kúta a plakať, že je koniec.

Prvý diel tejto trilógie som dočítala len pred niekoľkými dňami a naozaj neviem, na čo som vlastne čakala. Kniha ma veľmi milo prekvapila. Až mi bolo chvíľu ľúto, že som ju nechala čakať na polici vyše dvoch rokov. Uhm, sorry. Druhý diel série ma vôbec nesklamal. Stále sa tam niečo dialo. Akože, naozaj stále. V jednej kapitole sa niečo udialo a v druhej zas niečo úplne iné. V žiadnom prípade som nedokázala predvídať, čo sa bude diať ďalej. Kniha sa mi čítala ľahko, plynule. S prekladom som nemala žiadny problém. Len jedno slovné spojenie mi robilo problém - "ani keby". (Doktorka Kellsová čakala na moju odpoveď, ani keby som bola schopná povedať aj čosi iné ako len áno.) Neviem presne vysvetliť dôvod, ale to slovné spojenie mi liezlo na nervy. A ak som ho prečítala na jednej strane aj dva razy, išla som vyletieť z kože. :D Ale inak som nemala problém absolútne s ničím, čo sa prekladu týkalo. Postavy sú rôznorodé, myslím, že mi žiadna nevadila. Samotnú Maru som si obľúbila už v prvom diely. Možno by to len miestami chcelo ubrať trochu naivity, ale inak som ju mala rada. Noah je skrátka zlatíčko. Len sem tam som sa pozastavila pri tom, ako všetko vie a to čo náhodou nie, rýchlo hneď zistí. Alebo, že peniaze hneď všetko vyriešia. Akože dobre, však chápem, že je prachatý a môže si to dovoliť. Ale to naozaj nikomu nikdy nepríde divné, že ho podpláca nejaký šestnásťročný chalan? (Dúfam, že má 16 - presne už neviem. :D ) S knihou som veľmi spokojná, len jedno mi je ľúto - že posledný diel trilógie už vydavateľstvo nevydalo. :(