On an unnamed island, objects are disappearing: first hats, then ribbons, birds, roses. . . To the people on the island, a disappeared thing no longer has any meaning. It can be... Čítať viac
Vychádzame z priemerného údaju o rýchlosti čítania 230 slov za minútu, od knihy ku knihe a čitateľa ku čitateľovi sa to však môže líšiť.
On an unnamed island, objects are disappearing: first hats, then ribbons, birds, roses. . . To the people on the island, a disappeared thing no longer has any meaning. It can be burned in the garden, thrown in the river, or handed over to the Memory... Čítať viac
Vydavateľ, tlačiar a ďalší usilovní ľudia intenzívne pracujú na tom, aby ste si už onedlho mohli prečítať túto knihu. Predbežne by mala vyjsť 6. 8. 2026.
Túto knihu máme síce aktuálne na sklade, máme však už iba posledné kusy. Ak ju chcete mať rýchlo, ponáhľajte sa! Dodanie ďalších môže trvať dlhšie, zvyčajne do 33 dní.
Ach, mrzí nás to, z tejto knihy sa už predali všetky výtlačky a nemáme ju na sklade my ani vydavateľ :( Teoreticky však môžete mať šťastie v niektorých iných obchodoch, ktoré ešte nepredali posledné kusy.
Túto knihu máme síce aktuálne na sklade, máme však už iba posledné kusy. Ak ju chcete mať rýchlo, ponáhľajte sa! Dodanie ďalších môže trvať dlhšie, zvyčajne do 19 dní.
Túto knihu máme síce aktuálne na sklade, máme však už iba posledné kusy. Ak ju chcete mať rýchlo, ponáhľajte sa! Dodanie ďalších môže trvať dlhšie, zvyčajne do 20 dní.
Túto knihu máme síce aktuálne na sklade, máme však už iba posledné kusy. Ak ju chcete mať rýchlo, ponáhľajte sa! Dodanie ďalších môže trvať dlhšie, zvyčajne do šiestich dní.
17,77 €
Naši škriatkovia odporúčajú
18,95 €
Pripravujeme, vychádza 6. 8. 2026
Vydavateľ, tlačiar a ďalší usilovní ľudia intenzívne pracujú na tom, aby ste si už onedlho mohli prečítať túto knihu. Predbežne by mala vyjsť 6. 8. 2026.
On an unnamed island, objects are disappearing: first hats, then ribbons, birds, roses. . . To the people on the island, a disappeared thing no longer has any meaning. It can be burned in the garden, thrown in the river, or handed over to the Memory Police. Soon enough, the island forgets it ever existed. When a young novelist discovers that her editor is in danger of being taken away by the Memory Police, she desperately wants to save him. For some reason, he doesn't forget, and it's becoming increasingly difficult for him to hide his memories. Who knows what will vanish next? VINTAGE JAPANESE CLASSICS - nine masterpieces of Japanese fiction in gorgeous new gift editions. 'Beautiful... Haunting' Sunday Times'This timeless fable of control and loss feels more timely than ever' Guardian 'A dreamlike story of dystopia' Jia TolentinoWHAT READERS ARE SAYING‘I cried. . . cracking ending’ 5* reader review‘I loved it!’ 5* reader review‘A must read’ 5* reader review‘Worth 6 stars… what a novel!’ 5* reader review‘Dark and unsettling - a fantastic read’ 5* reader reviewTRANSLATED BY STEPHEN SNYDER
Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.
Hodnotenia
3,7 / 5
37
27
22
6
10
Ako sa páčila kniha vám?
Na toto vydanie ešte nie je možné pridať hodnotenie.
Je to přesně taková ta kniha, které nesmírně ráda čtu. S pomalým rozjezdem, který vám dovolí se do knihy jaksepatří začíst a „osahat si“ příběh, se kterým máte tu čest a se závěrem, ve kterém vám klidně můžou vhrknout slzy do očí, právě kvůli tomu, jak moc se s knihou a její hlavní hrdinkou nakonec sžijete. Výborná záležitost, kterou bych doporučila všem, co si chtějí užít dobře napsaný román, při němž tuhne krev v žilách (a není to detektivka).
Knižka sa čítala ľahko a svižne, veľmi ma bavila a ani na chvíľu ma nenudila. Zhltla som ju za pár hodín. Nedávam 5 hviezdičiek, lebo to nebolo pre mňa zas až také wau, ale jednoznačne ma svojim plynutím vytiahla z miernej čitateľskej krízy, ktorú som mala. Zápletka je veľmi špecifická, niečo, s čím som sa ešte nikdy nestretla, takže to bolo zaujímavé čítanie naozaj z každého smeru. Silno odporúčam.
Recenzie čitateľov
Zhrnutie recenzií
Zosumarizované pomocou AI, ktorá môže robiť chyby.
Kniha je často hodnotená ako originálna, poetická dystópia so silnou atmosférou, ktorá núti čitateľa rozmýšľať o pamäti a strate. Číta sa väčšinou ľahko a mnohých pohltila už v prvej polovici, no záväzné vysvetlenia deja chýbajú a pre niektorých je záver neuspokojivý. Názory sa líšia od nadšenia po sklamanie v dôsledku pomalšieho tempa druhej polovice.
Čitatelia oceňujú
Originálny a myšlienkovo silný koncept o miznutí vecí a strate pamäti.
Pútavé, ľahké a rýchle čítanie, mnohí čitatelia knihu zhltli za pár hodín.
Silná, poetická atmosféra a emocionálny dopad na čitateľa.
Dobre vykreslené postavy a medzi recenziami sa spomína aj kvalitný preklad a štýl písania.
Čitatelia ďalej hodnotia
Kniha ponecháva veľa otázok bez odpovede a záver mnohým príde príliš otvorený alebo urýchlený.
Druhá polovica pôsobí niektorým čitateľom pomaly a ťahavo.
Niektorí recenzenti ju označujú za nudnú alebo poukazujú na logické nezrovnalosti a slabšie rozvinuté motivácie postáv.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Ani neviem, čím začať. Knihu som dočítala iba nedávno a ešte vo mne doznieva. Príbeh ma k sebe pripútal od prvej strany. Mám rozčítané iné knihy, ale toto bolo návykové. Ťahalo ma to čítať ďalej a teraz, keď je príbeh dočítaný, napadá mi, že je to jedna z tých kníh, ktoré keď zatvoríte máte chuť poriadne sa nadýchnuť a omnoho viac si uvedomujete, akí ste šťastní. A nie len preto, že poznáte parfum, vtáky, ruže, či cukríky. Príbeh je desivo realistický a zároveň z neho prší poetika. Ružové lupene tečúce spolu z riekou kamsi preč do zabudnutia som mala pred očami akoby boli živé....
Príbeh vnímame cez troch ľudí. Spisovateľku, R. a starca. Nemajú mená, sú to iba nositelia posolstva. Vlastne posolstiev... Bolo deprimujúce čakať, čo ďalšie zmizne a vnímať, ako sa s tým kto vysporiada. Dejom sa prelína aj kniha, ktorú spisovateľka píše a aj tá nám má čo povedať. Paralely s totalitnými režimami sú zrejmé, ale do popredia vystupuje i iný fakt. Zabúdanie na minulosť sa nám môže stať osudným. A nie len preto, že si raz nemusíme spomenúť ako voňajú ruže, či ako znie zvuk z harmoniky.
Kniha bude zrejme vo mne doznievať ešte nejaký čas a budú sa vynárať ďalšie a ďalšie posolstvá, ktoré táto výnimočná spisovateľka ukryla do stránok tohto príbehu. Nečudujem sa, že zbiera ocenenia, jej príbehy nesú v sebe výnimočné posolstvo a sú nadčasové. Stratila som prehľad, čie knihy si vyslúžili česť byť vo Future Library, ale myslím, že táto autorka tam nesmie chýbať.
Dominika Kaletová
Neoverený nákup
14.4.2022
Za mňa bola kniha sklamaním. Dve hviezdičky dávam, za dobrý nápad a námet so zmiznutými predmetmi, za trojicu hlavných postáv, o ktorých síce veľa nevieme, ale mne osobne sa páčili a fungovalo to medzi nimi. Celkovo to bolo ale pre mňa nie veľmi príjemné čítanie...Áno je tam tam poetika, ktorú každý spomína, dokonca tam človek nájde aj tie paralely s totalitnými režimami, ako nám berú najprv drobnosti, potom aj podstatnejšie veci, spoločnosť trie biedu a nakoniec, človek stráca (v tomto prípade aj doslovne) samého seba...kto nezapadá, ten je odstránený ... celé to však bolo monotónne a nemôžem si pomôcť, chýbalo mi akékoľvek vyvrcholenie a rozuzlenie deja, nejaké vysvetlenie, prečo a ako sa to deje, čo robí pamäťová polícia s odvedenými ľuďmi, proste čokoľvek, alebo aspoň nejaké poučenie...navyše vedľajšia dejová linka románu, ktorý píše hlavná hrdinka bola pre mňa fakt "creepy" aj keď myšlienka podobná hlavnému deju, pre mňa veľmi nepríjemné čítanie...celkovo som to dočítala len preto lebo som čakala aspoň nejaké vysvetlenie, či rozuzlenie ale po dočítaní ostala len taká nejasná úzkosť z celého príbehu...ide podľa mňa o knihu, ktorú buď milujete a budete sa hrabkať v jej metaforách a vyžívať sa v nie úplne štandardnom štýle písania, alebo sa Vám nebude páčiť vôbec...Bohužiaľ ja patrím do druhej kategórie
Nová kniha na pomyselnú poličku mojich najobľúbenejších
Na Ostrove bez pamäti miznú veci. Klobúky, kalendáre, vtáky, ruže. V momente, keď sa tak stane, obyvatelia netušia, čo konkrétne zmizlo, no cítia to, pretože spolu s predmetmi mizne aj niečo v nich. Mizne v nich to, čo sa im s danou vecou spája, pocity, ktoré v nich vyvolala, spomienky. Môže však človeku chýbať niečo, o čom ani nevie, že to kedysi mal, že to kedysi cítil?
Autorka rozvinula dve dejové línie v podobe samotného príbehu hlavnej hrdinky žijúcej na Ostrove a úryvkov z románu, ktorý píše. Medzi tou hlavnou a vedľajšou líniou sa dajú nájsť nielen paralely, ale aj protiklady a doteraz premýšľam nad rôznymi možnosťami, ako spolu súvisia. Uspokojujúcu odpoveď som však stále nenašla. A možno ju ani
nenájdem. A možno ani nechcem.
Poetický štýl autorky a úžasná atmosféra ma dostali v scéne zo dňa, keď zmizli ruže a tisíce ich lupienkov odnášala rieka preč do zabudnutia. Prekrásna, prenádherná scéna.
Pred čítaním tejto knihy som o jej deji vedela len máličko a po jej prečítaní som toho vlastne nevedela omnoho viac. Po poslednej stránke som mala zvláštny pocit, pocit prázdna, ako by aj niektorá z vecí v mojom okolí zmizla. Pocit, že by mohla zmiznúť.
Nezmizlo však nič. Naopak, pribudla mi nová kniha na pomyselnú poličku tých mojich najobľúbenejších :)
V mojí duši je jedno místo plné dystopií. To místo si střežím a s nadšením do něj přidávám další a další nově přečtené knihy. Je to místo, kam ukládám lidstvem sdílené strachy a ve kterém sídlí ta nejusilovnější varování, která člověk dokázal písmem vytvořit. Bez něj bych byla prázdnější.
Kdybych dystopie ztratila, bylo by mě o trochu míň. O trochu míň strachů, mohl by někdo říct… Ale tím by to nekončilo. Bylo by ve mně méně slov, měla bych uzavřenější pohled na svět, přišla bych o trochu lidstvem sdílené moudrosti. O část obecného vědomí. O část všech a o část sebe.
A co kdyby to nekončilo dystopiemi? Co kdybych postupně ztratila další žánry, až by nakonec z mého života vymizely i knihy?
A přesně o tom je Ostrov ztracených vzpomínek. O mizení. O postupné ztrátě toho, co nás formuje a utváří… Až zbude jen prázdno.
Tahle knížka je na pomalé čtení, na prožití každého okamžiku a na pochopení hloubky jejího poselství. Není to jednoduché čtení na jeden večer, ale to knihy na procítění nikdy nebývají…
Tohle je mimořádná kniha.
Hutná, promyšlená a mrazivě reálná.
Za každým fantazijním prvkem je ukrytá metafora, která odkazuje k dříve prožitému a (bohužel) znovu možnému.
Autorka prostřednictvím příběhu působí na čtenářovu realitu a využívá tak síly, kterou literatura má.
“Tam, kde se pálí knihy, dojde nakonec také na pálení lidí.”
<>
Viete si sami seba predstavit v galerii moderneho umenia na vystave abstraktnych malieb? Dokazete ocenit zaujimave myslienkove pochody spisovatela a ignorovat popritom nelogickost spravania sa postav alebo sveta knihy? Potom nevahajte a knihu si kupte budete urcite spokojny.
Pokial ale aspon raz poviete razne nie tak na knihu zabudnite. Nemam skusenosti s japonskou literaturou ale prirovnat tuto knihu ku Orwelovi alebo priamo ku knihe 1984 je podla mna poriadny krok vedla. Knihu som precital za jeden den (a to rychlocitanie neovladam) pretoze k dobremu zazitku s knihy mi staci aj zaujimavy sposob pisania.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Väčšinou nečítam recenzie predtým, ako si kúpim knižku, lebo by ma to mohlo odradiť. Tuto som urobila výnimku a približne v strede knihy som si prečítala zopár názorov. Väčšinou neboli príliš priaznivé, no kniha sa mi v podstate celkom páčila. Pozrite. Možno majú Európania iný štýl ako Japonci, ja neviem. Každopádne sa táto knižka dá vysvetliť mnohými spôsobmi. Kniha mala chvíle, ktoré ma vyslovene upokojovali - keď hlavná hrdinka prichýlila R a napokon aj starca, dokonca aj psíka Dona. Akoby toho nebolo dosť, robila si starosti, že nemôže pomôcť aj ďalším, ktorí boli ohrození pamäťovou políciou. Takto, podľa mňa je kniha Ostrov bez pamäti o tom, že všetko sa raz pominie a my nie sme výnimkou. Ľudia si na ostrove vážili jedlo, pretože ho bolo ťažko zohnať a predsa nemali problém navariť si a s jedlom sa podeliť. Hlavná hrdinka si chodila po rady k starcovi, ktorý keď zomrel, cítila nekonečný zármutok a nakoniec si v myšlienkach opakovala, že je rada, že starec zomrel vcelku, čo sa im už, bohužiaľ nepodarí. Celkom by som chcela vidieť aj druhú časť a nejaké rozuzlenie toho, prečo ostali vcelku a nažive ľudia, ktorí si veci pamätali a nezabúdali na veci, ani nestratili žiadnu časť svojho tela. A ako si na ostrove nažívali potom... každopádne to nie je kniha pre každého, vyžaduje zamyslenie sa nad tým, čo čítame a nie len bezhlavé hltanie stránok.
Plus: Veľmi sa mi páčil ten "román", čo hrdinka v knihe písala. :)
Nádherne hlboké dielo o nemenovanom ostrove s nemenovanými postavami, ktoré každou chvíľou čelia zániku niektorej z vecí, ktorá bola súčasťou ich každodenného života, plné rôznych vnútorných monológov, hlbokých dialógov na tému zabúdania i myšlienok, ktoré vám budú vŕtať v hlave aj po tom čo knižku odložíte.
V žiadnom prípade sa nejedná o jednoduché čítanie. Skrz filozofické úvahy sa občas ťažšie chápe, ale pochopiť sa dá. Najmä ak sa čitateľ nezameriava výhradne iba na život hlavnej protagonistky príbehu, ale aj na príbeh, ktorého autorkou je práve hlavná protagonistka.
Možno si pri čítaní poviete, že to jednoznačne nie je utopia, pretože sa obsahovo nepodobá na žiadnu utopiu, akú ste doteraz čítali. Práve kvôli tomu je dôležité vnímať to celé ako metaforu, keďže mnoho vecí vám môže pripadať nelogických, nepravdepodobných či nevysvetliteľných. Dá sa to autorke však odpustiť, keďže sa v tomto diele zamerala na to, ako sa príbeh čitateľovi snaží ukázať, že sa dá zvyknúť na všetko, že sa človek dokáže mnohému prispôsobiť. A to až do úplného konca, ktorý je v tomto prípade emočne veľmi náročný.
Hodnotenia: bt, Q, Val - 4*; R, Luc - 2*
Celkovo: 3.2*/5*
Ostrov bez pamäti pôvodne vyšiel v roku 1994 a je prirovnávaný ku Orwellovmu románu 1984. Je tam istá podoba, no podstata je inde.
Vždy, keď na ostrove niečo zmizne, ľudia to hneď ráno cítia vo vzduchu. Neskôr dané veci vynosia z domov a zničia, pričom postupne aj ich myseľ zabudne, že existovali. Na všetko dohliada pamäťová polícia a zatýka tých, ktorí si pamätajú.
Bezmenná hlavná hrdinka chodí navštevovať starca bývajúceho na lodi, kde kedysi pracoval. Nosí mu svoje romány, ktoré vydáva s pomocou redaktora R. Aktuálne píše o žene zamilovanej do svojho učiteľa strojopisu.
Val videla dvojznačnosť v tomto príbehu a nevedela, či náhodou nie je skutočný práve ten a krajina, z ktorej miznú veci je len fantáziou unesenej žiačky vyrovnávajúcej sa so svojím osudom.
Na rozdiel od západných románov, ktoré majú často tradičné usporiadanie, konkrétne línie, udalosti v nich vieme logicky vysvetliť, tu sa celou knihou nesie akási neidentifikovateľná hmla.
Val a Q to pripomínalo Murakamiho či Ishigura (The Buried Giant). Ostrov však zaujal viac.
Aj bt chytil hmlistý a nejasný štýl, nemala ale nejakú špeciálnu teóriu k deju. Väčšina z nás knihu čítala ako metaforu na diktátorské režimy. Akoby knihu napísal človek, žijúci v podobnom systéme, no bez celkového obrazu/vedomia, čo sa deje. Jeho pohľad na svet je nedokonalý a chýbajú mu fakty. Nedozvieme sa nič o politike v krajine, ani prečo sa to všetko deje. Luc a R na knihe táto nejednoznačnosť veľmi vadila a našli aj mnoho logických nezrovnalostí: Pamäťová polícia má byť dôkladná a krutá, no práve u hlavnej hrdinky bez mena všetko podozrivé obíde. Aj rozhodnutie ukryť pred zákonom svojho šéfredaktora R bolo nečakané, keďže my ako čitatelia netušíme, že je ich vzťah natoľko silný. Niektoré z nás tento záchranný čin videli takmer ako únos a pocity R voči hlavnej hrdinke spisovateľke označili za štokholmský syndróm.
Celkovo sa naše názory rôznili, no užili sme si vďaka tomu vynikajúcu diskusiu.
zaujímavá ukludnujuca modrá obálka, keď som sa vynoril do čítania,na úvod ma dosť rozculovalo to miznutie, vseci sa tvária ze okej, ale má rozculovalo ísť celou knihou aby som na to prišiel, ... keby som vedel ze na to ani neprídem, odpovede v tej knihe nehľadajte, nepochopil som ani smrť jej matky ci ju zabila polícia ci fakt infarkt, a veľa veci tam je takých...
jedine co ma udržalo pri čítaní bola ta príjemná komorná atmosfera medzi hrdinami ako to spolu prežívali a cítili, potom trocha sa mi aj páčilo aj keď niečo zmizlo ako to autorka opisovala ako naozaj keby to bolo nieconco uz je preč... a uz ani není tolezite... toto bolo ešte také prínosné, ale nepáčila sa mi celá myšlienka všetkého bolo to také bez zmyslu pointy pre mna, prosto si človek vymysli absurditu a do toho si vloží niečo conchce opísať... take lacné... atmosféra fajn ale neviem co mi mala ta kniha akoze dat... ani ten podroman tiež nechápem jeho pointu a ma aj trocha nebavil...
ale to je asi tým japonskom nič pre mňa Európana...
a ešte ze nečítam obálku pred čítaním knihy, bolo tam prezradíme veľa kľúčových veci co by mi u bralo na objavovaní počas čítania... hrôza toto no...
Poznáte nový čitateľský profil?
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde si môžete zvyšovať svoju knihomoľskú úroveň.
Brožovaná väzba
Brožovaná väzba
