christmas wishlist 2022 Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
christmas wishlist 2022 Moje aktivity
Táto kniha mi poslúžila ako studená sprcha. Som veľmi rada, že som si ju kúpila a v rovnaký deň aj prečítala, aj keď som obetovala spánok :) boj za našu krajinu je ešte len na začiatku, ale zvládneme to.
Milujem milujem milujem túto knižku! Extrémne ma prekvapila, zaujímavý dej, nedala sa prestať čítať!!! :) úplne by som si vedela predstaviť aj pokračovanie…
Velmi sa mi knizka pacila, take prijemne pohladenie duše :) zapisky z bezneho zivota, filozofovanie a niekedy aj velmi usmevne momenty. Z pera tejto autorky by som si rada precitala aj nieco dalsie ??
Mne sa táto kniha tak veľmi páčila :) bolo to veľké prekvapenie. Nemá žiadny strhujúci dej, ale číta sa veľmi dobre a príbehy ľudí - obyvateľov bytovky, ktorá je hlavným zdrojom príbehov, sú veľmi uveriteľné. Čitateľ sa v nich môže nájsť. Veľmi som bola zvedavá ako sa príbehy skončia. Ja by som prijala aj pokračovanie tejto knižky.
Jednoznačne knižka pomohla ako stručný sprievodca životom morčiatka pre začiatočníkov. :) Pre nás bola užitočná.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Väčšinou nečítam recenzie predtým, ako si kúpim knižku, lebo by ma to mohlo odradiť. Tuto som urobila výnimku a približne v strede knihy som si prečítala zopár názorov. Väčšinou neboli príliš priaznivé, no kniha sa mi v podstate celkom páčila. Pozrite. Možno majú Európania iný štýl ako Japonci, ja neviem. Každopádne sa táto knižka dá vysvetliť mnohými spôsobmi. Kniha mala chvíle, ktoré ma vyslovene upokojovali - keď hlavná hrdinka prichýlila R a napokon aj starca, dokonca aj psíka Dona. Akoby toho nebolo dosť, robila si starosti, že nemôže pomôcť aj ďalším, ktorí boli ohrození pamäťovou políciou. Takto, podľa mňa je kniha Ostrov bez pamäti o tom, že všetko sa raz pominie a my nie sme výnimkou. Ľudia si na ostrove vážili jedlo, pretože ho bolo ťažko zohnať a predsa nemali problém navariť si a s jedlom sa podeliť. Hlavná hrdinka si chodila po rady k starcovi, ktorý keď zomrel, cítila nekonečný zármutok a nakoniec si v myšlienkach opakovala, že je rada, že starec zomrel vcelku, čo sa im už, bohužiaľ nepodarí. Celkom by som chcela vidieť aj druhú časť a nejaké rozuzlenie toho, prečo ostali vcelku a nažive ľudia, ktorí si veci pamätali a nezabúdali na veci, ani nestratili žiadnu časť svojho tela. A ako si na ostrove nažívali potom... každopádne to nie je kniha pre každého, vyžaduje zamyslenie sa nad tým, čo čítame a nie len bezhlavé hltanie stránok.
Plus: Veľmi sa mi páčil ten "román", čo hrdinka v knihe písala. :)
"Papierové vreckovky sú ako život. Vždy sú nejaké ďalšie"... :) Táto veta z knižky vo mne rezonuje ešte dlho po jej dočítaní.
