Veronika Zielinska

13

Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?

Založiť si profil
Obľúbené literárne žánre

Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?

Založiť si profil
Obľúbené literárne žánre
Zobraziť viac

Moje srdcovky

Moje odznaky

2021
2021
2020
2021
2020
2019
2018
Zobraziť viac

Moje aktivity

13
13

Veronika Zielinska napísala recenziu

04.05.2022 11:47

Útly, ale za to silný príbeh Milevy Einsteinovej, o nič menej geniálnej matematičky a fyzičky než jej slávny manžel Albert, ukrýva veľa smútku a bolesti po ich odlúčení. Mileva, ktorá sa dostala na pokraj fyzických aj psychických síl spomína na začiatky ich lásky, premýšľa nad sebou ako nad matkou, obviňuje sa za všetko zlé, čo sa stalo jej deťom a smúti za kariérou, ktorej sa musela vzdať.

Čím ďalej som čítala, tým bol príbeh smutnejší a repetitívnosť, ktorá mi na začiatku vadila, som si prestala všímať, príbeh ma začal viac vťahovať, viac sa ma dotýkať. Ak vám neprekáža, že sa vám po prečítaní tejto knihy Albert ako človek pravdepodobne zhnusí, tak Teóriu smútku určite skúste.

Čítať viac

13
13

Veronika Zielinska napísala recenziu

26.04.2022 13:55

Pod slnkom Turína ani zďaleka nie je tuctový román o zaláskovanej nevere plnej nežných bozkov a dotykov, aj keď obálka môže evokovať všeličo. Je to príbeh ženy, ktorá sa dostala do vzťahu plného zvráteností a je na ňom závislá napriek tomu, že v nej umocňuje pocit zlyhania ako manželky, matky, ženy.

Sexuálne scény v knihách nevyhľadávam, a tu ich bolo naozaj dosť, a aj drsné boli dosť, no mali tu svoj význam, a preto som s nimi bola v pohode. Dej na mňa vygradoval trošku prirýchlo a autorka to celé uzavrela len pár stranami, čo je škoda, určite by som tohto temného a drsného čítania prijala viac.

Pred obálkou zavrite oči a určite tejto knihe dajte šancu, podľa mňa je zaslúžene medzi finálovou desiatkou Anasoft litera.

Čítať viac

13
13

Veronika Zielinska napísala recenziu

21.04.2022 11:17

Tešila som sa na to, ako sa autor pohrá s výborným a sľubným námetom, no presne to, čo by som čakala, že sa stane, sa aj stalo. Tak ako som čakala, že to skončí, to aj skončilo. K tomu strojené dialógy a nemastná-neslaná hrdinka, ktorej osud mi bol viac-menej ukradnutý a moja radosť a tešenie sa boli fuč rýchlejšie ako Harry Potter a Dary smrti z pultov kníhkupectiev v roku 2008 :D

Chválim však námet, miesto aj tempo, vďaka ktorému som knihu prečítala za dva dni. To však u mňa na nadšenie z knihy rozhodne nestačí a určite poznám aj lepšie oddychovky.

Čítať viac

13
13

Veronika Zielinska napísala recenziu

13.04.2022 13:16

Pochovajte ma za lištu je príbehom sedemročného Sašu žijúceho so starými rodičmi, ktorého výchovu má v plnej moci večne nahnevaná a uvrieskaná babka. Okrem jej bezdôvodného kriku, urážok a nadávok musí údajne vážne chorý Saša trpieť jej prehnanú starostlivosť spojenú s obavami, že zomrie.

Chudák Saša prežíval detstvo, v ktorom mu bola odopretá akákoľvek radosť; detstvo bez (normálnej) lásky; detstvo, ktoré by nemalo zažiť žiadne dieťa. O to hrozivejšie bolo moje zistenie, že autor sa pri tomto diele inšpiroval svojím vlastným životom.

Počas čítania mnou lomcovali všetky druhy emócií od hnevu a znechutenia cez ľútosť až po radosť. Áno, naozaj sa v tejto knihe nájdu aj radostné chvíle, kedy ma Saša dojímal svojím nevinným detským zmýšľaním, túžbami a snami.

Drsné, ukričané a intenzívne čítanie, ktoré (minimálne v mojej knižnici) nemá dvojníka.

Čítať viac

13
13

Veronika Zielinska napísala recenziu

12.04.2022 08:48

V tejto zbierke piatich poviedok o dospievajúcich mladých ľuďoch, dysfunkčných rodinách a o tom, ako dokáže človeka ovplyvniť vzťah s rodičmi autor úžasne vystihol náročnosť a krehkosť dospievania, ktoré je významným obdobím v živote každej ľudskej bytosti.

Ukázal, aká tenká je hranica medzi tým, kedy človeka ešte nepovažujeme za dospelého a kedy už áno a snažil sa cez svoje postavy ukázať, čo tou hranicou vlastne je.

Po prvom stretnutí s Paolom Cognettim hovorím jedno veľké ÁNO! A určite sa chcem pustiť aj do jeho ďalších diel.

Čítať viac

13
13

Veronika Zielinska napísala recenziu

06.04.2022 08:27

Vojnová korešpondentka Ana Maria dostane ponuku pracovať na dokumente približujúcom Klinčekovú revolúciu, ktorá zvrhla dlhoročnú diktatúru v Portugalsku. Klinčeková revolúcia dostala meno vďaka červeným klinčekom, ktoré si vojaci zastokli do svojich zbraní s túžbou, že všetko prebehne v pokoji.

Ana Maria spolu so svojimi dvomi bývalými spolužiakmi spovedá aktérov revolúcie a odhaľuje jej dôležité momenty. Niektorí z respondentov (ktorí sú inšpirovaní reálnymi postavami) pociťujú nostalgiu a radi sa k časom revolúcie vracajú, iní sa stránia a nechcú s ňou už mať nič spoločné. Tieto fiktívne spovede vo mne vyvolávali pocit clivoty, pretože počiatočná radosť z veľkého úspechu po desiatkach rokov bledne a je poškvrnená nenaplnenými očakávaniami a nesplnenými snami.

Vďaka Nezabudnuteľným som si rozšírila historické obzory Portugalska a (aj) vďaka krásnym úvahám o slobode a nádeji ju hodnotím veľmi pozitívne.

Čítať viac

13
13

Veronika Zielinska napísala recenziu

06.04.2022 08:26

Tak ako kolibrík vynakladá ohromujúce úsilie neúnavným trepotaním krídeliek len na to, aby zotrval na jednom mieste, hlavný hrdina Marco robí všetko pre to, aby sa vyhol akýmkoľvek zmenám vo svojom živote.

Táto kniha v sebe ukrýva v podstate obyčajný príbeh v podstate obyčajného človeka, ktorý je plný lásky, trápenia, smútku, ale aj radosti. Čo je však na Kolibríkovi neobyčajné je autorov chytľavý a závislosť vzbudzujúci štýl, nelineárne rozprávaný dej oživený listami, mailmi a smskami a v neposlednom rade Marco. Človek, ktorý v dobe, keď sa chce každý niekam posúvať a objavovať nové veci, najviac túži po tom, aby v jeho živote zostalo všetko tak, ako je.

Kolibríka som nečítala, ja som ho hltala! Taliani písať proste vedia a Sandro Veronesi mi to potvrdil. Toto bolo výborné!

Čítať viac

13
13

Veronika Zielinska napísala recenziu

06.04.2022 08:25

Debbie je osemnásťročné dievča, ktoré vyrastá na mliečnej farme so svojou matkou a strýkom žijúcim v karavane. Začína študovať na vysokej škole, má strach z neznáma, zmeny a z toho, či zapadne. Porovnáva sa so svojou novou kamarátkou, podceňuje sa, má pocit, že je vo všetkom horšia ako ona a do toho fantazíruje o chalanovi, ktorého ani nepozná a rieši, či je v pohode, že to po prvom holení tam dole tak svrbí.

Zatiaľ čo v prvej časti knihy sú v popredí vyššie spomínané, a teda typické teenagerské problémy, v tej druhej naberie dej rýchlejšie tempo a vypláva na povrch, že každá z postáv má svojich vlastných démonov, s ktorými sa vyrovnáva po svojom. Autorka otvorí témy ako alkoholizmus, psychické problémy a sebadeštruktívne správanie.

Dôležitú úlohu v celom príbehu zohráva magično, ktoré ma prekvapilo a ešte viac potešilo. Vypichnúť musím aj dialógy medzi Debbie a jej strýkom, pretože sarkazmus sa u mňa rovná zaručenému pobaveniu.

Výborný príbeh dospievajúceho dievčaťa, ktoré sa ešte len hľadá, nevie kým je, ani kým byť chce, ktorému som fandila, mala chuť ho objať a povedať mu: „Neboj, to dáš!“

Snehová vločka je síce kniha o osemnásťročnom dievčati, no podľa mňa má čo ponúknuť aj dospelému čitateľovi.

Čítať viac

13
13

Veronika Zielinska napísala recenziu

06.04.2022 08:22

Na Ostrove bez pamäti miznú veci. Klobúky, kalendáre, vtáky, ruže. V momente, keď sa tak stane, obyvatelia netušia, čo konkrétne zmizlo, no cítia to, pretože spolu s predmetmi mizne aj niečo v nich. Mizne v nich to, čo sa im s danou vecou spája, pocity, ktoré v nich vyvolala, spomienky. Môže však človeku chýbať niečo, o čom ani nevie, že to kedysi mal, že to kedysi cítil?

Autorka rozvinula dve dejové línie v podobe samotného príbehu hlavnej hrdinky žijúcej na Ostrove a úryvkov z románu, ktorý píše. Medzi tou hlavnou a vedľajšou líniou sa dajú nájsť nielen paralely, ale aj protiklady a doteraz premýšľam nad rôznymi možnosťami, ako spolu súvisia. Uspokojujúcu odpoveď som však stále nenašla. A možno ju ani
nenájdem. A možno ani nechcem.

Poetický štýl autorky a úžasná atmosféra ma dostali v scéne zo dňa, keď zmizli ruže a tisíce ich lupienkov odnášala rieka preč do zabudnutia. Prekrásna, prenádherná scéna.

Pred čítaním tejto knihy som o jej deji vedela len máličko a po jej prečítaní som toho vlastne nevedela omnoho viac. Po poslednej stránke som mala zvláštny pocit, pocit prázdna, ako by aj niektorá z vecí v mojom okolí zmizla. Pocit, že by mohla zmiznúť.
Nezmizlo však nič. Naopak, pribudla mi nová kniha na pomyselnú poličku tých mojich najobľúbenejších :)

Čítať viac

13
13

Veronika Zielinska napísala recenziu

06.04.2022 08:18

Kniha obsahuje dvadsaťšesť kapitol odohrávajúcich sa v za sebou idúcich augustových dňoch roku 1954 v Rio de Janeiro, vtedajšom hlavnom meste Brazílie. Autor sa vo svojom románe opieral o reálne historické fakty - atentát na Carlosa Lacerdu, novinára a protivníka prezidenta Getúlia Vergasa, a udalosti bezprostredne nasledujúce po tomto neúspešnom pokuse o vraždu.

Fiktívnym prvkom je vražda milionára, ktorú vyšetruje policajný komisár Alberto Mattos, jeden z mála neskorumpovaných policajtov v Riu. Bohužiaľ, aj tento jediný férový policajt je fiktívny.

Autor skáče medzi vyšetrovaním komisára Mattosa, politickými intrigami vtedajšej vlády a jej ašpirantov a príbehmi ďalších postáv, ktoré sa postupne predstavujú. A že je tých postáv dosť! Od začiatku som musela byť v strehu, aby som si všetky zapamätala. Autor si však toto veľké množstvo asi uvedomoval, pretože mi (našťastie!) častokrát pomohol a nenápadne pripomenul, kto je kto.

Vďaka toľkým postavám a ich pohľadom mi autor podával dieliky skladačky, ktoré som si rad-radom skladala do celkového obrazu a neprestávala som krútiť hlavou nad tým, akým prehnitým mestom plným korupcie a politických intríg Rio kedysi bolo.

Pred čítaním som si myslela, že ide o krimi román, no August sa viac podobá na spoločenský román s kriminálnymi prvkami. A dôležitejšie ako hľadanie páchateľa vraždy je vykreslenie politického prostredia a pohnútok jednotlivých postáv.

Pre mňa ako absolútneho neznalca politickej histórie Brazílie bola každá informácia úplnou novinkou, vďaka čomu som si užila prekvapivý záver.

Suma sumárum:
- kniha bavila
- historické obzory rozšírené
- pamäť vďaka veľkému množstvu postáv precvičená
- spokojnosť

Čítať viac

„Víra v budoucnost - to je pochybná ctnost, nemyslíš? Něco stejně pošetilého jako stavět modely lodí do lahví. Víš, jak to myslím - obdivuhodné, ale trochu z toho naskakuje husí kůže. “

Domov na konci světa - Michael Cunningham
Domov na konci světa
Michael Cunningham