Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Do čítania tejto knihy som sa pustila bez toho, aby som čokoľvek o jej predchádzajúcich knihách vedela, takže nebude žiadnym prekvapením, že som absolútne netušila, že sa jedná už o tretiu časť série. Čo sa autorke ale musí nechať je fakt, že to nie je vôbec žiadnou prekážkou. Aspoň teda mne osobne nevadilo, že som si trošku vyspojlerovala predchádzajúce dve knihy a čo je hlavné, necítila som sa stratená ako Atlantída, k čomu dopomohlo stručné “nakopnutie” ohľadom predošlých prípadov.
Ponoriť sa do príbehu nebol pre mňa žiaden problém na rozdiel od odpútania sa od čítania. Prekvapilo ma, koľko emócii ma zasiahlo - chcelo sa mi smiať, chcelo sa mi plakať, chcelo sa mi kričať nad nespravodlivosťou toho všetkého.
Postavy, flashbacky, kapitoly striedajúce pohľad obete a pohľad vyšetrovateľa - to všetko ma neskutočne bavilo a možno úplne najviac som si užila hádať, kto by asi tak mohol byť páchateľom, nakoľko autorka (beťárka jedna!) nechá čitateľa určitú dobu v nádeji, že je na najlepšej ceste k odhaleniu, no tu zrazu … Všetko je inak a vrchný podozrivý je čistý ako okvetný lístok ľalie. A kolotoč hádania a hľadania začína znova.
Popravde, nemám tejto knihe čo vytknúť a skrátka a jednoducho odporúčam!
Nádherne dojímavý príbeh o Sicílii, výbornom jedle, živote, láske, strate, veľkej bolesti. O tom, aký silný je človek, ktorý dokáže prijať svoj osud a vyrovnať sa so všetkými životnými skúškami, bez ohľadu na to, ako veľmi bolestivé sú.
Táto kniha bola jednou obrovskou emocionálnou jazdou, pri ktorej sa vám bude chcieť smiať, zamilovať sa, plakať, nechať si zlomiť srdce a opäť sa ho snažiť pozliepať, umrieť. Áno, počas príbehu, ktorý táto kniha ponúka, si siahnete do každého kútika duše a okúsite toľko rôznych emócii. A tiež zistíte, aké je to siahnuť si na úplné dno a pomaly, krôčik po krôčiku, sa snažiť začať od začiatku, od nuly.
Čo sa týka našich hlavných postáv - Afroameričanky Tembi a Sicílčana Sara, ich vzájomná láska bola niečo tak neuveriteľne nádherné a silné, a i keď im osud v mnohom neprial už na samom začiatku, rozhodli sa proti nemu svojou láskou bojovať.
Tembi nám touto knihou dovolila nahliadnuť do svojho vnútra. Ukázala nám, aká silná dokáže byť láska medzi dvoma ľuďmi, koľko kompromisov spravili pre svoje šťastie, ako veľmi bolí strata milovaného človeka, aké ťažké, no nie nemožné, je postaviť sa opäť na nohy.
Dámy a páni, obdivujem ju. Obdivujem, že sa rozhodla vyjsť tzv. s kožou na trh. Zveriť sa okoliu s tým, čo všetko sa v jej živote stalo. Bez príkras, bez nadsádzky.
Ďakujem vydavateľstvu Jadro, že sa rozhodli tento výnimočný príbeh preložiť do slovenského jazyka a že celej knihe dali tak nádherný vizuál.
Keď som sa dozvedela, že Ivanka píše ďalšiu knižku, na moje veľké prekvapenie som bola vnútorne nadšená, keďže jej predchádzajúci príbeh sa mi veľmi páčil. Dúfala som, že ani tentokrát nebudem sklamaná a teší ma, že som sa nemýlila.
Prelínanie minulosti so súčasnosťou, kedy sa nakoniec tieto dve dejové roviny spoja, autorka zvládla bravúrne. Hlavná hrdinka pred i po udalostiach s hlavným záporákom príbehu je popísaná realisticky a počas čítania som myslela na nejakú takú Adelu (alebo Moniku, Natáliu, Terezu, …), ktorá práve teraz zažíva niečo podobné. Ktorá práve teraz má všetko, no o pár minút, hodín, dní už to nemusí byť pravda. Stačí aby podľahla.
Uznávam, občas ma Adela veľmi hnevala, pretože si myslím, že sa v určitých situáciách mohla zachovať inak, že sa voči určitým ľudom mohla zachovať inak. Ale kto som, aby som ju súdila?
Dej bol plný emócii, vášne, lásky, nenávisti, intríg. Verím, že si veľa čitateľov nájde to svoje. ALE možno budem znieť zákerne, no na to všetko bol koniec až príliš šťastný. Nie, že by som ho hlavnej hrdinke nepriala, no vzhľadom na všetky predchádzajúce udalosti by bolo rozhodne viac než zaujímavé, keby koniec nebol taký ružovkastý.
Keď príbeh ale zoberiem ako celok, čítanie som si užila a i keď nebolo všetko tak, ako by som ja preferovala, bolo to skvelé.
Po prečítaní Knihy stratených mien som tak akosi vnútorne tušila, že toto bude ďalší príbeh, ktorý ma vnútorne totálne rozloží a zabrnká na tie správne struny mojich emócii. Príbeh, pri ktorom sa mi po tele rozbehnú zimomriavky a do očí sa natisnú slzy, ktoré sú pripravené kedykoľvek sa skotúľať po tvári a kvapnúť na jeho stránky.
Keď som knižku začínala čítať, nemala som od nej žiadne veľké očakávania, ktoré by som potrebovala, aby sa naplnili, nakoľko iste viete, že príbehy z prostredia II. svetovej vojny nečítam často. Musím však povedať, že som takmer od prvej stránky bola vtiahnutá do deja a bolo pre mňa len veľmi ťažké odtrhnúť sa od čítania.
Príbeh je to drsný, surový. Autorka si pri popisovaní rôznych momentov neberie servítku pred ústa, ale popíše aj do tých najpodrobnejších, častokrát veľmi krvavých detailov.
Rovnako na mňa pôsobili i popísané emócie - boj o holý život, potreba zachrániť seba i ostatných, láska, strach o milovanú osobu, bolesť z ich straty.
Veľmi ťažko sa mi píše hodnotenie na takúto emočne náročnú knihu, avšak dúfam, že aspoň to málo, čo som ku nej napísala, vás presvedčí k tomu, aby ste po nej niekedy tiež siahli. Táto knižka si to zaslúži.
Musím povedať, že som do tohto príbehu išla s veľmi veľkými obavami, nakoľko môj vzťah ku evitovkovým knihám nie je práve optimistický. Bála som sa, že to opäť raz bude jedna z tých kníh, pri ktorej budem celý čas premýšľať, prečo sa vlastne niekto rozhodol dať čosi také na papier. Veľmi ma teší, že táto Evitovka bola iná.
Hneď na začiatku ma zaujalo množstvo pekných a hlbokých myšlienok, s ktorými som sa dokázala stotožniť a ktoré mi ešte nejakú dobu po dočítaní rezonovali v hlave.
Hana ako hlavná protagonistka mi bola veľmi sympatická, avšak s postupujúcim príbehom som nad ňou sem-tam musela pretočiť očami, nakoľko sa správala ako totálne naivná hus a to kvôli Adamovi, ktorý mi bol podozrivý a maximálne nesympatický od momentu, čo sa objavil na scéne. Och, ako veľmi ma potešilo, že boli moje pocity totálne správne a oprávnené. Väčšieho idiota som v knihe už dávno nestretla.
Príbeh ako celok však hodnotím nadmieru pozitívne, nakoľko som sa ani chvíľku nenudila a potrebovala som vedieť, ako to celé dopadne. A teším sa, že to dopadlo tak, ako to dopadlo.
Netvrdím, že sa po tomto k Evitovkám vrátim - to skôr nie, ale v rámci tohto vydavateľstva je toto najlepšia kniha, akú som čítala a preto by som sa ju nebála doporučiť aj ďalej. Najmä ak hľadáte nie práve náročné čítanie.
Po prečítaní prvej časti som sa na druhú celkom tešila, nakoľko mi viacerí tvrdili, že je rozhodne lepšia, ako už spomínaná jednotka. A mňa teší, že môžem povedať, že to rozhodne lepšie bolo.
Tristan mi bol rozhodne sympatickejší a ani mi neprišiel taký prehnane toxický a panovačný, než jeho starší brat Jameson. Claire sa síce miestami nesprávala práve vhodne na svoj vek, ale to sa asi s človekom stane, keď po piatich rokoch obnoví svoj sexuálny život (neviem, iba hádam).
Veľmi cením, že to tentokrát nebolo iba o tom jednom jedinom. Samozrejme, keďže to do tohto žánru patrí, je tam toho hojne, no konečne dostali priestor aj iné pocity a emócie, nie len živočíšna potreba niekoho brutálne pretiahnuť až do bezvedomia.
Priznám sa, že som sa v určitých momentoch aj schuti zasmiala a to teraz nemyslím v zlom slovazmysle. Absolútne som nečakala, že v knihe tohto žánru bude aj čosi vtipné (okrem kvetnatých pomenovaní pohlavných orgánov aneb vitaj, kúzelná palička!).
Koniec bol za mňa až príliš rozprávkový a presladený, takže za mňa mohol byť kľudne inakší. Taký, ktorý by k celkovému príbehu pasoval o trošku viac.
Keď to však vezmem ako celok, čítanie som si teda užívala o kus viac ale teda stále to nie je príbeh, ktorý by mi vystrelil mozog z hlavy a poslal ho na druhú stranu vesmíru.
Vyslovene erotická literatúra nie je žáner, ktorý by som enormne často vyhľadávala. Síce mám za sebou takú klasiku ako Päťdesiat odtieňov, akosi sa mi takéto knižky oblúkom vyhýbajú. Alebo sa im vyhýbam ja?
Začiatok bol výborný. Dej bol dynamický, chémia medzi postavami priam iskrila zo stránok, sexuálne scény boli miestami z môjho pohľadu trošku nesexuálne, ale rozhodne boli v tej lepšej rovine. Nájde sa aj náznak detektívnej zápletky. Jednoducho príbeh, ktorý hltáte, nedokážete sa od neho odtrhnúť a stránky vám ubiehajú jedna radosť.
Keď tu zrazu, asi v polovici knihy …
Z chémie medzi postavami sa stal vzorec “hádka - udobrovanie sexom - hádka - …” a takto stále dookola takmer každú druhú kapitolu. Z hlavnej hrdinky sa stala hlúpa hus, ktorá síce nemiluje všetky jeho stránky osobnosti, ale vlastne ho celého miluje. Z hlavného hrdinu sa stal nesympatický toxický človek so sklonmi k sebeckosti. A rozuzlenie detektívnej zápletky? Priam na mňa z neho kričalo, že autorka zabudla, že nejakú detektívnu zápletku začala písať, a tak to pekne-krásne odbila ku koncu knihy takým tým aby sa nepovedalo spôsobom.
Som sklamaná? Asi nie. Stále je to erotická kniha, ktorá sa primárne točí okolo toho jedného, čo rozhodne splňuje. Avšak ani príliš nadšená z nej nie som.
Záverom iba toľko, že pravdepodobne neurazí, no ani nenadchne.
Na túto časť Romantických útekov som sa akosi vnútorne tešila zo všetkých najviac a to najmä preto, že sa celý dej odohráva v okolí Vianoc, ktoré ja veľmi zbožňujem. Nie pre to šialenstvo, ktoré vždy všade vypukne a ani nie pre darčeky, ktoré pre mňa rozhodne nie sú dôležité (i keď taká dobrá knižka a ponožky nikdy neurazia), ale pre celé to posolstvo a atmosféru, ktorá sa s Vianocami spája. Ale to som teda trošičku odbočila od témy.
Do čítania príbehu nebol problém sa dostať. Ostatne ako vždy je písaný štýlom autorke známym, ktorý je jednoduchý, avšak pútavý, ale to iba v prípade, že sa nejedná o popisy prostredia či jedla alebo nápojov - tie má i v tomto literárnom počine napísané tak, že neraz sa mi zbiehali slinky na také či onaké jedlo, neraz som chcela navštíviť popísané miesto.
Čo sa postáv týka, nenašla som snáď žiadnu, ktorá by mi nejakým spôsobom prekážala. Dokonca sa mi páčila i nenasilná chémia medzi hlavnou protagonistkou a jedným z hradných návštevníkov. A i keď mi hned na zaciatku bolo jasné, ako sa celý ich vzťah vyvinie, bavili ma momenty, ktoré spolu zažívali.
Dej ako taký je taktiež veľmi nenáročný, oddychový, žiadne veľké drámy od neho nemôžete očakávať, no ja som si ho užívala. Možno práve pre to, že som čosi také potrebovala čítať. A nie, vobec mi nevadilo, že som čítala o Vianociach v období Veľkej noci.
Ja som zatiaľ od tejto autorky prečítala 3 knihy - jedna nebola vôbec dobrá, jedna bola priemerná a ďalšia bola veľmi dobrá. Avšak táto … Táto bola výborná!
Už od začiatku som sa do nej dokázala ponoriť a bolo len veľmi ťažké sa od čítania odtrhnúť, nakoľko príbeh je napísaný takým tým spôsobom, ktorý vás núti čítať ďalej a ďalej, keďže chcete zistiť, čo bude ďalej, akým smerom sa osudy hlavných protagonistov poberú.
Chcete to vedieť už len z toho dôvodu, že práve postavy sú vykreslené bravúrne a mne nerobilo žiaden problém vcítiť sa do ich kože - smiať sa, keď sa smiali oni. Plakať, keď aj oni plakali. Možno tomu napomáhal i fakt, že sú kapitoly písané v prvej osobe a tiež, že sú písané z pohľadu našich hlavných hrdinov - Rosie a Alexa (Besta), čo ja naozaj zbožňujem.
Neviem, čo viac napísať, aby som čosi neprezradila a neskazila vám tak zážitok z čítania, ak sa na knihu chystáte, v čo pevne verím, že sa chystáte, keďže táto knižka za vašu pozornosť iste stojí.
Napíšem však aspoň toto: Koniec vás úplne rozloží.
Príbeh plný napätia, zvratov, bojov o holý život, strachu a mnohého ďalšieho, zabalený v graficky nádherne vymazlenej knižke s úžasnou obálkou - to je druhá časť fantasy série Katja.
Týchto bezmála 500 strán sa vôbec nečítalo zle a mňa veľmi teší, že si autorka vzala k srdcu názory čitateľov a zbavila sa toho nešťastného časovania (idúc, smejúc, učiac, …). Už aj vďaka tomu je vidieť obrovský posun k lepšiemu, čo sa celkového písaného textu týka.
Taktiež je viditeľné, že celkový príbeh má Natali pekne premyslený, všetko do seba krásne zapadalo, všetko bolo logicky vysvetlené a len ťažko by čitateľ hľadal niečo, čo by nejakým spôsobom nedávalo zmysel.
KONEČNE sa aj protagonistka príbehu zbavila svojej plochosti, takže vcítiť sa do jej situácie a pochopiť, prečo v určitých okamihoch konala tak ako konala, už nebolo také náročné, ako v prvej časti. Veľmi chvalim tiež zapojenie Argosa a jeho pohľad na určité udalosti.
Trošku ma však mrzí romantická linka, ktorá sa iba sem-tam mihla na pozadí celého príbehu, avšak skrz obálku by som jej tam čakala podstatne viac. A tiež sa mi zdalo, že takmer všetky dejové relikvie boli legendami, ktoré sa ukázali byť skutočné, čo síce nie je nejaká prehnane veľká chyba, ale možno by stálo za to vymyslieť čosi inakšie.
Každopádne som s touto častou veľmi spokojná a už sa teším na ďalšiu, keďže autorkin posun k lepšiemu je v tomto prípade naozaj viditeľný.
