Môj wishlist Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje odznaky
2024
2010
2009
Moje čitateľské kolekcie
Môj wishlist Moje aktivity
Dotyky budúcnosti 2 je zaujímavá zbierka slovenských sci-fi poviedok, ktorá prináša širokú škálu tém a prístupov k žánru. Hoci ma na začiatku odrádzalo, že pôjde o príliš „slovenské“ poňatie science fiction, rozhodol som sa dať poviedkam šancu a nakoniec som neľutoval.
Prvé poviedky sú silno ovplyvnené slovenským prostredím a niekedy aj politikou, čo nebolo presne to, čo som od sci-fi hľadal. Sci-fi čítam hlavne pre únik od reality, a tieto príbehy mi tento zážitok úplne neposkytli. Napriek tomu boli čitateľné a niektoré dokázali udržať moju zvedavosť, aby som pokračoval ďalej.
Skutočné „perly“ sa však skrývali v ďalších poviedkach. Najviac ma oslovila komorná, atmosferická poviedka z prostredia Mesiaca, kde sa pestuje mimozemská kvetina. Temný vesmír, ľudská samota a pocit tajomna presne tento typ sci-fi ma baví. Objavili sa aj poviedky typu hard sci-fi, ktoré boli technicky a vedecky zaujímavé a dobre napísané.
Výhoda poviedok spočíva v tom, že sa rýchlo prečítajú, a každá ďalšia ponúka nové prekvapenie. Hoci sa našla aj jedna veľmi slabá poviedka, ktorá bola na necelé tri strany a nedávala mi zmysel, ostatné dokázali zaujať. Jedna space opera mi síce príliš nesadla, napriek tomu mi pripomenula atmosféru Hyperionu od Dana Simmonsa.
Celkovo je zbierka Dotyky budúcnosti 2 osviežujúcim pohľadom na slovenskú sci-fi scénu. Aj keď poviedky nemajú takú hĺbku ako rozsiahle romány, ponúkajú rozmanité príbehy, ktoré stoja za pozornosť.
Ak máte chuť spoznať slovenských autorov sci-fi a zažiť príjemné literárne osvieženie, táto zbierka určite stojí za vyskúšanie.
Ďakujeme, tento rok ste sa zaradili k top recenzentom! Aj vďaka vášmu názoru si ostatní čitatelia budú vedieť ľahšie vybrať.
Séria Hyperion od Dana Simmonsa je často označovaná ako jedno z najlepších diel sci-fi literatúry, a po prečítaní prvej knihy plne chápem prečo. Zo začiatku som bol trocha zaskočený - archaickým prvkom stromoloďí a neznámymi pojmami, ktoré pôsobili ako úplný kontrast k realistickému sci-fi štýlu prvej knihy série Expanzia. No rýchlo som pochopil, že Hyperion nie je len klasické sci-fi, ale skutočné umelecké dielo.
Kniha je majstrovsky napísaná, rozdelená na jednotlivé príbehy postáv, ktoré sa postupne odhaľujú. Každý príbeh je iný, originálny a neskutočne pútavý. Prvý ma vtiahol svojou jednoduchosťou, ďalší ma šokoval svojou akciou a intenzitou - spomínam si na vojenské dobrodružstvo plukovníka Kassada, ktoré mi pripomínalo dramatickú napätosť filmu Gravitácia. Potom príbeh básnika z dávnej Zeme, ktorý ma očaril svojou nostalgiou a poetikou. Každý nový príbeh prevýšil predchádzajúci, až som bol úplne uchvátený.
Simmonsov svet Hyperionu je plný tajomstiev, nádhernej architektúry a atmosféry, ktorá vás vtiahne a nepustí. Záver knihy ma mierne šokoval, no iba preto, že som netušil, že existujú ďalšie diely. Už teraz viem, že nevydržím čakať na slovenské vydanie pokračovania a siahnem po českej verzii.
Hyperion je povinnou jazdou pre všetkých milovníkov sci-fi, ktorí hľadajú niečo viac ako len technické detaily - je to cesta do sveta filozofie, umenia a fantastickej atmosféry.
Leviatan sa prebúdza zo série Expanzia je presne tou sci-fi, ktorá dokáže zaplniť prázdno po kvalitnom vesmírnom dobrodružstve. Kniha prináša veľkolepý príbeh zasadený do detailne premysleného sveta, kde ľudstvo osídlilo nielen Mars, ale aj pás asteroidov. Atmosféra je pohlcujúca od života na Cerese, kolonizovanom asteroide, až po skúmanie opustenej lode, ktorá spustí reťazec udalostí vedúcich k vesmírnemu konfliktu.
Dej kombinuje napínavé akčné scény, ako únik pred „oživlými“ nákazlivými telami, s fascinujúcimi morálnymi dilemami a silnými charaktermi. Detektív Miller a kapitán Holden dodávajú príbehu hlbší rozmer ich rozdielne pohľady na svet a ich rozhodnutia vás prinútia rozmýšľať ešte dlho po dočítaní.
S každou kapitolou kniha zintenzívňuje tempo, až vás dovedie k veľkolepému finále, ktoré otvára dvere ďalším dielom. Je to kniha, ktorá vás vtiahne do vesmírneho chaosu a donúti túžiť po ďalšom pokračovaní. Už teraz viem, že ďalší diel budem čítať okamžite, hoci aj v češtine
Vražda v Mena House ma okamžite vtiahla do exotickej atmosféry Egypta, kde sa všetko točí okolo dovolenky plnej drinkov, oddychu, večierkov a napätia. Zaujímavé prostredie archeologických vykopávok dodáva knihe špeciálny nádych tajomstva a dobrodružstva. Postavy sú skvele napísané každá z nich mohla byť vrahom, vrátane hlavnej hrdinky, čo udržuje čitateľa v neustálom napätí. Kniha sa číta ľahko a plynulo, s prekvapivými odhaleniami, ktoré udržiavajú zvedavosť až do konca. Hoci som vraha podozrieval, Neubaver si dokázala udržať moju pozornosť až po poslednú stránku. Perfektná kombinácia letnej pohody a detektívky!
Čítať viac
Úsvit Nadácie, posledná kniha zo série Nadácia, nadväzuje priamo na udalosti predchádzajúcej časti. Hlavný hrdina, Hari Seldon, pokračuje vo svojom projekte psychohistórie, tentokrát už s plnou podporou mocného robota prvého ministra, ktorého znalosť a pamäť siahajú tisícky rokov dozadu. Seldon postupne naberá tím ľudí, projekt napreduje, a Seldon sa stáva prvým ministrom Ríše.
Kniha prináša mnoho politických zápletiek, vrátane socialistickej sekty jorunaistov, ktoré miestami zaujmú, no pre mňa osobne niektoré momenty trochu narušili celkový dojem. Seldon je v tejto knihe všeobecne známa a rešpektovaná osobnosť, čo pôsobí trochu zvláštne v porovnaní s tým, ako bol vykreslený v prvej knihe Nadácia, kde bol za svoje tvrdenia o rozpade Ríše vyhostený a považovaný za kontroverznú postavu. V Úsvite je rozpad Ríše už známa skutočnosť, čo mi narušilo plynulý obraz celej série.
Čo sa týka celkového vývoja, dej sa odohráva v súčasnejšom štýle s počítačmi, prepletenými dejovými líniami a živším tempom. Hoci som ocenil dynamickejší prístup, viac mi chýbalo to tiché kúzlo prvých kníh, kde dialógy a jednoduché scény mali svoj pomalší, no hlbší rytmus. Stará atmosféra technologických prepínačov a interiérov vesmírnych lodí sa mi zdala autentickejšia a pôsobivejšia.
Zaujímavým, no miestami rozporuplným prvkom bolo zavedenie telepatie u ľudí aj robotov, čo knihu posunulo viac do oblasti fantasy než sci-fi, čo nemusí každému sedieť. Záver knihy bol na môj vkus príliš depresívny, pričom sa vytratil optimizmus, ktorý som vnímal v predošlých dieloch.
Napriek tomu, séria Nadácia ako celok zostáva výnimočným dielom a najviac si vážim prvú Nadáciu a neskoršie časti, kde sa objavujú prvky prieskumu vesmíru a hľadania Zeme. Mul ako postava ma až tak nezaujal, no teším sa na nové zážitky zo série Expanzia, začínajúcej knihou Leviatan, ktorá sľubuje realistickejší prístup k sci-fi.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Predohra k Nadácii od Isaaca Asimova prináša spätný pohľad na vznik psychohistórie a na mladého Hariho Seldona, ktorý sa dostáva do popredia po jeho osudovej prednáške. Autor na začiatku predstavuje klasický prvok nenápadného okoloidúceho, ktorý sa neskôr ukáže ako významná postava, čo sa síce opakuje aj v iných dielach, ale stále to funguje.
Kniha vychádza z premisy, že Seldon sa dostáva pod záujem samotného cisára Cleona, čo niektorým čitateľom môže nesedieť, keďže v prvej knihe Nadácie jeho proroctvá o páde Impéria neboli prijaté až tak dramaticky. Autor však tento svet v Predohre rozvíja viac do hĺbky, najmä cez prieskum rôznych častí Trantoru. To umožňuje udržať dynamiku príbehu, aj keď sa väčšina deja odohráva len na jednej planéte.
Silným momentom je objav tajomného mycénskeho sveta a spomienky na robotov, čo dáva príbehu dávku napätia. Záver, v ktorom sa odhalí, že kamarát hlavného hrdinu je cisárov poradca a zároveň robot, prináša zaujímavý zvrat. Hoci niektoré pasáže pôsobia predvídateľne, kniha si zachováva atmosféru typickú pre Asimova.
Celkovo je Predohra k Nadácii vítaným doplnkom k celej sérii, hoci niektoré časti sú menej napínavé než tie z posledných kníh Nadácie, ktoré rozširujú príbeh cestovaním po rôznych planétach. Napriek tomu dokáže udržať pozornosť a prináša pozitívne zakončenie, ktoré čitateľa nechá naladeného na ďalšie časti.
Kniha ma na prvý pohľad zaujala obalom a názvom, ktorý sľuboval kriminálny príbeh. Začiatok ma celkom vtiahol do deja, hlavná hrdinka, fascinovaná zločinmi, si večer vyhľadáva informácie a študuje rôzne prípady. Toto bolo napísané veľmi pútavo a vedel som sa do toho vcítiť. Avšak, ako sa príbeh ďalej rozvíjal, moje nadšenie opadávalo. Dej sa sústredil na ženu s dvoma manželstvami jedno nudné a druhé vášnivé, pričom jeden z jej manželov zabil toho druhého. Hlavná hrdinka sa týmto prípadom fascinovala až príliš, ale mne to začalo pripadať monotónne.
Kniha má vyše 550 strán a postupne sa prelína prítomnosť s minulosťou, kde sa popisuje život spomínanej ženy. Scény z minulosti sa mi zdali príliš dlhé a často málo podstatné. Viac ma bavili pasáže z prítomnosti, kde hlavná postava cestovala a zbierala informácie o prípade, ale ani to ma nedokázalo udržať pri čítaní.
Po 150 stranách som knihu vzdal, čo sa mi stáva naozaj len výnimočne. Napriek tomu, že je kniha remeselne dobre napísaná, dej a námet ma jednoducho neoslovili. Možno by som jej dal šancu, keby bola kratšia o 200 strán, ale takto mi to prišlo ako strata času. Čakal som viac napätia a krimi prvkov.
„Nikdekoľvek“ som začal čítať s jemnými očakávaniami, najmä preto, že mi knihu odporučili a už dávnejšie mi padla do oka v knižnici. Príbeh sa začína v známom Londýne, čo ma hneď vtiahlo, ale keď sa dej preniesol do čisto fantasy sveta, nevedel som to hneď uchopiť. Bol som trochu zmätený, či je kniha určená pre deti alebo dospelých, najmä kvôli rozprávajúcim myšiam a rôznym bizarným postavičkám.
Zo začiatku mi vadilo, že v tomto fantasy svete sa mohlo stať čokoľvek a zdalo sa mi, že nemá pevný koncept. Postupne som si však na to zvykol a dej začal dávať väčší zmysel, najmä od polovice knihy, kde sa príbeh začal skladať do logického celku. Veľmi sa mi páčila pochmúrna atmosféra sveta, ktorá mi miestami pripomínala temný vesmír hry Diablo, možno kvôli postave anjela.
„Nikdekoľvek“ je fajn oddychové čítanie s originálnou atmosférou, aj keď nie som si istý, či je fantasy presne môj šálok kávy. Nabudúce radšej siahnem po nejakom sci-fi alebo krimi. Rozprávkový tón knihy vo mne vyvolával zmiešané pocity, ale ako experiment to stálo za to.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
„Vražedné koleso“ od Toma Meada je kniha, ktorá sa vracia k tradičným detektívkam, s dôrazom na atmosféru a zložité záhady. Kniha ma zaujala už od úvodu, kde hlavný detektív Ibbs prechádza svojim dňom až k nevyhnutnému vyvrcholeniu v divadle Granátovník. Celkové prostredie kúzelníckeho sveta a samotného divadla pridáva príbehu na tajomnosti a napätí.
Jednou z vecí, ktorá ma na knihe najviac bavila, bola možnosť pokúsiť sa prísť na riešenie záhady sám. Postupne sa odhaľujúce informácie a zložité vzťahy medzi podozrivými ma viedli k vlastným špekuláciám a teóriám. Autor skutočne dokáže čitateľa vtiahnuť do deju a vyvolať v ňom túžbu vyriešiť záhadu skôr, než sa to podarí detektívovi.
Napriek tomu, že ma kniha bavila, som bol trochu sklamaný zo záveru. Moje vlastné teórie a očakávania sa ukázali byť zložitejšie a prepracovanejšie, než to, čo nakoniec autor ponúkol. Niektoré prvky príbehu sa mi zdali trochu pritiahnuté za vlasy, ako napríklad spôsob, akým bol vrah schopný imitovať hlas a manipulovať s alibi. Tiež sa mi zdalo neuveriteľné, že by vrah dokázal takto prešpekulovane vymyslieť svoj plán za pochodu.
Scéna v lunaparku, kde sa odohrala prva vrazda vražda, bola síce dramatická a napínavá, ale logicky mi niektoré časti príbehu nedávali úplný zmysel. Manžel, ktorý vie o afére svojej ženy s mafiánom a o jej účasti na lúpeži, by pravdepodobne nešiel s ňou na výlet do lunaparku. Tiež sa mi zdalo trochu nelogické, že by zvolila taký komplikovaný spôsob vraždy, keď by mohla svojho manžela jednoducho zabiť doma a zinscenovať to ako lúpež.
Moja vlastná teória bola, že vražda v debne mala slúžiť na odvedenie pozornosti, a že kúzelník predstieral svoju smrť v spolupráci s políciou, aby vyprovokovali Pilgrima konať a mohli ho tak dolapiť. Hoci táto teória sa ukázala byť nesprávna, ukazuje to, ako autor dokáže čitateľa zapojiť do tvorby vlastných teórií a riešení.
V celku, „Vražedné koleso“ je atmosférická detektívka, ktorá dokáže zaujať a zabaviť, aj keď niektoré prvky príbehu by mohli byť prepracovanejšie. Ak máte radi klasické detektívky s dobrou atmosférou, táto kniha vás určite nesklame, aj keď nemusí dosiahnuť úroveň majstrov ako Sherlock Holmes alebo Agatha Christie.
