Prečítané v 2020 Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil
Práve čítam
O mne
Som knihomoľ odkedy som sa naučila čítať a bez mučenia priznávam, že trpím aj bibliosmiou. Milujem staré knihy, nové knihy a čítačku u mňa nenájdete. Potrebujem cítiť vôňu knihy :)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2019
2024
2023
2022
2021
2020
2019
2018
2017
2015
2011
Moje čitateľské kolekcie
Prečítané v 2020 Moje aktivity
Najmenej 20 zakúpených kníh v kategórii sc-fi hovorí o fanúšikovi, s ktorým by sme sa celé hodiny mohli baviť o Asimovovi, P.K. Dickovi, Gibsonovi, Cardovi, Čapkovi, Lukjanenkovi...
Tento rok sa vaša knižnica rozrástla už aspoň o 7 kníh... Tešíme sa spolu s tými, ktorí ich budú čítať :-)
Sú knihy, ktorú sú absolútna láska a knihomoľ ich chce, potrebuje vlastniť. Toto bol aj tento prípad. Knihy som čítala dávno, požičané, ale až toto vydanie som si kúpila. Neuveriteľne sa mi páči. Už teraz sa teším na znovuponáranie do príbehu i do miest Stredozeme :)
Čítať viac
Tento rok sa vaša knižnica rozrástla už aspoň o 7 kníh... Tešíme sa spolu s tými, ktorí ich budú čítať :-)
Začiatok ma úplne nechytil, ale čosi ma poháňalo čítať ďalej. Amelia prišla z oceánu, priviala ju zvedavosť. Jeden muž ju chytil do siete no pustil ju a ona sa k nemu dobrovoľne vrátila.
Príbeh morskej panny, ktorá skúšala žiť medzi ľuďmi ma naozaj zaujal. Páčila sa mi jej povaha a to, čo autorka najviac vyzdvihla. Jej pohľad na život ľudí, na niektoré nezmyselné veci a na postavenie žien vo vtedajšej spoločnosti. Amelia - morská panna túžila spoznať ľudí, ich život, ich zvyky, no v mnohých prípadoch ostala nepríjemne prekvapená nielen po svojich pozorovaniach, ale aj neskôr, keď ju Barnum začal vystavovať ako veľký zázrak vo svojom múzeu. Páčilo sa mi, že hoci je táto téma viackrát spracovaná, autorka ju poňala inak nielen výzorom morskej panny, ale aj poukázaním na život žien v tej dobe.
Túto knihu som prvý raz začala čítať pred rokmi no odložila som ju. Teraz som sa rozhodla k nej vrátiť a od začiatku ma vtiahla a nepustila. V recenziách som čítala o porovnávaní s Rebekou od Daphne du Maurier, a o tom, že kniha je aj poctou tomu dielu a vnímala som nejaké podobnosti. Rebeka však ostáva pre mňa lepšou a nezabudnuteľnou.
Veľmi dlho mi trvalo, kým som pochopila, prečo sa kniha volá Lampa, čo je zač Dom, či ako s usadlosťou súvisí Benedicte. Lenže....štýl písania, vône, zvuky, jedlá, nápoje, Provensálsko ...to všetko ma tak opantalo, že som len čítala a čítala aj keď mi veci dlho nedávali zmysel. Popravde som sa ani nad niektorými nezamýšľala. Len som si užívala čítanie. V recenziách som postrehla, že niektorým vadil taký ten lenivý štýl písania, hlavne keď sa začali odhaľovať temné veci, no mne ani toto nevadilo. Štýl autorky ma skutočne natoľko zaujal, že som si knihu doslova užila a nepreskočila som ani jedinú vetu.
Táto kniha sa čítala veľmi rýchlo. Napriek tomu, že v nej nebolo zvlášť veľa opisov a postavy neboli hlbšie prepracované, vôbec mi to nevadilo. Dej bol naopak miestami ozaj mrazivý. Viackrát som sa pristihla, že čítam dokola zopár viet a žasnem nad ich obsahom. Tejto knihe opisy nechýbali, v niekoľkých vetách autor často obsiahol tak veľa, že mi to všetko ožilo pred očami. Väčšinou v nepekných farbách.
Príbeh začína krátko po vojne na malom zámočku v Čechách. Šlachtická rodina uteká v noci preč, iní šľachtici, ktorí po vojne ostávajú dostanú do rúk vidly, na seba montérky alebo robia čašníkov či pomocné sily a mnohé ďalšie povolania. Osud kaštieľa a jeho obyvateľov, či hostí sledujeme potom počas niekoľkých desaťročí. Návštevníci, návleky, výklad turistom, dospievanie Johanky, dcéry správcu, ktorá bola pri všetkom od úteku rodiny, či "prezliekanie kabátov". A potom dve správy. Zomrela pani grófka Sofia a želala si byť pochovaná v zámockej kaplnke. V bývalom režime šialená požiadavka. Druhá správa nie je o nič lepšia. Príde sa pozrieť jeden z ministrov lebo pre seba a svoju Emičku hľadá letné sídlo presnejšie chatu, kde by si Emička dala do záhrady slnečník.
Mnohé situácie vyznievajú tragikomicky a čitateľ dúfa, že to aj tak celé dobre dopadne. Po dočítaní ostal vo mne tiesnivý pocit. Smútok nad tým, ako sa režim a osud zahrali s ľuďmi z tohto zámku a uvažovala som aj nad tým, koľko takých ďalsích Sofií, Johaniek, či Emičiek chodilo v tej dobe po rebublike.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Túto knihu som zháňala dlho, veľmi som si ju chcela prečítať. Príbeh Ježiša, celkom iný, ako ho podáva biblia.
Musím povedať, že celkom chápem, že mnoho ľudí bolo z knihy nadšených a že sa robilo ďalšie vydanie. Ješua je skutočne iný napriek tomu, že robí veci ako v biblii. Lieči, kriesi mŕtvych, robí zázraky... Jeho myslenie a myšlienky sú však úplne iné. S mnohými som sa úplne stotožnila, iné zasa vyznievali trochu dostratena a ďalšie boli pomerne zvláštne... napríklad tá o tom, že kto rozhodol o tom, že nemôžeme milovať viac žien či mužov a čo je vlastne nevera...
V knihe som mala dosť problém s emóciami a putami medzi postavami. Ješua miluje Dinu, no nijako som to necítila. Že neskôr miluje aj Galyu a Dina miluje Piláta a Pilát miluje Dinu... to ma prekvapilo. Nepríjemne. Lebo Ješue všetky tieto vzťahy v podstate obhajuje. Že ublížil obom ženám je asi nepodstatné. Vrcholom bola absolútne negativistická Ješuova matka. Keď po ukrižovaní pred ňu ktosi kľakol, že matka mesiáša ona reagovala, že wow super takto som sa na to nedívala...
Ďalšia vec s ktorou som mala problém je prostredie. Judea, Galilea, Jeruzalem... Nevedela som si predstaviť žiadne z miest, popisov bolo buď malo, alebo neboli žiadne. Čo bola veľká škoda, lebo takto som sa nedokázala ponoriť do príbehu. Predstaviť si svet, v ktorom sa deje príbeh
V knihe však bolo ozaj veľmi veľa zaujímavých myšlienok. Zaujala ma napríklad myšlienka o tom, že Židia tak veľmi čakali na príchod Mesiáša a keď ozaj prišiel zbavili sa ho, lebo nebol taký, akého si ho predstavovali. Rozhodne to však nebolo márne čítanie. Verím, že mnohým ľuďom táto kniha môže niečo odovzdať.
PS: V tejto téme je u mňa bezkonkurenčná trilógia Očakávaná od Kathleen McGowan, ktorá mi zmenila pohľad na mnohé veci. Autorka si navyše dala obrovskú námahu so štúdiom, výskumom a dokonca istý čas žila medzi potomkami Aramejcov a navštívila miesta Jezišovho života i smrti.
PS 2 Druhé, čo rozhodne odporúčam je film Mária Magdaléna s Rooney Mara a Joaquinom Phoenixom, ktorí tam nechali dušu. Emócie i myšlienky z neho ma prevalcovali omnoho viac ako útla knižka Galilejec, ktorá mi vlastne prišla ako zvláštne nedotiahnuté fantasy, čo ma dosť mrzí, lebo som dúfala, že sa mi bude viac páčiť.
*****
"Zverím ti, čo tu po tebe zostane. Taký ako je Peter a Pavol prekrútia tvoje učenie, pretože mu nechcú rozumieť. Ďalší im uveria. Budú si myslieť, že nasledujú teba, ale pritom pôjdu len za odrazom, tieňom tvojej existencie, tvojho odkazu. Budú ťa nasledovať aj po smrti, to sa iste podarí, ešte aby nie, ale tvoja pravda sa stratí v klamstve nepriateľov. Ostane iba meno, viac nič. Naozaj si to tak praješ?"
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Toto bolo ako smutná báseň. Predo mnou ožívali... vlastne umierali slová, vädli kvety, všetko sa menilo na popol a zalieval to mesačný svit. Videla som Pána domu, jeho Tiene a tanečníkov, suchú záhradu i živú, ktorá miestami umierala, temný dom s chodbami, prízrakmi a tajomstvami. Agónia, umieranie, vädnutie, hnitie, práchnivenie, smútok... Olívia, ktorá nemôže hovoriť, denník jej mamy s útržkami spomienok a zápisník so slovami mamy a kresbami otca... Toto sa nedá čítať ako príbeh od ktorého očakávate napätie, hutný dej, mocné postavy, fantasy svet, strhujúci záver a odpovede na všetky otázky. Posledné riadky mi napriek tomu vtisli slzy do očí.
Mala som iné očakávania, vôbec sa nenaplnili. Ale to nevnímam ako negatívum, práve naopak. Bola to veľmi zvláštna kniha, taký... pomaly umierajúci príbeh. Autorka by možno mohla zvážiť pokračovanie, hoci... Možno aj to je súčasťou výnimočnosti príbehu, že je ozaj ako tá smutná báseň, čo nepotrebuje vysvetlivky a ďalšiu časť.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Ach, tak toto bolo! Syn cestovateľky v čase a gladiátora zo starovekého Ríma. Cestovanie v čase, paralelné svety, vreckový vesmír, kradnutá pravá čokoláda a syry z minulosti... Knihu som hltala!
Far sa narodil mimo času a jeho mama zmizla. Jeho snom je stať sa cestovateľom v čase, no jeho skúšku čosi naruší. Vlastne ktosi. Mária Antoinetta. Od tej chvíle sa jeho život, ktorý mal jasné ciele, načisto zrúti. Prichádza však ponuka. Omnoho lepšia ako "obyčajné" cestovanie časom, kde by bol len pozorovateľom a zapisovateľom. Dostane vlastnú loď a stáva sa z neho zlodej. Boháči sú ochotní zaplatiť obrovské množstvo kreditov za veci z minulosti, ktoré by inak tak či tak zmizli. Nielen pravú čokoládu, syry, či korenie, ale aj knihy, obrazy, alebo čokoľvek, čo by pochovali dejiny pri zemetraseniach, bombardovaniach... alebo by sa to potopilo s Titanikom.
Far je nadšený. Lenže do hry znova vstupuje tajomná "Mária Antoinetta" a je pekne iritujúca :D
Táto kniha bola niečo úžasné! Obľúbila som si svojského Fara, záhadnú Eliot, Historičku Imogen a jej farebné vlasy, úžasné znalosti histórie a jej zamestnanie v butiku s kostýmami minulosti!! Aaaach!!! Rovnako mi bola sympatická medička Priyja (jej playlisty /aj/ so zvukmi oceánu) a Gram, ktorý bol úžasný v číslach a skladaní rubikových kociek. Z priateľov sa stane tím na lodi Invictus a hurá - cesty do minulosti môžu začať! Toto som im tak závidela! :)
Čím viac sa príbeh blížil ku koncu a mne dochádzalo, čo sa stane, čo musí partia cestovateľov v čase urobiť a aké to bude mať následky, normálne mi sťahovalo hrdlo. Kniha nie je zvlášť romantická, no keď sa Priyja "lúčila" s Farom a žiadala ho, aby ju znovu našiel (čo jej sľúbil) a doniesol jej čaj... priznávam, že som bola dojatá.
Je málo kníh, ktoré si nechávam a ešte menej, ktoré plánujem znovu čítať. Ale toto... Toto chcem prežiť ešte raz!
