Michaela Ella Hajduková

12

Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?

Založiť si profil
Práve čítam
O mne

Som knihomoľ odkedy som sa naučila čítať a bez mučenia priznávam, že trpím aj bibliosmiou. Milujem staré knihy, nové knihy a čítačku u mňa nenájdete. Potrebujem cítiť vôňu knihy :)

Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori

Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?

Založiť si profil
Práve čítam
O mne

Som knihomoľ odkedy som sa naučila čítať a bez mučenia priznávam, že trpím aj bibliosmiou. Milujem staré knihy, nové knihy a čítačku u mňa nenájdete. Potrebujem cítiť vôňu knihy :)

Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Zobraziť viac

Moje srdcovky

Moje odznaky

2019
2021
2020
2019
2018
2017
2015
2011
Zobraziť viac

Moje čitateľské kolekcie

Moje aktivity

12
12

Michaela Ella Hajduková napísala recenziu

15.12.2021 13:56

Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.

Zvládla som asi pol knihy a zvyšok som si nechala dopovedať kolegyňou. V decembri mám chuť na vianočné oddychovky a tak po nejakej siahnem. Táto má úžasné recenzie, ale mne nesadla. V prvom rade hlavná postava Jane mi nebola sympatická. Jej správanie, konanie... čakala som, že sa to čítaním zmení, ale nezmenilo. Vadila mi aj istá prvoplánovosť - sivá myška, casanova. Akosi som od začiatku tušila, že to nedopadne dobre... Vadilo mi aj to, ako všetko okamžite so seba zapadalo a vychádzalo. Jane potrebuje utešiť, hneď je tam Ben, potrebuje ísť autom do zapadnutej dediny, hneď je tam Philip. Hľadá nejaký dom z vojny, on stále stojí. Hľadá listy v komíne, stále tam sú...

Okrem toho v mnohých knihách je podobný model. Na začiatku sa žena rozíde s mužom a na nátlak, či dobrovoľne ide na nejakú cestu, kde sa má z toho spamätať. Sú lepšie knihy; aj s týmto modelom.
Bavili ma opisy Nórska a atmosféra krajiny, jedlo a podobne. Asi siahnem po inej vianočnej oddychovke, ešte je december, ešte stíham :)

Čítaj viac

12
12

Michaela Ella Hajduková napísala recenziu

10.12.2021 15:23

Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.

Po tejto knihe som siahla zo zvedavosti. Autora poznám podľa mena, ale zatiaľ som od neho nič nečítala. Pritiahlo ma to, že kniha sa odohráva počas druhej svetovej vojny, v Ľubľane a že je o trochu excentrickej dáme z vyššej spoločnosti, ktorá chodila na prechádzky s krokodílom :) Namotalo ma to. Nečakala som však, že dostanem to, čo som dostala a myslím, že mi Veronika, jej muž Leo, slúžka Joži, či sedliak Ivan z mysle tak skoro nevymiznú.
Kniha nie je hrubá, no príbeh je ... veľký. Vidíte nádhernú slovinskú krajinu, bavíte sa na klavírnom koncerte na zámku, trpíte zimou s partizánmi v studených horách... Príbeh začína rozprávať Stevo. Mladý dôstojník, ktorý mal rád kone a vďaka tomu sa zoznámil s Veronikou. Je to ako mozaika a začína ju skladať práve Stevo. Spoznávame Veroniku i pochabý cit, pre ktorý ušla od manžela a potom sa k nemu vrátila. Dozvedáme sa tiež, že jednej noci spolu so svojim manželom Leom zmizla a zľahla sa po nej zem. Potom skladačku berie do rúk Veronikina mama Josipina. Znova o kúsok viac poznávame Veroniku... Dokopy päť ľudí, ktorých ovplyvnilo to, že poznali Veroniku pridáva svoj príbeh súvisiaci s mladou ženou.
Príbeh je miestami tragický, piati aktéri spomínajú na vojnu, či na povojnové časy, kladú si mnoho otázok, z ktorých na mnohé nemajú odpovede, alebo sa boja ich zisťovať. Vracajú sa k starým udalostiam a uvažujú, čo spravili, čo nespravili a mali; aj to, aké následky mali ich činy. Od začiatku to bolo to ako motýlie mávnutie krídlami, o ktorom si človek myslí, že nie je dôležité, ale zrazu čoraz viac naberá na sile a zmení sa na hurikán. Udalosti v príbehoch sa prepletajú a dávajú čoraz väčší zmysel...

„A já sleduju svůj obličej v zrcadle a vím, že nic už není, není Veronika, není král, není Jugoslávie, svet sa rozpadl na kusy, jako to popraskané zrcadlo...“
„Zkrvavený obličej mého přítele, jemuž ze rtů bublala pěna a on, ještě než umřel, řekl – zasraná válka!“
„Budovy rostou z rozvalin, život se probouzí a jde dál, co se stalo, stalo se, co pohřbily bomby a rakety je pohřbené.“
„Mladí už o našem boji nic nevědí...“
„Za tohle jsme bojovali?!“

Dnes v noci jsem ji viděl je silný príbeh, žije vám v hlave, lebo Drago je neskutočný rozprávač. Ste tam, s nimi, v studených horách, v loveckej búde a spolu so strážcami si zapchávate uši, lebo to, čo sa deje, nedokážete stráviť.
Do knižky som šla s tým, že viem, že je podľa skutočných udalostí. Ale až po dočítaní som zistila, že žena na obálke je skutočná „Veronika“, hoci mladá žena zo skutočného príbehu mala iné meno. Tento detail robí príbeh ešte silnejším, lebo sa dívate na tvár ženy a v hlave vám beží celý dej od začiatku až po koniec... A vy už viete...

Čítaj viac

12
Michaela Ella Hajduková

Michaela Ella Hajduková získala odznak Horúce novinky

04.12.2021 09:26

Ďakujeme za prihlásenie sa do newslettera. Keďže naša ponuka sa stále rozširuje a nové skvelé tituly pribúdajú, radi vám pomôžeme zorientovať sa v nich a nezmeškať najlákavejšie knižné ponuky.

12
Michaela Ella Hajduková

Michaela Ella Hajduková získala odznak Šťastných 7

29.11.2021 08:46

Tento rok sa vaša knižnica rozrástla už aspoň o 7 kníh... Tešíme sa spolu s tými, ktorí ich budú čítať :-)

12
12

Michaela Ella Hajduková napísala recenziu

18.11.2021 14:47

Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.

Toto bolo skutočne chutné čítanie v mnohých ohľadoch.
Mina po strašnom trapase, ktorý nejaká dobrá duša, čo si hovorí kamoš, zavesí na FB, odchádza do Švcajčiarska k svojej kmotre. Tam sa snaží (aj pomocou motivačnej príručky) skľudniť svoju hŕŕŕ povahu, no Luke, ktorý jej pripadá ako jej odraz v zrkadle, jej to neuľahčuje.
Hoci spočiatku mi Mina nebola zvlášť sympatická, časom som si na jej hŕŕŕ povahu zvykla. Zato Luke mi bol sympatický od prvého stretnutia vo vlaku. Príbeh sa odohráva na snehu i v horskej chate, kde vládne Amelia, ktorú som si naozaj obľúbila a aj jej obchodné praktiky :) Ľuďom u nej bolo dobre a ja by som si tiež prisadla do spoločenskej miestnosti a pri kozube si dala koláčik a kávu. Čítanie som si užila, len som si musela k nemu dať čokoládu alebo kávu, alebo capuccino :)
Páčilo sa mi vykreslenie prostredia, na tom si autorka dala skutočne záležať. Nebolo to iba o snehu, čokoláde a syroch, šlo to do väčšej hĺbky. Od knihy som čakala oddych a ten som dostala. Čítala som ešte Kaviareň v Kodani a ďalšie oddychovky od Julie som nemala v pláne. No... Minina sestra Hannah mi bola veľmi sympatická a aj jej cesta do Írska, takže je možné, že siahnem aj po ďalšej knižke :)

Čítaj viac

12
12

Michaela Ella Hajduková napísala recenziu

13.11.2021 20:19

Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.

Takýmto knižkám sa hovorí jednohubky, ale toto by bol trpký koláčik. Čosi cez sto strán. Nepripadalo mi to ako testament, skôr ako spoveď. Objavili sa tam udalosti z biblie ako svadba v Káne, kde Ježiš premenil vodu na víno, či zmŕtvychvstanie Lazára. Lenže dej sa nezameriaval hlavne na udalosti ale na pohľad starnúcej matky, ktorá strašným spôsobom prišla o syna. Bolo to trpké, zúfalé a také ľudské, myšlienky a pocity z úplnej hĺbky Máriinej duše. Miestami sa to naozaj čítalo veľmi ťažko, keď opisovala ako ho pribíjali na kríž, či keď kričal, keď už na ňom visel... Mrazivá výpoveď matky.

"Bol to ten chlapec, ktorého som porodila, a teraz bol bezbrannejší ako vtedy."

"...lebo neukrižovali mňa a neumieram ja..."

"...myšlienky naňho ako na dieťa, na súčasť môjho tela, keďže jeho srdce vyrástlo z môjho srdca..."

Čítaj viac

12
12

Michaela Ella Hajduková napísala recenziu

18.10.2021 13:58

Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.

Túto knihu som obkukávala odkedy vyšla, no bála som sa po nej siahnuť, lebo mi v mysli defilovali strašidelné, psychopatické obrázky, ktoré nápadne pripomínali starý horor Silent Hill :D No napokon som sa odhodlala a urobila som dobre. Dávam ju do „šuplíka“ s nápisom – nedalosaodtohoodtrhnúť!
Rok 1959, malá ospalá dedinka Silvertjarn. 900 obyvateľov zmizlo bez stopy. Už prológ hádže návnadu. Dvaja muži, čo vošli do dediny, ticho ako v hrobe, nikde nikoho, len o stĺp na námestí je priviazaný človek, ktorý sa už rozkladá. A v budove školy plače dieťa.
O 50 rokov neskôr sa tam chystá partia mladých. Alice je mladá filmárka, ktorá chce natočiť dokument a možno i vypátrať, čo sa mohlo stať. Časom čitateľ zisťuje, kvôli čomu ktorý člen partie súhlasil s týmto výletom a tiež sa odhaľujú ich vzájomné vzťahy. Niektoré súvislosti prekvapia.
Odsýpa to rýchlo, partia vstúpi do mesta, rozdá si vysielačky, lebo nie je signál a hor sa do dobrodružstva. Chvíľami som mala černobyľský pocit, keď opisovali spráchnivené dlážky, olúpané rámy okien a podobné veci. Vo vysielačkách počujú divný smiech, či dych. Ani na chvíľu som sa nenudila. Príbeh bol vyskladaný veľmi dobre a nútil ma čítať ďalej.
V knihe je aj línia historická (zastúpená v menšej miere) a tak čitateľ pomaly preniká do tajov mestečka a jeho obyvateľov.
Niektoré veci som odhadla, iné vôbec, ale to mi nevadilo. Keď partii vybuchlo uprostred námestia auto, pochopí, že tam fakt nie sú sami. Následný dej bol masaker! Nečakala som, že to autorka potiahne práve takýmto smerom. A predstava, že tam TO bolo celý čas, kým oni spali v stanoch na námestí mi spôsobuje husiu kožu.
Určite odporúčam, ja som knihu zhltla za dva dni. Vraj bude i film, ale na ten odvahu isto nepozbieram :D Bude to pekne nechutný horor :D Nejde mi do hlavy, že práve severania „vynašli“ hygge :D

Čítaj viac

12
12

Michaela Ella Hajduková napísala recenziu

02.10.2021 18:21

Tento príbeh bol čarovnou cestou. Už od prológu, v ktorom sa mladá žena po pohrebe v záhrade plnej jesene, hmly, svetielok; čo vyzerajú ako svetlušky; a prazvláštnych zrkadiel stretáva s podivnou dámou v dobových šatách, ktorú v zrkadle nevidno. Mladá Kasandra von Barevanson od nej dostáva zvláštny dar a netuší, kým táto zvláštna žena je.
Kasandra mi bola nesmierne sympatická od prvej chvíle. Príslušníčka modernej šľachty, starého rodu, plného mizantropov, introvertov a iných „indivíduí“. Von Barevansonovcov som si obľúbila už v Haďom zámku a veľmi kvitujem, že sa čitateľovi vôbec nesnažia zapáčiť. :) Sú takí... svojskí, svojhlaví, dokonalo nedokonalí. Kasandra má v sebe ľadový pokoj a mužskú eleganciu. Gráciou, aristokratickým povýšenectvom a svojou hrdou povahou si ma hneď získala. Je to nádherná postava :) Prirodzene mi strašne imponovalo i to, že má nádherný starý zámok, parádnu knižnicu, záhradu plnú hmly, svetielok a zrkadiel, gotickú spálňu s rokovým rokokovým stolíkom, havrana a cigarety fajčí zásadne v špičke.
Muž s bielymi vlasmi, ktorý sa objaví v jej živote a vtrhne doň doslova na drzovku a s dôrazným nesúhlasom svojej kolegyne Vandy aj majiteľky zámku, bol príjemným osviežením po všetkých klasických mužských hrdinoch v knihách.
...to najhoršie sa mi už stalo... nie je len prázdna fráza zo záložky ku knihe. Časť knihy, v ktorej sa Natan vracia v spomienkach k časom, kedy bol ešte hnedovlasý, mi spôsobila zovretie hrdla a zimomriavky.

Čítanie som si nesmierne užívala, milujem spôsob akým Lina skladá slová do viet. Jej opisy miest ma prenášali v deji do izieb zámku, chodieb, či do záhrady. Dej spočiatku plynie ladne a pokojne, hoci čitateľ tuší, že za zdanlivým pokojom postáv niečo určite je.
Ľudské vlasy v stene, vlčie preludy, ale aj city, ktoré vznikajú aj tam, kde by ste ich vôbec nečakali. Odporúčam milovníkom zvláštnych príbehov, ktoré v sebe nesú atmosféru bizarnosti, tajomna i temna. Ja sa už teraz neviem dočkať ďalšieho z príbehov zo sveta von Barevansonovcov. Milujem to, že Lina udalosti nepredkladá gýčovo ani pateticky, jej štýl písania je taký osobitý a ja začínam byť na ňom závislá. Jej knihy o von Barevansonovcoch sa nečítajú, ale vychutnávajú ako káva... hoci mne skôr pripadajú ako absint v elegantnom poháriku so štylizovanou lyžičkou na striebornom secesnom podnose.

Čítaj viac

12
12

Michaela Ella Hajduková napísala recenziu

30.08.2021 11:40

Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.

Toto bola jedna z tých kníh, čo vám zamotajú hlavu a vy neviete prestať čítať. Kto je Emma? (v rodine žiadna nebola) Ako s tým súvisí Kepler? (síce je už mŕtvy ale očividne súvisí s každou ženou z denníkov) A prečo, dočerta, nemám doma ani jednu pralinku? (to bude asi tým, že chudnem. :D Ale poporiadku.

Kniha ma okamžite vtiahla do deja. Príbeh začína dojímavým listom, ktorý píše matka dcére. Urobila niečo zlé a list je ako malá spoveď. Potom sa dej presúva do súčasnosti. Anna Keplerová rozumie čokoláde, vyrába ju i predáva a otvára už druhý obchod. Dej je prešpikovaný čokoládou! Okrem čokolády má aj druhú vášeň. Ruže. Po smrti dedka s ktorým mala pekný vzťah a ktorý ju toho veľa naučil, nielen o čokoláde, zdedila krásnu Ružovú vilu. V strašnom stave. Vrazí do nej každý cent, do nej i do záhrady. A pri prácach v nej narazí na schránku. Šperky, listy zviazané stužkou, množstvo vytrhaných popísaných stránok a zopár iných drobností. S pomocou najlepšej priateľky Hanky, ktorá vlastní kníhkupectvo, stránky roztriedia a zistia, že ich chcel niekto zničiť. Pri čítaní zápiskov rozplieta Emma príbeh troch žien. Heleny (koniec 19. storočia) , jej dcéry Emmy (medzi vojnami) a vnučky Charlotte (druhá svetová), ktoré žili v Ružovej vile. Anna je zmätená, lebo vilu im podľa zákona vrátili, ale ani jedna zo žien nepatrí do jej rodiny. Ako je možné, že je Ružová vila ich? Rodičia sa o tom baviť nechcú, na zmienky o vile sú alergickí a otec mal s jej dedkom veľmi zlý vzťah. Príbeh je tak zapletený, že som sa občas stratila v tom, ktorá kamarátka ku ktorej žene z minulosti patrí. Napriek tomu to bolo dobre vystavané a veľmi pútavé. Nie je to sladká oddychovka, ale ani typický „vojnový“ román.

Anna pri čítaní vypátra nielen tajomstvá troch žien, ale aj svojho dedka. A nie vždy sú tie tajomstvá pozitívne a vnučke môžu ublížiť a rozbiť jej obraz, ktorý o dobrom dedkovi mala. Páčilo sa mi, že to nebolo drastické, ako mnohé vojnové knihy (nie koncentračné tábory) ale bolo to miestami surové. Bol to skutočne živý príbeh, rodinná sága, kde sa ženy veľmi trápili a prežili veľa zlého. Robili chyby, mnoho chýb a to postavy v tejto knihe ešte viac poľudštilo.
Zápisky z denníkov sú v takom zdobenom fonte, čo pôsobí ako písané písmo a nebol to dobrý ťah. Vyzerá to krásne, ale pri čítaní to často ťahalo oči. Vadilo mi tiež, že občas bol dej tak strašne spletený, že som sa v niektorých drobnostiach fakt stratila, a to som knihu stiahla za víkend. Tiež som občas nechápala konanie hlavnej postavy. Ale dokopy ako celok to bol skutočne zaujímavý príbeh a hoci ženy často konali impulzívne, alebo nedomyslene, so strašnými následkami, na konci si poviete, že ich nemôžete súdiť. Boli to ich životy a oni ich žili najlepšie ako vedeli. A Heleny mi prišlo naozaj ľúto. Čoho je schopný človek, ktorý po niečom túži tak veľmi, až ho z toho bolí srdce i duša?
Originálny názov je Ženy z Ružovej vily a ten sa mi páčil viac.
PS: milovníci čokolády, čo sa po celú knihu budú oblizovať, si na konci nájdu zopár receptov na Annine pralinky :)

Čítaj viac

12
12

Michaela Ella Hajduková napísala recenziu

27.04.2021 17:38

Po Ružovej grófke a jej ružiach som siahla po silných ženách a ich jabloniach. Knihu už mám doma dlho a keďže mi naposledy moja prváčka urobila kôpku na čítanie, idem v nej zaradom. Príbeh Jabloňové lásky je príbehom niekoľkých žien jednej rodiny, ktoré nemali na ružiach ustlané, ale rozhodli sa nepoddať sa. Boli silné, odolné a húževnaté, s dobrými podpornými koreňmi... ako tie jablone.
Príbeh začína v súčasnosti Simonou. V Bratislave prišla o vzťah, o prácu i o mamu a tehotná sa vracia domov na Gemer. Jej starká tam má penzión a pri ňom jabloňový sad. Okrem príbehu sa dozvedáme o odrodách, o pestovaní, o problémoch, s ktorými zápasia pestovatelia.... Simona sa nevie zmieriť so stratou milenca a v tejto časti mi už mierne liezla na nervy. Lenže... na druhej strane je to ukážka toho, ako veľmi sa dokáže „ponižovať“ zamilovaná žena ???? Do jej príbehu sa postupne vplietajú ďalšie. Na povale nájde denník svojej prapraprastarej mamy Terezy, ktorá bola vydatá za dedinského rechtora. Bol zlý, trápil a bil deti a bola to ozaj výrazná postava. Dozvedáme sa tiež o tom, že už v tomto období mala rodina sad a neskôr i budovu papierní, z ktorej je v súčasnosti penzión. V deji sa striedajú časové roviny – Simonina a Terezina, neskôr sa zoznamujeme s jej dcérou Klárou, ktorú musela opustiť, s jej vnučkou Marínou a vnukom Jakubom a napokon bližšie so starkou Angelikou a Simoninou mamou Danielou.
Príbeh plynie rýchlo, hlavne historické časti nabádajú čítať ďalej a dozvedieť sa, ako žili ženy Simoninho rodu kedysi. Páčilo sa mi, že každá z nich mala zasadený svoj strom, ktorý ju vystihoval a ktorý zasadil pre ňu nejaký muž. Otec, manžel, či milenec. Pri každej žene bol aj podrobný popis konkrétnej odrody jablone, čo teda spôsobuje, že sú to nielen príbehy o ženách, ale dozviete sa tu čo to i z jabloňového sveta.

Čítaj viac

„Originálny spisovateľ nie je ten, čo nikoho nenapodobňuje, ale ten, ktorého nemôže nikto napodobniť.“

François-rené De Chateaubriand