Prečítané - 2025 Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Druhý zväzok Němého hlasu nám prináša posun nie len v čase, ale aj u jednotlivých postáv. Šója Išida, ktorého sme poznali ako šikanátora, je teraz človek, ktorý chce veci zmeniť a napraviť. A Šóko Nišimija, ktorá jeho trápenia znášala, mu teraz dáva šancu na "vykúpenie" seba samého z deštruktívnych myšlienok. Kým v prechádzajúcom diely sme sa zaoberali "len" myšlienkou šikany, tentoraz sa stretávame aj s myšlienkou samovraždy. Autorka nám prináša ťažké témy, s ktorými pracuje veľmi citlivo a vyvoláva tak v čitateľovi širokú škálu emócií.
Autorka zároveň postupne odhaľuje zákulisie života hlavných postáv, pričom máme možnosť spoznať aj niekoľko nových. Je to však predovšetkým Šója Išida u ktorého vidíme najväčší posun. Páči sa mi ako autorka neukazuje len dôsledky šikany u obete, ale práve naopak, nastavuje zrkadlo agresorovi. A aj keď vidíme (a tešíme sa) z jeho pokroku, neustále nám je pripomínané prostredníctvom jeho vlastných výčitiek, aké skutky ho k jeho snahe vedú.
Myslím, že Němý hlas je skvelá manga najmä vďaka téme, ktorej sa venuje. Postavy nestagnujú, ale postupne sa vyvíjajú. A autorka tiež pozoruhodne pracuje s emóciami, či už verbálne alebo samotnou kresbou. Som úprimne zvedavá, ako sa bude príbeh postav ďalej vyvíjať.
Štvrté krídlo bola pre mňa jedna veľká jazda. Aj keď autorka do svojho príbehu zakomponovala veľa prvkov, s ktorými sme sa už dávno mohli niekde stretnúť, vytvorila svet, kde to všetko do seba perfektne zapadlo. Príbeh sa odohráva v prostredí akadémie, na ktorej sa ocitá aj Violet a snaží sa naučiť, ako prežiť - nie len vo svete, ale aj v samotnej akadémií. Potom je tu Xaden, ktorý jej, samozrejme, sťažuje tento boj o svoj vlastný život. A ako to už niekedy býva, nenávisť sa zmení na vzrušujúce vzplanutie citov. To všetko sprevádzajú nebezpeční, smrtiaci draci. Práve kvôli nim veľa čitateľov spomína napr. s Eragona. Našťastie, ja som ho nikdy nečítala, preto mi ich vykreslenie a spôsob ich prepojenia s ľuďmi prišiel originálny. Ach, kiežby som jedného draka mala aj ja!
V príbehu sa stretávame s pomerne veľkým množstvom postáv. Aj keď som sa v nich zo začiatku nevedela veľmi zorientovať, po pár kapitolách mi už nerobili žiadny problém. Každá postava má svoj charakter, svoje záujmy... každá vo mne vyvolávala inú emóciu. Myslím, že autorka odviedla v tomto smere dobrú prácu. Samozrejme, v rámci postáv mám pár favoritov a áno, patrí tam aj Xaden. Inak to predsa ani byť nemôže.
Čo sa romantiky týka. No, tak tu si autorka tiež dala záležať. Myslím, že až pri tejto knihe som si uvedomila, že zbožňujem vzťahy typu od nenávisti k láske. Hlavné postavy sa najskôr nenávidia, potom sa musia naučiť nejako spolu vychádzať, doberajú sa, nadávajú si, až sa zrazu z ničoho nič opierajú o stenu a... no veď viete čo. Bolo krásne vidieť, ako sa ich vzťah postupne vyvíja a presne tak to má byť. Keď som už spomenula tie nadávky, v knihe ich bolo naozaj dosť. Veľa čitateľov to knihe vyčíta, ale neviem, mne to zas až tak veľmi neprekážalo.
Myslím, že autorka napísala naozaj skvelý príbeh. Strany sa míňali jedna za druhou, stále som potrebovala viac. Viac vysvetlení. Viac drakov. Viac Xadena! Príbeh bol pútavý, plný napätia, akcie, romantiky a prekvapení. A jedno veľké prekvapenie si pre nás autorka nachystala aj na záver. Preto čo najskôr potrebujem pokračovanie!
Šója Išida je chlapec, ktorý zo všetkého najviac neznáša nudu a Šóko Nišimija je dievča, ktoré je hluchonemé. Čo by sa mohlo pokaziť? No, tak napríklad to, že mladý Šója sa bude snažiť zahnať nudu šikanovaním svojej novej spolužiačky. Ako študent špeciálnej pedagogiky som bola zvedavá, ako na tento jav nahliada Japonská spoločnosť a ako sa s ním snaží vysporiadať. Úprimne, vzhľadom na to, za akú pokrokovú krajinu je Japonsko považované, bola som pri čítaní prekvapená a trochu aj sklamaná. Že sa Šója zabával šikanovaním hluchonemej je síce strašné, ale neprekvapujúce. Že to sledovali jeho spolužiaci a vedeli o tom aj niektorí učitelia a nič s tým nerobili je minimálne zvláštne. V mange sledujeme psychické ale i fyzické útoky na mladé dievča. Ale nevidíme, žiadnu snahu o pomoc (krátke napomenutie alebo čudný rozhovor s učiteľom, nepovažujem za pomoc). Pevne dúfam, že je to len autorove prispôsobenie situácie na to, aby sa potom dej mohol uberať jeho žiaducim smerom. Napriek tomu ma práve tento postoj okolia rozčaroval natoľko, že som si mangu neužila tak, ako by som chcela.
V mange sa stretávame s pomerne veľkým počtom postáv. Ale o žiadnej sme sa zatiaľ nič bližšie nedozvedeli. A tak som si okrem ľútosti, hnevu, prekvapenia a rozčarovania zatiaľ žiadny iný vzťah k postavám nevytvorila. Mám veľa otázok, predovšetkým na vzťah samotných hlavných postáv s ich matkami. Preto dúfam a verím, že prvý diel má čitateľovi iba priblížiť situáciu, ale v ďalších dostaneme širší pohľad na vec, vrátané vysvetlení.
Čo sa týka kresby, myslím, že je vydarená. Vždy ma najviac prekvapí, ako autor dokáže tak jasne znázorniť širokú škálu emócií vo výraze postáv. Zároveň by som rada podotkla, že vydavateľstvo Crew, krásne zvládlo zalomenie textu a že si dali takú námahu a preložili aj menšie detaily, ako napr. malé nápisy na stĺpe, názov na dávkovači mydla, nápisy na tabuly a pod. Je teda vidieť, že si dali záležať na každom detaile. Upozorňujem na to hlavne pre to, že niektoré vydavateľstvá sa s tým veľmi nepárajú a podobné veci ignorujú, čo potom narúša čítanie a celkový zážitok z neho.
Zatiaľ u mňa predstavuje Němý hlas taký lepší priemer. Má však veľký potenciál, najmä vďaka téme, ktorú autor zvolil. Preto prvý diel zatiaľ dostáva 3 hviezdičky, no s tým, že určite siahnem po pokračovaní.
celkom dobré ohlasy, ktoré sa jej dostávajú. Okrem toho, autorka prišla s niečím novým a tak som sa (veľmi rada) aspoň na chvíľu vymanila zo zovretia víl a férov, ktorí "číhajú" z každej knižnej poličky.
Autorka skutočne čitateľovi prináša svet, ktorý má veľa nových prvkov a minimálne pre mňa sa odlišuje od všetkého, čo som doteraz čítala. Myšlienka kníh (resp. grimoárov), ktoré vnímajú, prípadne aj nejakým spôsobom komunikujú a dokážu sa zmeniť na netvorov, je veľmi originálna. Čítať o nich bolo veľmi zaujímavé a neraz som si predstavila, ako by to fungovalo v skutočnosti. Tento nápad teda hodnotím veľmi pozitívne. Napriek tomu mi v príbehu chýbalo ešte aspoň niečo, čo by vysvetľovalo napríklad ich vznik, alebo ako vôbec fungujú a podobne.
Veľmi dobrý dojem na mňa urobilo vysvetlenie ako funguje mágia alebo význam démonov. Démon v tomto prípade nepredstavuje len nejaký negatívny prvok, ale jeho existencia má pre jeho pána veľmi dôležitý význam. Práve postava démona Silasa ma bavila v príbehu zrejme najviac. Čitateľ má možnosť sledovať túto postavu v rôznych situáciách a pozíciách a aj napriek tomu, že z neho môžeme mať dobrý dojem, nezabúda nám pripomínať jeho podstatu. Pri čítaní som mala pocit, že autorka sa s touto postavou vyhrala asi najviac.
Hlavná postava Elisabeth nepatrí k naivným a čakajúcim, kým ju niekto zachráni. Nebojí sa konať, aj keď sa častokrát potom dostane do ešte väčšieho problému. Za to Nathaniel ma trošku sklamal. Keď už aj samotný názov knihy poukazuje na mágiu jeho rodu, čakala som od neho trochu viac, než nakoniec predviedol. Čo sa týka romantického vzťahu medzi týmito dvoma postavami, nemala som pocit, že by bola pre autorku kľúčová. Áno, bola tam, ale autorka jej nevenovala príliš veľkú pozornosť - škoda.
Celkový dojem z čítania mám ale veľmi dobrý. Štýl autorkinho písania mi vyhovoval a strany sa míňali pomerne rýchlo. Aj keď by sa určite našlo pár miest, kde by sa zišlo ubrať a pár kde zasa pridať. Určite by bolo vhodné, viac dovysvetliť určité veci. Snáď sa toho dočkáme v pokračovaní. Prvý diel odo mňa momentálne dostáva solídne štyri hviezdičky.
Očami farmácie je útla kniha, ktorá má zodpovedať 50 rôznych otázok. Kniha je písaná v takom štýle, aby každý laik informáciám jednoducho pochopil. Skutočne, aj procesy, ktoré inak vyzerajú veľmi zložito, autor dokázal vysvetliť veľmi jednoducho a zrozumiteľne.
Z pohľadu laického čitateľa, ktorý farmácií absolútne nerozumie, môžem povedať, že šlo o zaujímavé čítanie s množstvom faktov a informácií, ktoré ma neraz prekvapili (a niekedy trochu aj vydesili). Dozvedela som sa veľa nových vecí: ako fungujú rôzne lieky a látky, ako vzniká a funguje závislosť, ako bol vytvorený inzulín, pochopila som, prečo sa musíme dávať pravidelne preočkovať napr. aj proti chrípke. Osobne asi najviac zo všetkého som bola prekvapená z toho, ako funguje injekcia pri treste smrti alebo, že výživové doplnky sa radia medzi potraviny. Myslím, že v tomto smere si každý čitateľ nájde niečo, čo ho zaujme a možno aj prekvapí.
Okrem toho, že autor čitateľom ponúka množstvo vysvetlení a zaujímavostí, mnohým pravdepodobne naruší ich ilúzie. U mňa to bolo minimálne pri vysvetlení toho, ako ľudské telo pracuje s kolagénom. Autor niekedy, možno až príliš sebaisto, zamieta určité veci. Najviac mi obočie vyskočilo pri kapitole 34, kde v názve kladie otázku "Funguje homeopatia?". No a celá kapitola pozostáva z jediného slova - nie. Áno, v nasledujúcej kapitole síce opäť venuje pozornosť homeopatii, a vysvetľuje, čo to vlastne znamená. Ale aj tak, bolo to naozaj nutné? Nejakým spôsobom mi to prišlo skrátka trochu drzé a provokatívne. (Inak, tá homeopatia je naozaj dosť pofidérna záležitosť.) Nedá mi tiež poznamenať, že vyjadrovanie autora je síce zrozumiteľné, ale niekedy mi prišlo nadradené a arogantné. Nehovoriac o niektorých absolútne zbytočných poznámkach (akože, ak niekto napíše, že sa lekár volal John Rock, tak si ho určite nebudem mýliť s Dwayneom "The Rock" Johnsonom).
Čo sa týka vizuálnej stránky, oceňujem grafické vizualizácie rôznych procesov, ktoré majú čitateľovi pomôcť lepšie pochopiť informácie. Ale odkiaľ sú všetky tie ostatné obrázky? A tie grafické znázornenia si vlastne kreslil sám autor? Ospravedlňujem sa, možno si teraz trochu rypnem, ale ako študentke VŠ mi nedá neklásť si otázku, kde sú uvedené zdroje? O tom, že niektoré obrázky mi pripadajú úplne zbytočné a od veci ani nehovorím. Niekedy som mala pocit, že ich úlohou je iba zabrať miesto, aby sa kniha zaplnila a mala viac strán. A čo nejaké citácie a parafrázy v samotných kapitolách? To že si autor na konci knihy uvedie nejaký dvojstranový zoznam zdrojov mi nepríde veľmi postačujúce. Obzvlášť pokiaľ sa snaží vyvracať alebo vysvetľovať konkrétne veci. Prepáčte, ale trochu mi to zapácha plagiátom.
Pri hodnotení a odmyslení si nesprávneho citovania (či parafrázovania) sa ale budem stále držať toho, že som iba laik, ktorý o farmácií a medicíne všeobecne v podstate nič nevie. Z tohto pohľadu je to naozaj veľmi zaujímavá kniha, vďaka ktorej som sa dozvedela (pre mňa) veľa nových vecí. Preto dávam knihe štyri hviezdičky. (Ak by som ale neprižmúrila oči, pravdepodobne by kniha nedostala ani 3.)
