Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Ťažko sa vyberá päť diel a zopár obľúbených autorov. Milujem literatúru! Deň bez knihy je pre mňa neúplný. Aspoň stránku musím prečítať :-)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Anticky vystavaný príbeh plný veľkých emócií na jednej strane a chladného bezcitného konania na druhej je silným čitateľským zážitkom. Je v ňom vražda, sexuálne rituály, život mládeže z hornej spoločenskej vrstvy, drogy, alkohol ale aj mnoho filozofických pasáží. Rieši širokú škálu tém od sociálnych rozdielov , cez závislosti a psychické problémy až po hlavnú tému viny. Vstup do študentského spolku na Hampdenskej univerzite som si užívala do poslednej strany.
Opäť jedna z kníh, pri ktorej neviete, či sú postavy sympatické alebo odporné. Na chvíľu by ste si k nim aj prisadli a započúvali sa do podnetnej debaty, no inokedy by ste sa im určite vyhli na sto honov. Chladnokrvné naplánovanie vraždy úplne desí. Naozaj je človek schopný takého niečoho? V Tajnom príbehu určite. Autorka je skvelá fabulátorka a ani na okamih vám nedovolí zapochybovať. Po konečnom rozuzlení sa vynára veľa otázok. Naozaj to bolo takto? Kto prvý škrtol zápalkou? A kto prihodil poleno do tlejúceho ohňa? Myslím si, že práve kvôli týmto otázkam sa oplatí knihu prečítať znova a pozorne sledovať manipulatívne (alebo submisívne) správanie jednotlivých postáv.
Som očarená pisateľským štýlom Donny Tartt. Číta sa ľahko a je vycibrený do najmenších detailov. Prirodzené dialógy, absencia predvídateľnosti a vygradované napätie robia z Tajného príbehu čitateľskú lahôdku.
S Afonzom Cruzom som sa zoznámila prostredníctvom jeho knihy Maliar pod kuchynským drezom (Tatran, 2014) a bola to láska na prvý pohľad (alebo prvú vetu). "Kým vodu môžeme držať vo fľaši, príbehy sa nedajú uzavrieť zátkou, pretože by sa pokazili." Preto, keď Portugalský inštitút publikoval jeho ďalší titul Knihy, ktoré zhltli môjho otca, bola som si istá, že láska sa ešte vystupňuje. Nemýlila som sa. Môj prvý potlesk patrí prekladateľke Zuzane Greksákovej, druhý autorke čarovnej obálky Júlii Molčanovej a tretí, samozrejme, autorovi a jeho úžasnému dobrodružstvu vo fantastickom svete literárnych diel.
Afonzo Cruz nenásilne prebúdza v detskom čitateľovi túžbu po nových a nových literárnych zážitkoch. Pretože naše telo tvoria príbehy, nie DNA a genetický kód, nie mäso a kosti a koža a mozog. Príbehy.
Neotáľajte a prijmite pozvánku na magickú cestu naprieč knihami a príbehmi v nich ukrytými. Čítanie predsa patrí k tým najúžasnejším dobrodružstvám na svete!
Kniha je primárne určená mladým čitateľom, no zaľúbenie v nej nájdu aj skôr narodení :-)
Všetky tri poviedky sú výborne napísané a skvelé. Nie raz som vybuchla od smiechu. Ani neviem vybrať, ktorá je najlepšia :-) Autor vykresľuje postavy s veľkou dávkou tolerancie a pochopenia pre ľudské slabosti. Je silne ovplyvnený ústnou kapverdskou tradíciou. Vyrástol na príbehoch vynikajúcich rozprávačov, azda preto je jeho rozprávačský štýl skôr hovorový než literárny. Píše spontánne, s pôžitkom, nešetrí sarkazmom ani iróniou a všetko zastrešuje láskavým humorom. Almeida je zárukou nepretržitého, ak nie smiechu, tak aspoň úsmevu na tvári od začiatku knihy až do konca.
Kniha je určená dospievajúcej mládeži, no myslím, že ju s radosťou prečítajú aj skôr narodení. Autor v nej nastolil veľmi citlivú tému, ktorou je rodová identita. Krátko po vydaní zožal pozitívnu aj negatívnu kritiku. Autor akiste vlnu odporu očakával, no nezľakol sa a napísal citlivé dielo nielen pre mládež a rodiny, ktoré sa s podobnou situáciou potýkajú, no aj pre tých, ktorí sú otvorení novým témam.
Hovorí sa, že máme strach z toho, čo nepoznáme a čomu nerozumieme. Nepochopenie, že rodová identita nie je nevyhnutne podmienená biologickým pohlavím, vedie na jednej strane k zosmiešňovaniu až k nenávisti a na strane druhej k depresiám a samovraždám.
Táto kniha môže naštartovať sériu rozhovorov v nejednej domácnosti. Možno bude nápomocná tým, ktorých sa to týka, ale tiež ostatným, čo sa chcú dozvedieť viac. Možno sa rodičia nebudú báť otvorene hovoriť so svojím dospievajúcim dieťaťom o probléme, ktorého sa tak veľmi boja a azda sa vyvarujú chýb, akých sa dopustili Jasonovi rodičia.
Všetky celospoločenské problémy treba spracovať, postupne vyhodnocovať a riešiť. Nezavrhovať, nesúdiť a neútočiť na všetko nové. John Boyne naozaj jemne a výborne spracoval vysoko aktuálnu tému, ktorá ale vôbec nie je nová a sprevádza ľudstvo po celom svete od nepamäti.
Román Návrat z pera najvýznamnejšej portugalskej autorky súčasnosti Dulce Marie Cardoso majstrovsky sprostredkúva dôležitý moment histórie jej rodnej krajiny. Státisíce Portugalcov museli opustiť svoje domovy po tom, ako Angola, bývalá portugalská kolónia, získala nezávislosť. Tých, ktorí utekali z Angoly do Portugalska nazývali navrátilci. Len s veľkými ťažkosťami sa zaraďovali do spoločnosti... Hoci sú dni hlavných hrdinov nasiaknuté strachom a zúfalstvom, Rui vtipne a sarkasticky komentuje tvrdú realitu. Život v izolácii nie je ľahký.
Román vychádza čiastočne z osobných zážitkov autorky, ktorá sa ako jedenásťročná zaradila s rodičmi medzi navrátilcov. V rozhovore s prekladateľkou knihy uviedla, že ho nevníma ako vyrovnávanie si účtov s minulosťou, ale skôr ako príbeh o strate, ktorá môže mať množstvo podôb. Dulce Maria Cardoso zažila všetky opisované udalosti, poznala historické fakty, no trvalo takmer štyridsať rokov, kým našla spôsob, ako tému uchopiť a zobraziť. Návrat je nielen o strate domova a krajiny, ale predovšetkým o strate dôstojnosti, identity a istoty. V Portugalsku po vyjdení v roku 2011 získal obrovský ohlas vďaka svojim literárnym kvalitám a téme, ktorú dovtedy portugalská literatúra prehliadala.
Milujem jazyk a štýl Ali Smith. Tak ako som si užila Jeseň, užila som si aj Zimu a neviem sa dočkať Jari. Zima je meditáciou o svetle, v ktorom sa veci kryštalizujú. Zo zamrznutej zeme vždy vyklíči nový život. Originálne a inšpirujúce dielo plné symboliky naplnené nežnosťou, ale aj spravodlivým hnevom.
Mnoho autorov sa vyžíva v tom, že poukrývajú vo svojich dielach narážky a skryté odkazy na iné romány. Pre tento fenomén sa zaužíval výraz easter eggs. Ali Smith ich v texte pre zdatných hľadačov vysypala plný košík. Čerpá z mnohých kultúrnych diel, či už je to hudba, film, literatúra, alebo umenie. Aj hádaniek, metafor a alegórií je v príbehu neúrekom. Môžu sa zdať na prvý pohľad nerozlúštiteľné, ale pre čitateľa je výzvou odhaľovať ich.
Camilla Sten sa výborne zhostila všetkým známej témy manipulácie ľudí. Ovládať masy dokážu politici, psychopati, narcisti, tyrani a niekedy človeka zmanipuluje aj srdcu blízka osoba. Vtedy si rozum dáva dovolenku a je vymaľované! Názorný príklad davovej psychózy sa skrýva v Meste. Príbeh je výborný, skvelo vystavaný, prešpikovaný temnotou, no určite vás zarazí niekoľko ťažko uveriteľných vecí. Ako to, že za celých šesťdesiat rokov nemal nik záujem pátrať po zmiznutých ľuďoch? Vyšetrovanie v minulosti bolo veľmi povrchné, prehľadávali sa iba lesy a blízke okolie a na mesto sa na dlhý čas celkom zabudlo. A románoví filmári asi nikdy nepozerali žiaden horor, keď porušili základné pravidlo – nerozdeľovať sa na neznámom mieste. Za chyby sa platí. Niekedy veľmi draho.
Ocitneme sa rovno v ohnisku izraelsko-palestínskeho sporu, v dvoch časových rovinách a troch úzko prepojených príbehoch. Hlavnými postavami sú izraelskí a palestínski špióni, žena s neochvejnou vierou v muža, ktorého spoznáme len ako generála a tiež pár zaľúbencov s nemožnou budúcnosťou túžiacich po spoločnej večeri.
Väčšina postáv je vymyslená, no za niektorými sa skrývajú identity skutočných ľudí. Generál je nepochybne Ariel Sharon a väzeň X, tajne uväznený v roku 2010 po tom, čo izraelským nepriateľom poskytol utajované informácie, bol zjavne inšpiráciou pre románového väzňa Z.
Špionážny príbeh prechádzajúci časom a priestorom je meditáciou o mnohých traumách izraelsko-palestínskeho konfliktu. Englander je výnimočný rozprávač, vie ako kvalitne, intelektuálne a umelecky potešiť čitateľa. Hoci je dej vážny a tragický, popretkával ho humornými a satirickými vsuvkami. Nie, smiať sa nebudete, len usmievať. Postavy zápasia s morálnymi dilemami, nič nie je iba biele a nič iba čierne. Keď sa čitateľ ponorí hlboko do príbehu, určite sa neubráni súcitu, smútku, strachu či slzám. Vyvoláva naozaj hlboké emócie. Je plný pasáží o veľkej ľudskosti a múdrosti a predkladá výzvu zahĺbiť sa do opisovanej histórie hlbšie.
Výborné čítanie.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Edward Snowden sa narodil práve v roku 1983, kedy americké ministerstvo obrany rozdelilo svoju internú sieť prepojených počítačov na polovicu. Jedna sieť dostala názov MILNET a druhú určenú pre verejnosť poznáme ako internet. Je zrejmé, že malého chlapca fenomén zvaný internet úplne ovládol. Sme svedkami, ako sa krôčik po krôčiku vypracoval na odborníka vo svojom fachu. Zo študenta, ktorý v triede nevedel prehovoriť nahlas, sa stal učiteľom jazyka novej éry a príslušníkom amerických tajných služieb. Za sedem krátkych rokov kariéry sa zo správy lokálnych serverov vyštveral na pozíciu, kde navrhoval a zavádzal systémy globálnych rozmerov. Svoju prácu mal rád. Lenže jedného dňa prišiel zlom. V záplave informácií si všimol také, ktoré ho obrali o pokojný spánok.
Táto kniha je o tom, čo viedlo autora k rozhodnutiu zhromaždiť interné dokumenty spravodajskej komunity s nespochybniteľnými dôkazmi o tom, ako americká vláda porušuje zákony, je o morálnych a etických princípoch, ktoré ho ovplyvnili a kde sa tie princípy vzali, čiže je to kniha o jeho živote. Edward Snowden preukázal obrovskú odvahu a silu. Bolo by smiešne myslieť si, že po prevalení aféry sa veci úplne zmenili, že nás už nikto nesleduje a nemá pod palcom činnosť na internete. Niečo sa však predsa len zmenilo. Teraz o praktikách tajných služieb všetci vieme a je na nás, ako sa vo virtuálnom svete chováme.
Knihu odporúčam tým, ktorí sa zaujímajú o fungovanie tajných služieb, každému, kto má rád napätie a skutočné príbehy a najmä tým, ktorí pochybujú o svojej zraniteľnosti na internete. Jazyk autora je zrozumiteľný, píše veľmi pútavo, napínavo a inšpirujúco. Po poslednej strane som si v duchu povedala: Držím ti palce, Ed a ďakujem.
V neveľkom rozsahu sa skrýva množstvo tém. Autorka otvorila otázky sexuálnej orientácie a dotkla sa aj epidémie AIDS, ktorá naplno vypukla v 80. rokoch minulého storočia. Román je plný vášne, bolesti, ťažkostí, smútku a lásky. Nenaplnené túžby srdca a žiaľ z bolestnej straty blízkych sú popretkávané žiarivo žltou farbou van Goghových Slnečníc.
"Kto sme boli, Ellis, ja a Annie? Veľakrát som to chcel vysvetliť, ale nikdy sa mi to nepodarilo. Boli sme všetkým a potom sme sa rozpadli. To ja som na vine, viem."
Nehanbím sa za slzy, ktoré som neudržala. Už od začiatku bolo jasné, že to nebude veselé čítanie. Autorka jemne vyskladala poetický príbeh o láske vo všetkých jej podobách, nenápadne vrstvila emócie a napísala dielo plné rozjímania o vzťahoch, o schopnosti umenia inšpirovať, o ťarche zármutku a sile odpustenia sebe i druhým. Možno mohlo byť všetko inak, keby boli spoločenské, kultúrne a rodinné pomery iné...
