Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Ťažko sa vyberá päť diel a zopár obľúbených autorov. Milujem literatúru! Deň bez knihy je pre mňa neúplný. Aspoň stránku musím prečítať :-)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
„Dobrý román musí čitateľa pribiť na kríž, nie upokojovať“,
vyjadrila sa v jednom rozhovore autorka. Svoju víziu naplnila v príbehu lásky, očakávania a strát. Čo znamená byť dobrým rodičom? Načrtáva myšlienku, že je to tá najväčšia životná stávka. Osud nám do cesty dokáže stavať obrovské prekážky. Nie raz sa musíme popasovať s ťažkým rozhodovaním. O to náročnejšie je, keď takéto rozhodnutie príde v čase dospievania.
Hlavnými témami sú dospievanie, materstvo a túžba po dokonalom živote, alebo aspoň o mieste, z ktorého by sa taký mohol zdať. Adele, Manu a Zeno sa snažia dostať z nenávideného sídliska, Dora s Fabiom naplniť svoj život príchodom dieťaťa. Aj jedno aj druhé sa javí ako nemožné. Rodičia a deti z periférie – všetci sú nešťastní, otcovia darebáci, čo opúšťajú svoje rodiny, matky vyčerpané, frustrované a nahnevané. Avalloneová servíruje zmes zúfalstva, degradácie, ignorácie ale aj hlbokej ľudskosti. Intenzívne nás vedie ošarpaným sídliskom a navodzuje pocit, že sme tam, že cez otvorené okná cítime kuchynské pachy, uskakujeme pred mopedmi, skejtbordmi, počujeme trieskanie dverí a z plaču a kriku nám naskakujú zimomriavky. V skutočne prepracovaných charakteroch postáv môžeme rozpoznať kúsky seba samých. Autorkin štýl je veľmi živý, dialógy realistické a zážitok z čítania umocňuje aj zvolená štruktúra románu. Príbehy sa prelínajú jeden cez druhý, aby sa na záver všetko vrátilo do počiatočného momentu, kedy na svet prichádza nový život a klíči nádej, že skôr či neskôr každý nájde miesto, odkiaľ je život ak nie dokonalý, aspoň uspokojivý.
Román prináša skutočne veľký čitateľský zážitok. Vyžmýka z vás všetky možné emócie. Je hlboký a ľudský, postavy nezabudnuteľné.
Ak veríte na rozprávky, na veci fantastické a mystické, na nepravdepodobné a nemožné, je táto kniha stvorená pre vás. Pre všetkých, ktorí dokážu splynúť s príbehom, dýchajú a žijú s ním do poslednej strany. Hneď od začiatku ma opantala túžba po Prístave na Bezhviezdnom mori. Tak rada by som našla dvere v rušných mestách, na vrchole hory, na lúke, v zrúcanine domu, v pivnici, na povale, pochované v púšti či namaľované na múre. Chcela som sa ocitnúť vo svete, kde sa dajú nájsť pradávne príbehy zastrčené v kútoch a porozkladané po stoloch, kde sa láme čas a všetko vonia tajomstvom.
Erin Morgenstern stvorila svet, z ktorého sa nikomu nebude chcieť odísť. Nepodceňuje čitateľov, nepredkladá jednoznačné stopy, necháva nás hľadať medzi riadkami, dedukovať z náznakov a dopriala nám radosť z objavovania. Knihy by sa mali skôr čítať, ako vysvetľovať. Preto interpretáciu románu nechám na vás. Naznačím len, že aj keď sa nie všetky príbehy prihovárajú väčšine poslucháčov, môže každý niekde, niekedy nájsť taký, ktorý ho osloví. Každý z nás je príbeh prepletajúci sa s príbehmi iných ľudí. Po dočítaní možno zostane nezodpovedaných niekoľko otázok (pre mňa určite), ale aj tu sa ukazuje autorkin kumšt. Akoby volala: Veď nechajte vzlietnuť vlastnú fantáziu! Domyslite si, upravte, vymýšľajte, vytvorte si odpovede, ktoré vás uspokoja. (Ja už som tak urobila :-)).
Zlatom a medom nasiaknuté Bezhviezdne more je románom, ktorý ukradne srdce všetkým nadšencom rozprávok a fantasy. Môže sa stať, že symboly včely, kľúča, srdca, koruny, meča a pierka budete už navždy cítiť vypálené na hrudi. Keď človek raz vstúpi do krajiny zázrakov, má tam ostať, lebo v skutočnom svete viac nič nebude také ako predtým, v inom svete, vo svete potom.
PS: Ak zbadáte blázna, ktorý maľuje dvere kade – tade, som to ja. Raz sa azda niektoré otvoria.
Vojny z rôznych častí sveta sa k nám dostávajú cez obrazovky či internet. Prúdiace zástupy utečencov, ktorí sa snažia začať nový život v našom susedstve však nevidíme alebo vidieť nechceme. Autorka k nim vyšliapala cestičku, aby sme ich vnímali správne, bez strachu a s porozumením.
Hlavní hrdinovia Afra a Nuri zrkadlia mnoho príbehov iných rodín rovnako postihnutých traumami vojen. Autorka strávila veľa času v utečeneckých táboroch a po vypočutí príbehov o neľahkých životných osudoch napísala citlivý a emotívny román. Pochmúrne obrazy aktuálnej situácie v Sýrii a utečeneckých táboroch sa prelínajú s farbistými spomienkami na šťastný život pred vojnou, ktoré dodávajú príbehu neuveriteľné čaro. Uprostred vojny a temnoty stále necháva vyniknúť nezlomnú silu ľudského ducha. Podarilo sa jej zobraziť empatickejší pohľad na utečeneckú problematiku. Žiadatelia o azyl sú mnohokrát dehumanizovaní a hanobení spoločnosťou, stretávajú sa s predsudkami, nevraživosťou a často aj otvoreným nepriateľstvom. Román v sebe nesie silné posolstvo a množstvo tém, ktoré sú dnes veľmi dôležité. Včelár z Aleppa sa určite silno dotkne každého čitateľského srdca.
Teplo domova je román o predsudkoch voči moslimom, radikalizácii mladých ľudí a o láske s najšokujúcejším a najsmutnejším záverom, ktorý tak ľahko u mňa nič neprekoná.
Prvotnou autorkinou inšpiráciou bola Sofoklova tragédia Antigona. Ale pozor, nie je to iba aktualizovaná antická tragédia, jej prerozprávanie Sofoklovej hry je vysoko aktuálne vďaka téme prisťahovalectva a prispôsobovaniu sa politickým pravidlám.
Skvelý román. Aké obete sme schopní priniesť v mene lásky?
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Každá jedna kniha o sestrách má svoje čaro. Vždy keď čítam najnovšiu, vravím si, že bola najlepšia. Nie je tomu inak ani teraz. CeCe mi v predchádzajúcich knihách išla pekne na nervy a zrazu sa karta obrátila. Jej postava prešla dokonalou premenou. Jednou z nevyhnutných vecí v živote je šťastný domov, miesto, kde sa môžeš vždy vrátiť. A ak máte tie domovy dva, je to ešte lepšie! Taktiež ma uchvátila história Austrálie. Autorka síce túto krajinu navštívila iba raz, no píše tak, akoby v nej sama vyrástla. Či už sú to dobové opisy ľudí, miest, prírody alebo úcta voči domorodej kultúre, všetko som jej uverila. Myslím, že Perlovú sestru si každý zamiluje.
V dejovej linke z minulého storočia sa autorka venuje historickým udalostiam okolo ťažby perál a najväčšej námornej katastrofe v histórii Austrálie, ktorou bolo potopenie lode Koombana. Dôležitú úlohu zohráva vzácna ružová perla. Je opradená legendami o kliatbe. Každý, kto ju vlastnil zomrel. O poslednom človeku, ktorý si ju kúpil, nebolo potom už nikdy počuť. Perla sa stratila, no v príbehu ju autorka „oživila“. Z knihy sa dozvieme veľa o rozmáhajúcich sa austrálskych mestách, o love perál, obrovských rozdieloch medzi bohatými a chudobnými, ale najmä o rasizme voči pôvodným obyvateľom. Keď sa domorodej matke narodil miešanec, okamžite jej bolo dieťa odobrané a poslané na výchovu do misijných sirotincov, kde ich vychovávali v kresťanskom duchu. Ozývajúci sa nárek matiek bolo počuť doďaleka... Predsudky voči miešancom nie sú zabudnutou históriou. Stretávame sa s nimi aj dnes.
Pri pátraní po predkoch narazí CeCe aj na ďalšie meno - Albert Namatjira. Je to reálna historická postava. Bol to najslávnejší a vysoko uznávaný domorodý maliar. Jeho úchvatné obrazy maľované „západným“ štýlom okamžite ohromili kritikov. Maľoval neobyčajné výjavy z prírody akoby v impresionistickom štýle, ktorý ho naučil Rex Battarbee. Do svojich obrazov však ukrýval skryté formy a tvary dotýkajúce sa duchovnej stránky domorodej kultúry. CeCe má fotografiu, na ktorej umelec pózuje s ďalším mužom. Rozlúsknuť hádanku nebude jednoduché.
Obeta je výborným kriminálnym príbehom. V istých okamihoch nadobúda až hororové rozmery. Číta sa ľahko ale s poriadnou dávkou napätia. Autorka výborne strieda dialóg s akciou. Kapitoly, v ktorých sme svedkami pátrania sa prelínajú s kapitolami odohrávajúcimi sa v „brlohu“ psychopatického páchateľa. Uväznené ženy sú vystavené veľkému psychickému aj fyzickému tlaku. Je až nepredstaviteľné, na aké dno svojich síl dokáže siahnuť človek v extrémnych situáciách. Čo všetko sme ochotní urobiť pre záchranu milovanej osoby. Skrýva sa netvor v každom z nás a čaká, kedy dostane impulz, aby sa mohol prejaviť sa v tej najhrôzostrašnejšej podobe? Sayerin výskum je veľmi zaujímavý, lákalo ma dozvedieť sa o ňom viac.
Musím vyzdvihnúť aj postavy, ktoré autorka v románe oživila. Sú naozaj sympatické a pripomínajú mi protagonistov zo seriálu Kosti na motívy kníh Kathy Reichsovej o Temperance Brennanovej alebo z Myšlienok vraha. Hlavná hrdinka je veľmi ľudská, inteligentná a odvážna. Aj jej osobný život sa javí zaujímavo. Na dolapení vraha s ňou spolupracuje agent Ezra, ktorý v predošlom prípade prišiel o obe nohy. Jeho majstrovské zručnosti pri práci s počítačmi sú neoceniteľným príspevkom k odhaleniu páchateľov. Pipper je strážkyňa národného parku, ktorá svoj život zasvätila prírode a jej ochrane. Sympatická Dana má forenznú antropológiu v malíčku. Spolu so Sayer si čo – to preskákali už v minulosti a nejedna horúca chvíľa ich čaká aj teraz.
Môžem vás ubezpečiť, že nuda nehrozí a autorka vám nedá vydýchnuť v žiadnej kapitole. Výborne vymyslená zápletka vtiahne čitateľa do deja a nepustí. Budete premýšľať a uvažovať, a aj keď si dokážete správne tipnúť páchateľa, rozlúsknutie prípadu prekvapí. Do deja je umne zakomponovaná grécka mytológia. A to je iba jeden z bonusov. Ďalšími sú informácie o Stanfordskom experimente, krátky test na odhalenie pravdepodobnosti psychopatie a veľa ďalších informácií. Doteraz som, napríklad, nikdy nepočula o genetickom chimérizme. Zase som o čosi múdrejšia. Mám rada kriminálky s pridanou hodnotou.
Hoci je kniha zaradená medzi motivačnú literatúru, nie je to obyčajný typ motivačnej knižky. Autor cez fiktívny príbeh niekoľkých postáv ponúka pozitívny pohľad na život, na svet, rady do života a krátke motivačné minipríbehy, ktoré si postavy medzi sebou rozprávajú a my si môžeme vybrať to, čo nás osloví, čo sa nás hlbšie dotkne alebo s čím sa najviac stotožňujeme. Každopádne dokáže čitateľovi v mozgu odpáliť ohňostroj myšlienok a snov. Už je na každom, či sa odhodlá vykročiť novým smerom alebo zostane sedieť na mieste.
Čaká vás surfovanie na vlnách, piesok vo vlasoch, kvety okolo krku a slaná vôňa oceánu v nose. Ale čo je najdôležitejšie, pripravte sa na inšpiratívne rozhovory, myšlienky, konštatovania a „nakopnutia“. Šetríte si na dôchodok, aby ste si v starobe mohli užívať? V motoreste Prečo vás naučia, prečo a ako to robiť inak. Lebo, žiaľ, dôchodku sa človek nemusí ani dožiť a roky mladosti utečú ako vlna z pláže. Nie je jednoduchšie cestovať, splavovať divoké rieky, objavovať nové mestá, jedlá či skákať s padákom, keď máte štyridsať a nie šesťdesiatpäť?
Ak vám utečie perfektná vlna, obdivujte jej krásu a radujte sa z toho, že sa na ňu môžete pozerať. Nezabíjajte čas ľútosťou, že ste o ňu prišli. Vždy príde ďalšia.
Rodová sága o láske a zlyhaniach v mnohých podobách sa nezaoberá ničím iným než celým životom, presnejšie životom Ásty a ľudí, s ktorými ju viaže silné puto. Životy postáv sa vzájomne prepletajú a ovplyvňujú. Osudy rodín bývajú rôzne. Nedá sa žiť bez toho, aby sa človek niečím neprevinil. Všetci sa občas prehrešíme, dokonca ublížime tým, na ktorých nám najviac záleží. Ani hlavní hrdinovia románu nie sú bez viny. Ako sa s ňou dokážu vyrovnať? Treba vzpriamene stáť. "Na kolenách človek nemá výhľad."
Jón Kalman Stefánsson sa cez lyrické ladenie románu vyjadruje nielen k otázkam o živote a jeho zmysle, ale aj k stavu dnešného sveta. Človek je malou kvapkou v ľudskom mori, no spolu s inými ľuďmi, ktorí ho obklopujú, tvorí oceán túžob, starostí, radostí i smútkov, úspechov i zlyhaní a v neposlednom rade lásky. Kniha je výnimočne napísaná, text ľahko plynie a udržiava pozornosť čitateľa. Príbeh nadchne a očarí každého milovníka kníh prešpikovaných úžasnými poetickými obrazmi.
Peixoto je zároveň básnikom, čo sa odrazilo aj v tejto próze. Využil azda všetky štylistické figúry, aké sa dali a napísal dielo, ktoré si vyslúžilo Cenu Cálamo „Otra Mirada“ za najlepší zahraničný román vydaný v Španielsku. Jeho neobyčajné vnímanie sveta, používanie originálnych jazykových prostriedkov a obraznosti ma úplne očarili. Je príjemne mätúci. Udalosti rozpráva v niekoľkých líniách, skáče v čase, jednotlivé fragmenty spomienok sú poprehadzované, často odseknuté v polovici vety, aby sa zase o pár odsekov spojili. Dokonalý vlastný vesmír. Čas je v románe nesúvislá čiara. V pozadí neustále potichu znejú klavírne skladby....
Čím viac portugalskej literatúry čítam, tým viac žasnem. Autori sú tuším z iného sveta! Čím to je? Keď som sa dostala až na poslednú stranu knihy, odpovedala mi autorka doslovu Júlia Jellúšová. V súvislosti s lyricko-melancholickým duchom krajiny Portugalci vraj často hovoria o svojej „portugalskej senzibilite“. Jej azda najtypickejším znakom je saudade – trpko-sladký bôľ, clivota, pre ktorú údajne neexistuje rovnocenný ekvivalent v žiadnom inom jazyku. Zádumčivú povahu národa a ich osudovú spätosť s morom dokonale vystihuje nesmrteľné dvojveršie najväčšieho moderného portugalského básnika Fernanda Pessou: „Ó, more, tvoje nekonečné vody slané sú preliate slzy portugalské.“
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Ak sa pustíte do Vernonovho príbehu, možno budete šokovaní, možno pohoršení a možno maximálne nadšení rovnako ako ja. Ešte aj teraz, mnoho dní po dočítaní, si sem tam knihu vytiahnem z police a čítam si úryvky. Despantes pokryla široké spektrum tém od bezdomovectva cez rôzne odvetvia umeleckého priemyslu, pornobiznisu až po spoločnosť transrodových ľudí. Nevyhýba sa ani kritike súčasnej spoločnosti. Jej jazyk je strohý ale veľmi živý. V texte využíva veľa argotu a slangu, no nie prvoplánovo. Vulgarizmy sú samozrejmou súčasťou komunity, v ktorej sa príbeh odohráva. Dialógy sú prirodzené, drsné a niekedy doslova surové. Využíva humor, iróniu ba až grotesku. Mnohokrát sa čitateľ neubráni hlasnému smiechu. Napríklad jedna z postáv, bývalá pornohviezda Pamela Kant dostala geniálny nápad: chcela by napísať knihu pre deti – sprievodcu pornografiou. Veď na internete sa na deti valí porno skôr, ako sa naučia čítať. Myslí si, že je rozumné im to priblížiť hravou formou. :-)))
Román nás môže rozdrviť na kúsky, no zároveň nás vystavuje niečomu naliehavo ľudskému. Hrdinovia so všetkou ich naturálnosťou tlačia čitateľa do nečakanej empatie. Vernon sa stáva centrom spoločenstva ľudí, ktorých myseľ je často opantaná drogami či alkoholom, no viac ako to, ich myseľ mení hudba a tanec. Sympatie voči nemu môžu oscilovať od zhnusenia až po veľkú dávku sympatie. Každopádne je to inteligentný a bystrý „týpek“, ktorý pod vrstvami hrošej kože odhaľuje citlivosť a zraniteľnosť. Zopár jeho kamošov už je na druhom svete, no on sa nevzdáva ani neľutuje.
Pripravte sa na rýchlu jazdu plnú alkoholu, koksu a hudby. Stavím sa, že neodoláte a sem tam si vyhľadáte nejakú kapelu alebo pustíte pieseň na youtube.
