Ivanka

9

Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?

Založiť si profil
O mne

Ťažko sa vyberá päť diel a zopár obľúbených autorov. Milujem literatúru! Deň bez knihy je pre mňa neúplný. Aspoň stránku musím prečítať :-)

Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori

Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?

Založiť si profil
O mne

Ťažko sa vyberá päť diel a zopár obľúbených autorov. Milujem literatúru! Deň bez knihy je pre mňa neúplný. Aspoň stránku musím prečítať :-)

Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Zobraziť viac

Moje srdcovky

Moje odznaky

2020
2021
2020
2019
2018
2011
Zobraziť viac

Moje aktivity

9
9

Ivana Zacharová napísala recenziu

30.04.2021 11:49

Autor knihu napísal za múrmi väznice a rukopis bol z nej prepašovaný. Úžasné dielo! Čo veta to šperk. Niektoré by som si najradšej zarámovala. Filozofické úvahy striedajú drobné väzenské príhody, či spomienky na svet vonku. V kapitole Lesné víly píše o literatúre a vzdáva hold Levovi Nikolajevičovi Tolstému.
Obdivujem jeho nezlomnú vôľu, nepoddal sa osudu, nepodľahol únave ani vlastnému skľúčeniu, hoci niekedy k tomu veľa nechýbalo.
Celá kniha je plná úvah, či už o čase, snoch, literatúre, písaní alebo náboženstve. Nedokázala som sa od nej odtrhnúť. Intenzívny čitateľský zážitok podčiarkol výborný preklad Ladislava Bodíka. Bolo mi smutno a zároveň krásne, pretože pôžitok z čítania skoro úplne prebil ťažobu, ktorá mi sadla na hruď. Posledná kapitola Spisovateľský paradox ma dostala. Zaraďujem medzi srdcovky.

Čítaj viac

9
9

Ivana Zacharová napísala recenziu

30.04.2021 11:44

Všetky spomienky sú vtipné, máte pocit, že ich prežil komik, ktorý sa omylom zamotal medzi fyzikov. Ale Feynman bol už raz taký. Popri serióznej práci fyzika a výskumníka si vždy našiel čas na žartíky a prekvapenia.
Hoci je kniha písaná žartovným tónom, nesie v sebe ducha génia veľkého človeka, ktorý bol humanistom telom i dušou, v príhodách sa snúbi brilantná myseľ so zvedavosťou, šibalskou drzosťou a zmietaním sa v pochybnostiach, či je všetko tak, ako má byť. Predsa len spolupráca na najničivejšej zbrani na svete nie je práve ukážkou ľudskosti. Popularizuje fyziku veľmi príťažlivým spôsobom. Mnohokrát prednášal pred študentmi i veľkými vedeckými kapacitami a nikdy sa prednášky nezaobišli bez vtipu a ľahkosti.

Publikácia sa číta ako román. Dokáže vám, že vedci nie sú iba nudní suchári zahrabaní v pokusoch či knihách. Mnohí z nich vedia byť zábavní a neváhajú páchať nezbednosti. Je ich síce ako šafranu, no o to viac fascinujú. Veď si len zoberte takého Alberta Einsteina či Stephena Hawkinga. Geniálni a vtipní zároveň. Richard P. Feynman je dodnes príťažlivým hrdinom pre mnohých fanúšikov (nielen) fyziky. Azda sa stane aj vaším.

Čítaj viac

9
9

Ivana Zacharová napísala recenziu

30.04.2021 11:41

Kníh o knihách je veľmi veľa, no publikácia Knihy, ktoré ovplyvnili dejiny je najkrajšia, akú som kedy držala v rukách.
Je plná faktov, informácií o dielach, ktoré zaberajú v literatúre zásadné miesto, a v neposlednom rade úchvatných fotografií stránok kníh, rukopisov a ilustrácií. Autori volili tituly na základe historickej hodnoty, podľa toho, ako utvárali a ovplyvňovali náš svet.
Osobne som z nej nadšená. Vôbec ju nebudem schovávať do police, nechám si ju na stole, aby som do nej mohla neustále nakúkať, kochať sa fotografiami a vstrebávať alebo oprašovať znalosti.
„Na týchto stranách nájdete mnoho kníh, ktoré utvárali náš svet. Sú múdre aj objavné, kontroverzné, a dokonca pohoršujúce, daktoré prekvapivé z pohľadu ich vplyvu a veľa z nich je inšpirujúcich dodnes. Niektoré predstavujú to najlepšie z nás, iné nie, ale spoločne nám pripomínajú, že kniha je naozaj priateľ, čo nás nikdy neopustí.“ (James Naughtie)

Čítaj viac

9
9

Ivana Zacharová napísala recenziu

30.04.2021 11:38

Diabolský plod nesie síce podtitul kulinárska krimi, no ubezpečujem vás, že sa jedná o výborný detektívny román, kde síce na seba úlohu detektíva preberá kuchár a zvláda to na jednotku. Nemusí mať policajný odznak a služobnú zbraň, stačí bystrý um, logické uvažovanie a rozhľad v kuchárskej a potravinárskej brandži, ktorej predstavitelia majú prsty v zločinoch. Autor je blázon do nových technológií týkajúcich sa spracovania potravín a dobrého jedla. Informácie z tejto oblasti použité v knihe má perfektne naštudované, či už sa týkajú potravinárskeho priemyslu alebo gastronomického umenia. Do textu zakomponoval množstvo rôznych pochúťok, čím doslova šteklí chuťové poháriky.
Román Toma Hillebranda je nielen dobrým krimi príbehom, ale aj poctou kuchárskemu umeniu a obžalobou nečestných ľudí v spoločnostiach, ktoré premieňajú potraviny na odpad. V ich očiach zdravie spotrebiteľa nehrá žiadnu úlohu. Je napísaný pútavo, jemne okorenený humorom, dej plynie pozvoľna, ako keď sa v rúre dusí kačka a vo finále naberá na obrátkach. Úplne najlepšie je, že ho autorovi celý uveríte. Nakuknite pod pokrievku do sveta hviezdnych kuchárov, veľkolepých kuchárskych show a radov kritikov. Kulinársky glosár na konci knihy je skvelou pomôckou pre tých, pre ktorých sú pojmy z gastronómie španielskou dedinou. Recepty na Bouneschlupp – luxemburskú fazuľovú polievku a Huesenziwwi – zajačie ragú sú skvelým bonusom.

Čítaj viac

9
9

Ivana Zacharová napísala recenziu

14.04.2021 09:23

Na jazyk sa mi tisne mnoho superlatívov. Táto kniha je úžasná, krásna, smutná, veselá, magická, dokonalá... Podľa maranskej povesti si noc kotúľa v rukách tri jabĺčka – jedno pre toho, kto videl, druhé pre toho, kto rozprával, a tretie pre toho, kto počúval a veril v dobro. Podľa jabĺčok sú nazvané tri kapitoly, v ktorých sledujeme dojímavé i komické životné osudy posledných obyvateľov starobylého Maranu. Arménska autorka Narine Abgarjanová priznáva, že inšpiráciou k napísaniu knihy jej bol Marquezov román Sto rokov samoty. Tak ako Macondo, aj fiktívna dedinka Maran ležiaca vysoko v arménskych horách, je odlúčená od vonkajšieho sveta a konkrétneho časopriestoru. Odzrkadľujú sa v nej tragické dejiny dvadsiateho storočia, či už je to strašný hladomor, boľševická revolúcia, svetové vojny alebo vojna o Náhorný Karabach. Jednotlivé udalosti však nezapadajú do historickej časovej osi a čitateľ si užíva príbeh ako nadčasové podobenstvo a obraz tragických arménskych dejín. V románe vlastne zmienka o Arménsku vôbec nie je, no odkazuje naň autorkin pôvod, arménske slová a motívy z arménskej histórie a rozprávok. Krehký a podivuhodný príbeh, vychádzajúci zo starých tradícií a povier, je popretkávaný lyrickými pasážami, láskou k prírode, ľuďom i zvieratám. Ukazuje silu spolupatričnosti a nezlomného ducha. Zázrak, ktorý sa udeje na záver je nečakaný, no uveriteľný. Život, hoc ťažký, vie niekedy poriadne prekvapiť. Prekladateľka Kateřina Šimová v doslove píše: „Tři jablka spadlá z nebe jsou přes všechnu svou tragiku nejen výrazem úcty k předkům, zemi, na níž žijí, a odvěkému způsobu života, v němž má vše svou chvíli a svůj čas. Jsou především univerzální výpovědí o tom, že láska vždy vítězí nad smrtí. A že zázraky se dějí. A že na ně nikdy není pozdě.“
Magické prvky, ktorými je kniha prešpikovaná pôsobia úplne prirodzene, nič nasilu, nič navyše. Sny, veštby a proroctvá sú v Marane bežnou a neoddeliteľnou súčasťou života obyvateľov. Do toho krásna lyrika, brilantné opisy prírody, kvetov, stromov, chrobákov, vône tradičných jedál aj s podrobnou prípravou, oddanosť a nezištná pomoc dedinčanov – to všetko je pomyselným pohladením a opakom dnešného konzumného a egoistického spôsobu života. Narine Abgarjanová s obrovskou nehou vykreslila jednotlivé charaktery, atmosféru a emócie. Tři jablka spadlá z nebe sú dokonalým čitateľským zážitkom. Ja som očarená tak veľmi, že knihu po pár dňoch opätovne čítam.

Čítaj viac

9
9

Ivana Zacharová napísala recenziu

14.04.2021 09:20

Jennifer Donnelly rozpracovala viacero tém. Okrem dospievania, rôznych podôb lásky, súrodeneckých či medziľudských vzťahov a boja medzi dobrom a zlom načrtáva aj feministické otázky a vkladá do príbehu motivačné vety (ktoré dospelí dobre poznajú) ľahko vstrebateľné mladým čitateľom. Apeluje na dospievajúce dievčatá, aby nestrácali guráž a išli za svojimi snami. Krehký a omylný človek je schopný nevýslovných krutostí ale aj nekonečnej dobroty. „Prebýva v každej ľudskej bytosti, pripravená spasiť nás. Premeniť. Zachrániť. Stačí, keď nájdeme odvahu počúvnuť ju. Je to mágia ľudského srdca.“ Kniha je určená mládeži od 13 rokov, no mnohé myšlienky a pohľad do vnútra dospievajúcich môžu byť inšpiratívne aj pre dospelého čitateľa. Skôr narodení nesmú pri čítaní zabúdať, že je to YA a nepozastavovať sa nad prípadným klišé, ktoré sa sem-tam objaví. Kniha v sebe nesie naozaj silné posolstvo definície vonkajšej a vnútornej krásy, dobra a zla a odhaľuje zaužívané stereotypné kultúrne mýty. Hrdinky sú nútené čeliť vlastným démonom a priložiť ruku k dielu, aby dokázali zmeniť svoj osud.

Čítaj viac

9
9

Ivana Zacharová napísala recenziu

14.04.2021 09:17

Úžasné dielko, ktoré som čítala naozaj s veľkým nadšením. Keďže autorkinu najnovšiu knihu Eklektik Bastard som zhltla ako malinu, pričom som sa náramne bavila, okamžite som chcela čítať aj ďalšie knihy. Nesklamali. boch je skvelý výber rozprávača :-)) Gibová zvolila netradičný spôsob zobrazenia „šialenstva“ a úzkosti hlavnej protagonistky (ani tá nie je len tak ledajaká obyčajná). Viet, ktoré Barbora (Sylvia) opakuje viac než dvestokrát, je v texte päť. Niektorí recenzenti jej tieto viacnásobné opakovania vyčítali, no ja ich považujem za vysoko funkčné. Veď si skúste v hlave verklíkovať nejakú vetu. Dokedy vás to bude baviť? Len človek na úplnom dne je schopný vyslať svoju túžbu dvesto, tristo a viac ráz kamsi do ničoty. Rovnako tak za funkčné považujem vulgarizmy, ktoré sú použité presne tam, kde si to text vyžaduje. Bez nich by novele chýbala požadovaná expresivita a šťava. Gibová píše o vážnych a ťažkých témach, no akosi sa jej darí text odľahčovať humorom. Môže sa stať, že vám niektoré vety vyvolajú úsmev na tvári a zopárkrát vybuchnete do smiechu. Jazyk je ľahký a čitateľsky príťažlivý. Funkčná štylistika, vhodná lexika, výborne načrtnutá psychika postáv a v neposlednom rade vlastné ilustrácie, ktoré dopĺňajú text, vo mne zanechali skvelý dojem a výnimočný čitateľský zážitok.

Čítaj viac

9
9

Ivana Zacharová napísala recenziu

14.04.2021 09:08

Táto rozsiahla spomienková próza je veľmi zvláštne štrukturovaná. Skladá sa z mozaiky najrôznejších spomienok, príbehov, postrehov. Do textu zakomponoval staré ruské rozprávky, ktoré mu rozprávala matka, etymologické okienka o hebrejských slovách (otec si denno-denne nejaké neodpustil), odbočky o literatúre, politike, písaní a komentáre o vzťahu Židov k Arabom či kresťanom. Skáče v čase i priestore, raz dva preskočí niekoľko rokov, aby sa o pár strán opäť vrátil. Z Jeruzalema nás prenáša do Odesy a poľského Rovna, odkiaľ pochádzajú starí rodičia a rodičia. Po smrti matky odišiel napriek otcovmu nesúhlasu do kibucu Chulda a niektoré spomienky zakomponoval aj do románu. (Zo svojho kibucníckeho života čerpal napríklad v poviedkovej knihe Mezi svými). Hojne využíva opakovanie, pripomína udalosti, ktoré už spomenul, pričom použije rovnaké slová, ba celé vety. Čo je podľa mňa fajn, nakoľko orientovať sa v zmesi postáv a udalostí nebolo zo začiatku jednoduché. Aby toho nebolo málo, preskakuje z jedného štýlu do druhého, rozprávanie striedajú básne, eseje, objavuje sa historický výklad či úryvky z listov. Všetko do seba krásne zapadá. Rozprávačské majstrovstvo je zjavné v každej kapitole. Amos Oz brúsi vety sťa diamanty. Venuje pozornosť najmenším detailom. Čitateľa čaká vskutku famózny zážitok. Svoje rozprávanie prešpikoval humornými vsuvkami a miestami vie byť aj ironický, ba až sarkastický.
Amos Oz písal len vynikajúce knihy :-)

Čítaj viac

9
9

Ivana Zacharová napísala recenziu

14.04.2021 09:05

Torgny Lindgren predostiera obraz samoty a straty morálneho cítenia v najčistejšej podobe. Chorobná závislosť na svojom protivníkovi umelo predlžuje agóniu bytia. Odpustenie a zmierenie je jedinou cestou k vykúpeniu. Je to však možné? Niekedy ani triezve argumenty nedokážu zmeniť životnú situáciu a zakorenené predsudky. Dojímavý príbeh v sebe ukrýva malichernosť a sebectvo, ktoré dokážu zničiť seba i blízkych. Čmelí med má v sebe silu a naliehavosť, je to kniha, ku ktorej sa človek bude rád opakovane vracať. Kniha plná symboliky sa číta v podstate ľahko, no ak chce čitateľ preniknúť do najhlbších vrstiev, musí pozorne vnímať každú vetu, všetky nuansy a čítať aj medzi riadkami. Symbolov je v texte požehnane.

Čítaj viac

9
Ivanka

Ivana Zacharová získala odznak Šťastných 7

25.02.2021 15:16

Tento rok sa vaša knižnica rozrástla už aspoň o 7 kníh... Tešíme sa spolu s tými, ktorí ich budú čítať :-)

„Myslím si, že je prirodzená potreba človeka počúvať príbeh iného človeka... vďaka tomu cítime, že tu nie sme sami.“

George Guidall