On 10 June 2020, the scholar James Nwoye Adichie died suddenly in Nigeria. In this tender and powerful essay, expanded from the original New Yorker text, his daughter, a... Čítať viac
Vychádzame z priemerného údaju o rýchlosti čítania 230 slov za minútu, od knihy ku knihe a čitateľa ku čitateľovi sa to však môže líšiť.
On 10 June 2020, the scholar James Nwoye Adichie died suddenly in Nigeria. In this tender and powerful essay, expanded from the original New Yorker text, his daughter, a self-confessed daddy's girl, remembers her beloved father... Čítať viac
Ach, mrzí nás to, z tejto knihy sa už predali všetky výtlačky a nemáme ju na sklade my ani vydavateľ :( Teoreticky však môžete mať šťastie v niektorých iných obchodoch, ktoré ešte nepredali posledné kusy.
Táto kniha sa môže na cestu ku vám vybrať prakticky okamžite! Ak si ju objednáte do 13:00 v pracovný deň, odošleme vám ju ešte dnes, inak najneskôr nasledujúci pracovný deň.
Tento produkt je na objednávku a jeho dodanie môže trvať aj viac ako 30 dní. Urobíme však všetko pre to, aby sme vašu objednávku odoslali čo najskôr a o jej ceste vás budeme včas informovať.
11,70 €
Naši škriatkovia odporúčajú
12,95 €
Vypredané
Ach, mrzí nás to, z tejto knihy sa už predali všetky výtlačky a nemáme ju na sklade my ani vydavateľ :( Teoreticky však môžete mať šťastie v niektorých iných obchodoch, ktoré ešte nepredali posledné kusy.
A devastating essay on loss and the people we love from Chimamanda Ngozi Adichie, the bestselling author of Americanah and Half of a Yellow Sun.
On 10 June 2020, the scholar James Nwoye Adichie died suddenly in Nigeria. In this tender and powerful essay, expanded from the original New Yorker text, his daughter, a self-confessed daddy's girl, remembers her beloved father. Notes on Grief is at once a tribute to a long life of grace and wisdom, the story of a daughter's fierce love for a parent, and a revealing examination of the layers of loss and the nature of grief.
Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.
Adichie experienced one of the most traumatizing events during a time when the world was at peak turmoil. She lost her beloved father.
While the world was trying to deal with being trapped inside all day long due to a pandemic, Adichie was planning her father's funeral in her home country of Nigeria.
Although, I haven't experienced such grief in my life (yet), Adichie's masterful prose convinced me I had. I felt I was beside her the entire time. And that is beautiful storytelling.
I recommend this short little book to everyone battling grief and those who are yet to experience it. It provides a glimpse into the work that goes into dealing with it and delivers a sense of catharsis to the reader. 5/5 stars for me.
Je mylným názorom, že knihy v nás majú vyvolávať len príjemné pocity. Práve naopak, majú z nás vytvárať lepšie bytosti. A to sa deje nielen skrz radostné udalosti, ale aj tie smutné, akými je napríklad aj strata milovanej osoby. Chimamanda vo svojich knihách vždy otvára ťažké témy, zasahujúc do každého kúta čitateľovej duše. Tentoraz nás pozýva ešte bližšie k sebe. Počas covidovej doby stratila svojho otca a prežívanie tejto straty pretavila na papier. Spolu s ňou budeme opätovne prežívať obrovskú dieru v srdci umocnenú odlúčením v dôsledku celosvetovej pandémie. Smútok sa zhmotní do každodenných činností, číhať bude aj v drobnostiach. Zároveň ale budeme cítiť obrovskú lásku ktorá zostáva navždy. A to je práve to najdôležitejšie posolstvo zo všetkých. Milovať a hýbať sa naďalej.
Vyhradzujem si rána na čítanie v bratislavských záhradách. Vyrovnávam sa v nich so smútkom. Za pomoci tvorcov, čo ten svoj menia v umenie. Tak si dnes do záhrady so sebou beriem Adichie, pretože mi už viackrát pomohla nebáť sa, nech je svet akýkoľvek. A môžem byť pri nej smutná, plakať koľko sa mi zachce. Učím sa s ňou dovoliť si to. Pozerať na smútok ako na oslavu lásky, lebo schopnosť skutočne milovať sa pri niektorých ľuďoch prejavuje práve plačom.
Vyhradzujem si rána na oslavy lásky.
Recenzie čitateľov
Zhrnutie recenzií
Zosumarizované pomocou AI, ktorá môže robiť chyby.
Útla eseja Chimamandy Ngozi Adichie je osobné a intímne svedectvo o smútení po strate otca počas pandémie. Text je napísaný citlivo, úprimne a čitateľa dokáže vtiahnuť do autorkiných emócií a spomienok. Kniha sa rýchlo prečíta, no zostáva dlho v mysli čitateľa a ponúka úvahy, humor aj hlbokú lásku k zosnulému. Niektorí čitatelia ju vnímajú skôr ako doplnok pre fanúšikov autorky alebo ako veľmi náročné čítanie vzhľadom na tému.
Čitatelia oceňujú
Útla, no silná a intímna spoveď o strate otca.
Pútavý, citlivý písateľský štýl, ktorý čitateľa vtiahne; knihu možno prečítať za hodinu.
Kniha obsahuje úprimné emócie, spomienky, miestami humor a úvahy, cítiť v nej veľkú lásku k otcovi.
Pomáha pochopiť proces smútenia a mnohí čítajúci v nej našli útechu alebo katarsis.
Čitatelia ďalej hodnotia
Téma je veľmi smutná a emocionálne náročná, čo môže byť pre niektorých čitateľov ťažké.
Útlosť eseje môže niektorým pôsobiť ako nedostatočný obsah alebo skôr doplnok pre znalcov autorky; niektorí očakávali iný typ knihy.
Knihu hodnotím 5 *
Osobne mam veľmi rada príbehy od autorky, su to veľmi silné príbehy, ktoré sa vas miestami dotknú.
Kniha je síce útla ale skrýva v sebe veľký a silný príbeh.
Určite odporúčam prečítať.
Či už siahnete po rozsiahlej knihe, alebo útlej eseji nigérijskej spisovateľky Chimamandy, veci napísané jej perom rozhodne majú silu naplno upútať pozornosť.
U autorky sme zvyknutí predovšetkým na témy ako rodová rovnosť a rasizmus, teraz jej sám život naservíroval neľahkú a tragickú udalosť, ktorá otriasla jej životom od základov. A tak sa Chimamanda po smrti svojho milovaného otca, rozhodla odvážne čeliť svojim emóciám, ponoriť sa do nich a vypísať sa zo svojho smútku. Cez spomienky, úprimný humor, nádej a rozjímanie nad dušou, ktorú mala možnosť poznať, sa čitateľ stáva priamym svedkom straty. Hnev, bezmocnosť a nekonečný pocit osamelosti, nevyrieknuté slová visia hmatateľne vo vzduchu a tam sa rozplynú.
Verím, že túto intímnu spoveď si jej čitatelia budú vážiť viac ako ktorékoľvek jej iné dielo.
"Smútok je krutá forma výchovy. Človek pochopí, aké môže byť trúchlenie nemilé a koľko je v ňom hnevu. Zistí, ako naňho môžu pôsobiť vlažné prejavy sústrasti. Uvedomí si, do akej miery smútok tkvie v jazyku, jeho zlyhaní a lapaní po ňom."
Strata milujúcej osoby je veľmi traumatizujúcou udalosťou, obzvlášť keď sa jedná o vášho rodiča. Tento smútok nikdy z nás celkom nevymizne. Objaví sa vždy v okamihu keď sa náš život vráti zdanlivo do normálu a potom sa nám opäť vynoria spomienky vyvolávajúce v nás neskutočnú túžbu prežiť okamihy v nich opätovne. Ale nemôžeme, pretože človek, ktorý bol ich súčasťou už nie je. Chimamanda vo svojej útlej knihe prináša osobnú výpoveď svojich myšlienok, pocitov a emócií, ktoré ňou lomcovali a lomcujú po smrti jej otca. V istom zmysle to môžu byť memoáre a zápisky spomienok na udalosti, ktoré s otcom prežila, na druhej strane je to akási pocta človeku, ktorého si celý život nesmierne vážila a milovala. "Pár poznámok o smútku" je vľúdna, citlivá a intímna spoveď, v ktorej nám Chimamanda odhaľuje kúsok svojho boľavého ja. Úžasné, smutné čítanie.
Osobná spoveď autorky z jej trúchlenia za nebohým otcom je milá a dojemná zároveň, avšak dovolím si tvrdiť, že knižka bude mať hodnotu asi skôr pre čitateľov, ktorí tvorbu autorky poznajú a bude len akýmsi doplnením do zbierky, keďže autorka nadvazuje na niektoré myšlienky z predchádzajúcich kníh. Inak skvelé!
„Píšem o svojom otcovi v minulom čase a nemôžem uveriť, že o svojom otcovi píšem v minulom čase.”
„Po zvyšok života budem žiť s rukami napriahnutými za tým, čo už neexistuje.”
Chimamanda Ngozi Adichie sa v útlej, no úprimnej eseji Pár poznámok o smútku delí o pocity, ktoré ju zasiahli po smrti milovaného otca. Je to jej naintímnejšia spoveď, odhaľujúca, čo všetko ňou lomcovalo: pocity hnevu, zúfalstvo, popieranie reality, nekonečný žiaľ...
Krátke kapitoly, nestrojený jazyk, riadky nasiaknuté pestrou škálou úprimných emócií odzrkadľujú, ako sa človek cíti, keď stratí niekoho blízkeho (a keď pohreb skomplikuje pandémia koronavírusu a cesta na večný odpočinok sa posúva…).
Kvôli pandémii otca nevidela niekoľko mesiacov pred jeho smrťou a mnohé plány, ktoré odkladala na inokedy, zrazu smrť neľútostne ukončila.
Z jej slov cítiť obrovskú lásku a úctu k otcovi, ktorý jej do života dal veľa cenných lekcií. Pevné rodinné väzby a útržky spomienok, ktoré sú poctou tomuto obdivuhodnému mužovi, ma dojali. Je to krásna kniha, ku ktorej sa budem v ťažkých chvíľach určite vracať a aj tieto slová píšem s hrčou v hrdle.
•Nevieme, ako budeme trúchliť, až kým naozaj netrúchlime.
Čokoľvek prečítam od tejto úžasnej spisovateľky, ženy vo mne vzbudí množstvo emócii. Dej príbehu alebo jej slová v krátkych esejách vo mne ostávajú ešte dlho po dočítaní. Ani Pár poznámok o smútku nebolo výnimkou. Táto útla knižočka je nasiaknutá láskou dcéry k otcovi, spomienkami, bolesťou a v neposlednom rade smútkom a stratou. •Volala som ho “láskavý muž i džentlmen”.
Chimamanda Ngozi Adichie a jej najosobnejšia kniha! A to je presne ono. Pri čítaní som sa cítila, akoby mi autorka dovolila preniknúť do jej vnútra, prežívania. Zverila sa mi so svojim trápením, ktoré ju sužuje a ja som mala možnosť prežívať to s ňou. Pocity hnevu, odmietania reality, popieranie, ľútosť … to všetko k strate milovaného človeka patrí. Myslím, že každý čitateľ si odnesie z tejto knižočky po jej prečítaní presne to, čo v dannom momente potrebuje. Chimamanda ma doposiaľ žiadnou knihou, ani esejou nesklamala. Je to ozaj PANI spisovateľka. Ak ste po nej ešte nesiahli, skúste to na začiatok jej najosobnejšou knihou. Pri čítaní to budete len vy a ona. Vy a jej príbeh o strate milovaného otca.
•Jednou z mnohých nehoráznych zložiek smútku je to, že sa človeka zmocňujú pochybnosti. Nie, nie je to iba moja fantázia. Áno, môj otec bol naozaj krásny človek.
Táto kniha patrí medzi tie, ktoré prečítate za jednu hodinu, ale doznievať vo vás bude oveľa dlhšie. Autorka sa v tejto emočnej mini knižôčke spovedá zo svojich pocitov a spomína na svojho milovaného otca, ktorého stratila práve na začiatku korona-obdobia a návrat do vlasti nebol hneď možný. Lomcovali ňou smútok, bolesť, ale aj výčitky, čo mohla spraviť lepšie a že mala otcovi častejšie vravieť ,,Ľúbim ťa".
Nečakajte plno sĺz, autorka rozpráva aj svoje vtipné zážitky s otcom a v knihe nájdete i veľa pekných úvah a myšlienok. Je to moja prvá kniha, ktorú som od nej čítala, ale už ňou ma namotala na svoj skvelý štýl písania. Mne sa veľmi páčila aj napriek téme, ktorej sa venuje, pretože smrť je súčasťou života. Odporúčam ju prečítať, určite si v nej nájdete niečo to svoje.
Poznáte nový čitateľský profil?
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde si môžete zvyšovať svoju knihomoľskú úroveň.
Brožovaná väzba
Brožovaná väzba
