Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Ako najlepšie začať svoj deň ? V posteli s dobrou knihou a čajom :) Nie vždy sa to dá, preto čítam, kde môžem :)
•na instagrame píšem tiež o knihách, ak by ste sa chceli pozrieť @sue_knihomilka
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2023
2022
2022
2021
2021
2023
2022
2021
Moje aktivity
Všetci starneme a časom prijatie faktu, že tu nebudeme večne je stále viac reálne, hoci pre mnohých to nikdy nebude asi úplne ľahké. Autobiografický román Paca Rocu sa zameriava na proces straty svojho otca, smútenie, opätovné prežívanie spomienok u troch súrodencov, ktorý sa stretli vo svojom rodičovskom dome, aby ho dali do poriadku pred predajom. Každé jedno miesto dýcha zážitkami, ktoré sa spájajú s rodinou.
Za mňa to bol veľmi intímny príbeh, do ktorého som sa s ľahkosťou ponorila od prvej strany. Dotkol sa môjho vnútra. Je úprimný, priam čarovný. Všetci traja súrodenci, spomínajú na svojho otca. Pracovitého muža, dobrého človeka, ktorému sa podarilo nájsť vnútorný pokoj. Bol dušou domu. Veľmi by som chcela vyzdvihnúť aj pár tichých momentov, ktoré o to viac stupňovali emotívny zážitok z príbehu.
Dielo o prijatí, vyrovnávaní sa so stratou blízkeho človeka, vyrovnávaní sa s minulosťou a v konečnom dôsledku opätovnom naviazaní spojenia medzi súrodencami.
Áno, veľmi sa mi páčilo.
•Když jsem se ve svých třiceti po mnoha letech marného snažení otěhotnět, několika umělých oplodněních a potratech ocitla na psychoterapii, začala v rámci autoterapie spontánně vznikat táto kniha. Cítila jsem se bezmocná, osamělá a v depresích po mnoha letech neustále konzumace hormonů.
Ilustrovaná kniha, ktorou autorka otvára dvere do svojej duše, svojho prežívania a sveta. Musím povedať, veľmi ťažko sa mi to čítalo, bolo mi smutno a súcitila som. V konečnom dôsledku, kto z nás vie, čo na to povedať ? Nevieme, aké to je bolestivé, pokiaľ (kiežby to nikto nemusel zažívať) s tým nemáme skúsenosť. Koľkokrát vidíme či už v médiách alebo aj vo svojom okolí pár, ktorý sa do seba zamiluje, rozhodnú sa byť spolu, a potom majú dieťa. Bez problémov otehotnie a po deviatich mesiacoch majú dieťa. Bohužiaľ, nie každý to má takto jednoducho.
Neplodnosťou trpí približne každý piaty pár. Každý sa s tým snaží vysporiadať svojim spôsobom. Autorka si zvolila tento. Vytvorila krásne ilustrácie s veľavravným textom, ktorý vás síce nedá presne do emócie, ktorú autorka prežíva, avšak minimálne vám dá možnosť skúsiť sa vcítiť a pochopiť, čo sa deje. Navyše, posledné stránky autorka nechala prázdne, aby si do nich čitateľ mohol vytvoriť svoj vlastný príbeh.
Veľmi intímna kniha, plná bolesti, ktorá pravdepodobne spája všetky páry nachádzajúce sa v danej situácii. Ako samotná autorka uvádza, chce knihu zdieľať, aby sa v tom ostatní necítili sami. Aby vedeli, že to čo práve prežívajú, je normálne. Konštatujem, že sa jej to veľmi podarilo.
•Predstavovala som si, že sa vznášam hore pri strope, skrývam sa v tieňoch a hľadím dolu na ľudí na posteli. Na bledé, nahé telo - moje, a na muža, ktorý by nemal robiť to, čo robí.
Na obálke knihy čítame nápis :”Surový príbeh o odvážnom boji mladého dievčaťa a muža, ktorý ho ovládal.” Niet výstižnejšej vety.
Roan Montgomeryová, 15 ročné dievča, ktorá je vedená stať sa olympíjskou jazdkyňou, na úkor všetkých ostatných potrieb. Na úkor samej seba.
Monty Montgomery, otec a tréner zároveň, držiteľ troch olympijských medailí. Rozdiel medzi tým, ako ho Roan poznala v súkromí ako otca, a ako sa prezentoval a bol vnímaný verejnosťou bol nezlučiteľný. Roan zažívala situácie, ktoré by žiadne dieťa nikdy zažívať nemalo. Žiť s pocitom nechceného dieťaťa, s pocitom, že nemám svoju vlastnú vôľu, byť ovládaná a manipulovaná.
Kniha mnou zamávala po všetkých stránkach. Nemohla som prestať čítať, prežívať emócie na celej škále a v napätí čakať, ako sa Roan podarí vymaniť sa z hrôzostrašnej situácie. Dynamika, psychologické prepracovanie postáv, predovšetkým vykreslenie zdanlivo nemožnej kombinácii lásky a nenávisti zároveň k jej “ockovi”, hoci jeho manipulácia bola celý čas prítomná, dávajú priestor čitateľovi pochopiť, čím si prechádzala Roan. Čo cítila. Fyzicky mi je zle z toho, čím si musela prejsť, o to viac keď vieme, že podobné situácie sa dejú nie len v stránkach románu Temné kone.
Príbeh, ktorý vo vás ostáva.
•Tohle je Korea, rezdělený lid, který touží po míru, který chce být jedním národem.
Po dočítaní prvého dielu Dcéry dvouhlavého draka, som bola nadšená a plná očakávania, čo prinesie druhý diel. Dračia kráľovna nesklamala, užila som si to a mám silné podozrenie, že táto knižná séria bude patriť medzi moje najobľúbenejšie.
Kniha je rozdelená do dvoch línii. V súčasnej spoznávame amerického diplomata Nata, ktorý mieri do Soulu, aby zhodnotil napätie na kórejskom poloostrove. Historická linka sa odohráva počas 19. storočia, keď sa dozvedáme o živote a vládnutí kráľovnej Min. Musím povedať, že historická linka ma neuveriteľne vtiahla a pohltila. Bola pútava, hĺtala som slovo za slovom a v napätí očakávala, ako sa vyostrí situácia. Skvelo napísané, okamžite som sa vtiahla do príbehu.
Bol to neskutočný zážitok, neviem ako viac by som vyjadrila nadšenie z tejto knihy. Milujem túto sériu a už teraz som v napätom očakávaní, čo prinesie tretí diel.
Na základe čoho si ľudský mozog volí čo robiť ? Ako dospejeme k nášmu rozhodnutiu ? Ktoré faktory to ovplyvňujú ? Čo môžeme urobiť, aby sme sa rozhodovali lepšie ? Prečo/ako si všetci upravujeme fakty vo svoj prospech ?
Hneď v úvode musím povedať, že som knihou nadšená. Zatiaľ najlepšia kniha tohto roku! Autor vysvetľuje procesy, ktoré sa dejú v našom mozgu, ktoré časti mozgu zapájame v procese rozhodovania. Vysvetľuje to na množstve príkladov zo života a dopĺňa to aj pokusmi, pri ktorých autor demonštruje ako ľahko sa dá prefrontálna kôra oklamať. Zistíme, že naše emócie sú prekvapujúco múdre. Sú verným odkazom našich skúseností.
Priveľa analyzovania môže byť na škodu. Keď priveľa premýšľame v nesprávnej chvíli, odstrihneme sa od múdrosti emócií, ktoré sú oveľa lepšie vo vyhodnocovaní skutočných preferencií. Stratíme schopnosť poznať, čo naozaj chceme.
Pre mnoho ľudí môže byť náročné priznať si, že spoliehať sa v živote na racionálny prístup nestačí. Pretože, život každého jedného z nás, pozostáva z kvanta informácii, situácii, skúsenosti… nie je možné, vyskladať si dokonalý model života len na racionálnom základe.
Najväčší zreteľ na pocity treba brať práve pri tých najťažších výzvach.
Odporúčam všetkými desiatimi.
•Vo všeobecnosti platí, že prefrontálna kôra má výrazne obmedzené možnosti. Verte svojim pocitom. Vedia viac než vy.
•V akomkoľvek období v dejinách ľudstva boli emócie väčšinou znevažované, pretože sa dajú analyzovať veľmi ťažko - nestoja za nimi žiadne racionálne zdôvodnenia ani vysvetlenia. Dnes nám však neuroveda poskytuje rôzne nástroje, vďaka ktorým vidíme, že emócie majú svoju logiku.
