Monika Strapáčová (citame_s_moncou)

10

Moje srdcovky

Moje odznaky

Môj názor pomáha
2023
Môj názor pomáha
2022
Môj názor pomáha
2021
Plány do budúcnosti
Máte čitateľský profil
Zobraziť viac

Moje aktivity

10
10

Monika Strapáčová napísala recenziu

18.10.2023 10:29

Všetko to začalo v roku 2001 keď sa Barbara Demick - korešpondentka denníka Los Angeles Times presťahovala do Soulu, aby mapovala dianie v Južnej a Severnej Kórei. 

Jadro tejto knihy tvoria rozhovory s jej bývalými obyvateľmi, ktorí zo Severnej Kórey utiekli do tej Južnej alebo Číny. Tieto príbehy autorka zbierala neuveriteľných sedem rokov. Počas tohto dlhého obdobia aj tak zostáva pre ňu Severná Kórea v určitých ohľadoch veľkou neznámou. No tí čo ju zažili na vlastnej koži sa nám prostredníctvom svojho rozprávania pokúsia trochu poodhaliť (pre nás až nepochopiteľný) spôsob života plného príkazov a nezmyselných pravidiel, hladomoru, trestov a obmedzovaní základných ľudských práv a slobôd.

"Svetlá zhasli. Hladní ľudia sa šplhali na stĺpy elektrického vedenia a snažili sa ukradnúť kúsky medeného drôtu, ktoré by mohli vymeniť za jedlo."

Autorka zozbierala útržky rozhovorov tých, ktorí na vlastnej koži zažili to, čo znamená žiť v krajine, ktorú vedie propagandistická diktatúra prikazujúca uctievanie vodcu a akékoľvek slovko či počin sa môže stať pre človeka smrteľným. Prostredníctvom bývalého páru Miran a Džunsanga sa dozvedáme o tom, aké zložité a najmä nebezpečné bolo randenie v tejto krajine, doktorka Kim prezrádza aké katastrofálne podmienky zažívali v období hladomoru, a v akom zúfalom stave bolo zdravotníctvo, no a pani Song, úprimná obdivovateľka svojho vodcu neskôr pochopí, že jej režim priniesol len skazu a smrť svojich blízkych. 

"V krajine neexistuje kultúra randenia. Mnohé manželstvá aj naďalej dohadujú rodiny, stranícky funkcionári alebo šéfovia v práci. Za riskantné je dokonca považované aj verejné držanie sa za ruky."

Autorka popritom rozhovory plynule preklápa s historickým vývojom krajiny, vyzdvihuje dôležité udalosti, ktorými sa Severná Kórea však nemôže pýšiť. Hlad, chudoba, krádeže, zbytočná smrť, obrovská propaganda, príkazy a zákazy, pretvárka toho akým silným štátom Severná Kórea je. Je to až žalostne smutné keď takéto niečo čítate, a zároveň vami lomcuje hnev voči tým, ktorí dostali do rúk moc, ktorou môžu a chcú ničiť životy. Silná kniha.

Čítať viac

10
10

Monika Strapáčová napísala recenziu

25.09.2023 09:54

V poslednej dobe som začala čítať viac takýchto kníh, pretože popri ich čítaní sa veľa zamýšľam, a jednotlivé rady či poznania sa snažím aplikovať aj vo svojom živote. Niekedy to ide ľahko, niekedy ťažšie a inokedy vôbec. Ale dôležité je zistenie, že v tom, čo nás trápi, čo chceme dosiahnuť v živote a po čom túžime nie sme sami. A práve v tejto knihe, ktorá je veľmi zaujímavým pohľadom na psychoterapeutický proces cez perifériu samotnej terapeutky sa dozvedáme, po čom ľudia vo všeobecnosti túžia. Aké sú ich problémy, s ktorými zápasia, aké hlboké túžby sú za tým skryté a čo ich vedie k prijatiu a docenenia seba samého. Kniha je rozdelená na skúmanie dvanástich túžob, ktoré má do určitej miery každý z nás. Sú to túžby, ktoré sú známe, alebo sú skryté a pod drobnohľadom terapeutky nakoniec vyjdú na povrch. Takmer každý sa s takými túžbami stretol. Či už je to túžba po láske, moci, uznaní, pozornosti, slobode či kontrole. Autorka rozoberá životné príbehy svojich klientov a popritom do rozprávania vkladá vlastné postrehy či už z profesionálneho alebo osobného hľadiska. Kladením otázok, výzvami a vzdelávaním vedie každého klienta k uvedomeniu si toho, čo skutočne chce. Odpoveď na túto kľúčovú otázku nerieši problémy, ale posúva perspektívu tak, aby sa mohli objaviť nové riešenia. Táto kniha nám pomôže načrieť do hlbín vlastnej duše a prijať to, čo skrývame pred ostatnými aj pred sebou samým a posnažíme sa nájsť vysnívanú cestu našim vzácnym a jedinečným životom. Veľmi, naozaj veľmi odporúčam! :)

Čítať viac

10
10

Monika Strapáčová napísala recenziu

25.09.2023 09:52

Tova je sedemdesiatročná vdova, ktorá po nociach pracuje v akváriu Sowell Bay. Ako správkyňa je zodpovedná za čistotu a umývanie podláh. Mohli by sme povedať, že je to veľmi všedné povolanie, ale Tova svoju prácu miluje, pretože v nej prichádza na iné myšlienky po strate syna a manžela, a následnej samote. Svoju prácu má rada aj vďaka jednému tvorovi, ktorý je obyvateľom akvária. Je to obrovská tichomorská chobotnica menom Marcellus, s ktorým si Tova vytvorí akési tiché priateľstvo. Do deja vstupuje aj ďalšia postava - Cameron, tridsaťročný mladý muž, ktorý sa snaží nájsť svoj cieľ v živote. Opustila ho matka, nikdy nepoznal identitu svojho otca, no nedávno sa dozvedel, že by sa mohol nachádzať práve v Sowell Bay. Cameron sa rozhodne, že sa ho pokúsi vypátrať.

Príbeh je vyrozprávaný z perspektívy všetkých troch osôb. Všetky charaktery boli výrazné a zaujímavé, no nedá sa poprieť, že to bol práve Marcellus, ktorý akoby "vyčnieval". Bol veľmi šikovný, miestami i vtipný a poskytoval nám úplne iný pohľad na svoju "záchranu" a život mimo oceánu. Zahreje nás pri srdci svojím vtipom, sarkastickým pohľadom na človeka a neskutočnou múdrosťou. Túži byť slobodný a počíta dni svojho zajatia. Tova bola tiež výraznou postavou, ktorá napriek rastúcemu veku a traumám, ktorými si v živote prešla, nestrácala nádej, prijala ťažký životný údel a naučila sa hľadať radosť i v maličkostiach. Aj napriek tomu, že to bolo debutové dielo autorky, a že určité veci, ktoré sa v knihe stali sa dali ľahko predvídať, hodnotím tento román ako očarujúci príbeh o rodine, priateľstve, strate, smútku, starnutí, osamelosti, dôvere, zvláštnych spojeniach a potrebe pohnúť sa ďalej aj napriek tomu, že život sa s nami kruto pohráva. Spojením zvieracej lásky a pragmatizmu ženskej hrdinky sa príbeh miestami stával tragikomickým, z čoho zostáva čitateľ smutný no zároveň šťastný a plný nádeje. Je to príjemný, smutno-krásny príbeh o ľuďoch, živote, rodine a láske, ktorý chytí za srdce.

Čítať viac

10
10

Monika Strapáčová napísala recenziu

25.09.2023 09:47

Boli časy, keď na svete neexistovali luxusné butiky či lacné módne reťazce, a každá rodina, ktorá si to mohla dovoliť, si dávala šiť šaty na mieru od krajčírky, ktorá bola často súčasťou domácnosti.

Hlavná hrdinka tohto príbehu je krajčírka pochádzajúca zo skromných pomerov, ktorá pozná svoje miesto v spoločnosti, no napriek tomu sa učí sama čítať, miluje operu a sníva o tom, že raz bude mať svoj vlastný šijací stroj, ktorý by bol schopný zaistiť jej istú finančnú nezávislosť.

Popritom ako chodí šiť do rôznych domácností sa dozvedá zaujímavé, často prekvapivé až šokujúce tajomstvá ich obyvateľov. Niektoré panie si obľúbi, k iným chodí naopak len kvôli zárobku. Je akýmsi tichým pozorovateľom a rozprávačkou zároveň, no príde čas aj na to, kedy sa práve ona stane hlavnou hrdinkou svojho vlastného príbehu.

Prostredníctvom periférie talentovanej a skromnej krajčírky nás autorka zavádza do vtedajšej spoločnosti 19. storočia, rozpráva o jej prednostiach no aj nedostatkoch, ponorí nás do reality, ktorá je síce rokmi vzdialená tej našej, no v istých ohľadoch zostala nezmenená.

Podobne ako mnohé ženy v súčasnosti, aj naša krajčírka túžila po láske a slobode, možnosti voľby a presadenia si svojich práv v spoločnosti, chcela byť jednoducho šťastná aj napriek tomu, že sa denne stretávala s prekážkami a ťažkosťami vo svete, kde dominovali muži a vyššie vrstvy.

Nielen naša krajčírka, ale všetky postavy v knihe prinášajú so sebou niečo jedinečné, ich charaktery sú rozvinuté naplno a prostredníctvom tragických až vtipných nuáns autorka dotvára obraz horkosladkého života ľudí všetkých vrstiev vtedajšej spoločnosti, nielen tej najchudobnejšej.

Prostredie i situácie v príbehu sú veľmi živo opísané jemným a elegantným štýlom. V jednotlivých kapitolách tejto knihy sú zachytené čriepky ľudskej duše, spôsob, akým nás formujú jednotlivé udalosti a menia naše postoje, určujú nepredvídateľnosť života, ktorá je schopná dávať a brať, každý deň, bez akéhokoľvek varovania. Som očarená z tejto knihy.

Čítať viac

10
10

Monika Strapáčová napísala recenziu

25.09.2023 09:40

Recenzií na túto knihu sme mohli minulý mesiac vidieť neúrekom. Ja som sa snažila nijakú nečítať, aby som si na knihu utvorila svoj vlastný názor. Po prečítaní knihy som si následne prečítala recenzie a s niektorými názormi som sa stotožnila, s inými naopak nie. Dalo by sa povedať, že čitateľov tejto knihy rozdeliť na tých, ktorí ju milujú a tých, ktorých veľmi nenadchla. Ja sa radím medzi čitateľov, ktorí sú tak "medzi". Veľmi sa mi páčila tá myšlienka, ktorú autorka do knihy vložila, no ak by sme sa zamerali na hĺbku jednotlivých postáv, tá mohla byť lepšie spracovaná, aj keď uznávam, keby sme chceli ísť viac do hĺbky, kniha by nemala 400 ale 800 strán.

Predstavme si svet, kde po dovŕšení dvadsiatich dvoch rokov dostanete skrinku s povrázkom, ktorý určuje dĺžku vášho života. V tomto okamihu sa ľudia začnú rozdelovať na tri skupiny - tých, ktorí majú krátky povrázok a budú žiť pár rokov, tých, ktorí si našli v skrinke dlhý povrázok a budú sa tešiť dlhému zdraviu a v neposlednom rade tých, ktorí sa rozhodli skrinku neotvoriť a žiť svoj život ďalej bez ohľadu na to, aký dlhý je ich povrázok v skrinke. V knihe sledujeme príbehy ôsmych ľudí, ktorých osudy sa po príchode skriniek začnú diametrálne meniť. Tí, ktorí si našli v skrinke krátke povrázky začnú upadať do depresie, tí, ktorí si našli dlhé povrázky sa stávajú "nepremožiteľnými".

Ako som spomínala už v predchádzajúcich riadkoch, táto kniha sa mi veľmi páčila. Autorka tu vkladala veľmi múdre myšlienky o živote a smrti, a o tom, ako si treba zo života vážiť každý jeden deň, lebo nikdy nevieme kedy bude náš posledný. Na druhej strane som však očakávala hlbší prieskum do duší jednotlivých postáv, mám pocit, že autorka kĺzala pri opise ich vnútorného sveta po povrchu. Zaujalo ma však to, ako dokázala vykresliť masovú (davovú) psychózu po príchode povrázkov, ako priplietla do toho politiku, boj za rovnoprávnosť, spravodlivosť a solidaritu. Veľmi zaujímavé, originálne debutové dielo, ktoré nás donúti popremýšľať nad tým, s akou samozrejmosťou berieme svoj život a pritom by sme ho mali brať ako dar, ktorý dostávame každý jeden deň kedy sa prebudíme.

Čítať viac

10
10

Monika Strapáčová napísala recenziu

14.07.2023 16:15

Som nesmierne nadšená, že vydavateľstvo Noxi prináša na trh knihy zo série "Významné ženy, ktoré menia svet". Prostredníctvom tejto série sa dozvedáme napríklad aj to, aké neuveriteľne odvážne a hrdinské skutky sprevádzali tieto ženy, ktoré sa nebáli zachraňovať ľudské životy, aj napriek tomu, že tie ich boli neustále v smrteľnom nebezpečenstve. Jednou z nich je aj Irena Sendler - poľská sociálna pracovníčka a učiteľka, ktorej sa počas druhej svetovej vojny podarilo zachrániť z varšavského geta zhruba 2500 židovských detí. Bola jednou z vedúcich osobností poľského protinacistického odboja a napriek neskoršiemu zajatiu a mučeniu, nikdy nič neprezradila a nikoho neudala.

V úvodných kapitolách knihy autorka predostiera čitateľovi diabolské plány ríšskych predstaviteľov, ktorí najskôr veľmi nenápadne začali izolovať židovské obyvateľstvo do jedného obrovského uzavretého geta, v ktorom sa postupne okliešťovali ich základné práva. Prídely jedla sa neustále zmenšovali, hygienické podmienky sa zhoršovali, z čoho následne vznikali epidémie a nákazy a nakoľko nebol zabezpečený ani prísun liekov, mnoho ľudí nákazám podľahlo. Keď však vrchní predstavitelia rozhodli o "presídlení" židovského obyvateľstva do pracovných táborov, Irena a tí, ktorí za ňou stáli sa rozhodli konať. Pod neuveriteľným tlakom a nebezpečím zachraňovali rodiny i deti pred transportmi, ktoré ich viedli na istú smrť.

Táto kniha sa určite nečítala ľahko, ale štýlom akým ho autorka podala čitateľovi možno nazvať majstrovským. Počas čítania cítite podobne ako naše postavy - strach, bolesť, zúfalstvo, ale aj nádej v to, že daná "akcia" dopadne čo najlepšie, pričom autorka nasilu netlačí na city čitateľa, ale rozprávanie je prirodzené a pritom tak emotívne. Príbeh Ireny, ako aj všetkých ostatných, ktorí boli zapojení do odboja voči zlu, ktoré sa dialo, je vzdaním pocty ich osobnostiam a ich nezlomnej bojovnosti, viere, hrdinstvu a láskavým srdciam, ktoré zachránili tisícky životov, bez ohľadu na to, že ich vlastné mohli skončiť rovnako. Irena Sendler - Anjel z Varšavy - je citlivá výpoveď o tých, vďaka ktorým sa svet zmietaný zlom, stával o čosi lepším. 

Čítať viac

10
10

Monika Strapáčová napísala recenziu

04.07.2023 06:03

Počas svojho života sme určite už niekedy narazili na človeka alebo ľudí, ktorí sú narcisti. Nemajú to síce napísané na čele, no podľa ich charakteristického chovania sme to možno hneď odhalili. Alebo možno aj nie. Témou narcistickej poruchy osobnosti a vplyv narcistov na svoje okolie - rodinu, priateľov či kolegov, skúma odborník v danej oblasti Robert Tomšik, ktorý v súčasnosti zároveň pôsobí aj ako odborný konzultant pre obete narcistického a psychologického zneužívania a týrania.

Je úplne v poriadku a prirodzené, ak má človek zdravo vyvinuté sebavedomie. Čo sa však vymyká normálu zdravého sebavedomia možno nazvať narcizmom. Autor v úvode všeobecne vysvetľuje, kto vlastne narcista je a aké sú jeho základné charakteristické črty či aké typy narcistov poznáme. Nedostatočná empatia, manipulácia okolia, klamstvá a výhovorky, využívanie druhých pre vlastné potreby či neustále preceňovanie vlastnej dôležitosti a zdôrazňovanie svojej výnimočnosti a jedinečnosti. To je len pár základných znakov, ktoré možno definujú človeka s danou poruchou.

V akoby pomyselnej druhej časti sa autor naopak zaoberá témou "vzťah s narcistom". Je dôležité podotknúť, že v tomto vzťahu možno dôjsť až do štádia, kedy "obeť narcistu" dlhodobo vystavovaná toxickému správaniu začne mať problémy so svojím sebavedomím či dokonca môže dôjsť k výraznému zhoršeniu jej psychického zdravia. Autor preto čitateľovi predostiera aj isté možnosti, ako sa z takéhoto vzťahu vymaniť a duševne uzdraviť seba samého.

Som veľmi rada, že som natrafila na túto knihu, a to nielen preto, že som si rozšírila svoje obzory v ďalšej oblasti, ale aj kvôli tomu, že som si uvedomila, aké dôležité je dávať si pozor na to, akým spôsobom ovplyvňujú náš život osoby, ktoré do nášho života "pustíme" a pokiaľ sa pri danej osobe/osobách necítime psychicky v pohode, potom možno chyba nie je v nás, ale práve v nich a ich narcizme. Preto je dôležité nenechať tieto osoby aby s nami manipulovali a aby sme kvôli nim pociťovali výčitky svedomia. Jediným riešením je, aby sme ich nechali ísť si vlastnou cestou "svojej výnimočnosti".

Čítať viac

10
10

Monika Strapáčová napísala recenziu

04.07.2023 06:01

Už ste mali niekedy pocit, že autor ktorého knihu práve čítate vám úplne "vidí do hlavy"? Že presne dokáže opísať myšlienky, pocity, všetky obavy a výzvy, ktorými si prechádzate? Presne toto dokázal Patrick King, ktorý v knihe hovorí o tom, ako nebyť neustále niekoho "posluhovačom" a je zdravé a prirodzené občas povedať - pre niekoho toľko obávané, avšak neškodné - slovíčko "nie".

Autor na príbehoch ľudí ukazuje to, ako ich potreba neustáleho zavďačovania sa doviedla až do takého bodu, kedy nebolo pre nich dôležité nič iné, len to, aby vyhoveli všetkým ostatným naokolo, a to aj na úkor seba a svojho voľného času. Postupne vysvetľuje ako veci možno robiť inak, a ponúka aj zaujímavé rady a riešenia, ako začať na sebe pracovať, byť asertívnejší, priebojnejší a nebáť sa vysloviť svoj názor. Zaoberá sa tiež pôvodom toho, prečo majú niektorí ľudia potrebu neustále sa niekomu zavďačovať - či už napríklad zo sociálneho hľadiska v podobe zakorenených presvedčení našich rodičov, že čím viac budeme tvrdšie pracovať, tým sa budeme mať v živote lepšie, alebo z povahového a charakterového hľadiska niektorých jedincov, ktoré hovorí o neustálej snahe dosahovať uznanie a pocit nenahraditeľnosti.

Kniha bola pre mňa veľmi inšpiratívna a poučná. Rady, ktoré v nej autor uvádza sú veľmi prospešné a v určitých veciach mi reálne dokázali otvoriť oči a zamyslieť sa. Často sa pristihnem pri tom, že keď niekomu poviem nie alebo mám iný názor ako ostatní, bude ma za to daný človek/skupina odsudzovať alebo ma nebudú mať radi. King však hovorí, aby sme sa nebáli byť sami sebou a boli šťastní bez potreby zavďačovania sa. Jediné na čom záleží je naša fyzická a duševná pohoda. Nuž zostáva jediné. Začať tieto rady konečne aplikovať aj v praxi.

Čítať viac

10
10

Monika Strapáčová napísala recenziu

04.07.2023 06:00

Ľudstvo ovplyvňuje životné prostredie, priamo alebo nepriamo, už tisícky rokov. Bohužiaľ dospeli sme do štádia, kedy sa naša planéta rúti do záhuby. Globálne otepľovanie a s ním súvisiace ďalšie vedľajšie faktory len dokazujú, že ľudstvo je v súčasnosti dominantnou silou planéty, ktorá formuje a ohýba prírodu podľa svojej vôle. Ako sa hovorí, čo dáš, to sa ti vráti. V tomto prípade to však platí, že tak ako sme sa správali k našej planéte doteraz, tak sa nám teraz opláca tým, čo v dnešnom ponímaní možno nazvať klimatickou katastrofou. Toto a množstvo iného v knihe Horúca planéta ozrejmuje geológ a aktivista Bill McGuire.

Kniha je pomerne útla, no zahŕňa v sebe dôležité informácie počnúc historickým vývinom planéty v ekologickom kontexte, jej menením sa vstupom ľudského faktora, a tiež uvádza množstvo konkrétnych príkladov o miestach, ktoré sú už teraz postihnuté globálnym otepľovaním. Ozrejmuje aj ďalšie aspekty, ktoré s globálnym otepľovaním súvisia, akými sú napríklad extrémne výkyvy počasia, budúce hromadné vysídľovanie obyvateľstva, úmrtia v dôsledku obrovských horúčav, pestovanie potravín, ich úrodnosť a bezpečnosť, či dokonca sociálne problémy týkajúce sa celkovej životnej úrovne obyvateľstva a jeho duševného zdravia. Autor v knihe nenavrhuje riešenia, skôr konštatuje, porovnáva, číselne analyzuje. Toto bol asi môj jediný (avšak zanedbateľný) problém s touto knihou. Obsahovala príliš veľa čísel, percent, a ako inak - stupňov celzií, že som sa v daných údajoch občas strácala.

Každopádne táto kniha bola zaujímavou zmesou informácií, ktoré boli pre mňa známe i neznáme, bola pre mňa inšpirujúca a miestami naozaj veľmi znepokojujúca, čo však možno brať ako výzvu k tomu, aby sme aj my pre našu planétu niečo urobili. Nemusí to byť hneď niečo "svetoborné", ale, ak si každý jeden z nás na planéte povie, že urobí čo i len maličký krok (napríklad začne poctivo triediť odpad či na návštevu blízkeho obchodu zvolí namiesto auta bicykel) budeme sa pomaličky dostávať na správnu cestu.

Čítať viac

10
10

Monika Strapáčová napísala recenziu

28.05.2023 11:28

Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.

Česká blogerka Kateřina Panou žije viac než 25 rokov v kraji Epirus - v gréckej dedine Anthousa, neďaleko prímorského mestečka Parga. V Grécku našla nielen svoju lásku k mužovi, ale aj k celej krajine. Aj keď začiatky v cudzej zemi neboli ľahké, Kateřina si tu vybudovala rodinu a našla priateľov, spoznala novú kultúru, tradície a zvyky, históriu krajiny i mentalitu jej obyvateľstva. A o tom všetkom sa s nami rozhodla podeliť na blogu, z ktorého vznikla kniha Řecké štestí.

V úvodných kapitolách nás autorka oboznamuje o tom, ako sa spoznala so svojím gréckym manželom Kastom. Keďže odjakživa veľmi rada cestovala, práve Grécko ju niečím upútalo, a to až do takej miery, že sa rozhodla natrvalo presťahovať z Prahy a založiť si rodinu v Grécku. Postupne opisuje ako mali ako novomanželia problémy so stavbou domu či čo všetko sa dialo keď sa "dostavili" deti.

Kateřina veľmi vrúcne a s láskou opisuje túto malebnú krajinu. Okrem vtipných príhod s miestnymi, ktoré často vznikali aj "vďaka" vtedy ešte rečovo málo zdatnej Kateřine, nám prináša pohľad do tradícií, zvykov, náboženstva i povier, ktorým tu obyvatelia dávajú veľkú váhu. Táto oblasť je s výnimkou turistickej sezóny veľmi pokojná a tichá. Obyvatelia sú tu veľmi prívetiví a pohostinní a rodinné a priateľské hodnoty si tu veľmi uctievajú.

Autorka nás okrem predností tejto krajiny oboznamuje s tým, že postupná modernizácia mení aj tradičné Grécko. Horskí obyvatelia pomaličky vymierajú a všetko potomstvo sa sťahuje skôr do mestských častí. Taktiež v knihe poukazuje aj na rozdielnosť medzi mentalitou a spôsobom života v Grécku a Česku. Je možné povedať, že Grécko je viac otvorenejšie, živé a hlavne slobodné, nespútané a temperamentné.

Táto kniha bola veľmi inšpirujúca a prostredníctvom nej som mala možnosť nahliadnuť na Grécko z úplne iného pohľadu. Ako píše Kateřina: "Ta obrovská láska k Řecku vás tu pohltí, přijme vás ve svoji náruč a už nepustí" tak rovnako ma táto kniha pohltila, a to až do takej miery, že s určitosťou viem, že Grécko navštívim. A ktovie, možno to bude práve oblasť Epirus, ktorú si zvolím za cieľovú destináciu. Ďakujem Kateřina, čítanie bolo naozaj krásne a inšpirujúce.

Čítať viac

„Päť minút. Toľko stačí na to, aby sa vám zrútil svet.“

Končí sa to nami - Colleen Hoover, 2022
Končí sa to nami
Colleen Hoover