Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil
Práve čítam
O mne
O knihách, čo ma zaujali, píšem aj tu: https://www.instagram.com/monikabelinova/
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2022
2022
2021
2021
2022
2021
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Pamätáte si ešte, čo vás bavilo, keď ste mali 4 roky? Ja som vtedy asi za sebou ťahala káčera a padala z trojkolky, ale tuto Max sa s tým netoto a vyprosil si motokáru (ktorá vytiahla 50 km/h :D).
Max Verstappen je meno, ktoré fanúšikom F1 netreba predstavovať a ak aj k nim nepatríte, asi ste ho už niekde zachytili. Holandský novinár André Hoogeboom sa rozhodol zmapovať cestu tohto zázračného dieťaťa a berie čitateľa na fascinujúcu jazdu do sveta, do ktorého len tak bežne nemáte možnosť nahliadnuť.
Maxov príbeh sa číta ľahko a napísaný je zaujímavo. Nie je to biografia, Verstappenovci na knihe nespolupracovali. Okrem toho, Max má v podstate kariéru ešte pred sebou, takže na jeho životopis je ešte priskoro, no je to fenomén pútajúci na seba pozornosť. Veď za krátku dobu v mladom veku dosiahol toľko, čo iní ani za celý život nie.
Maxovi rodičia mali k pretekanie v krvi, otec Jos tiež nie je neznámym pojmom vo svete F1, matka bola úspešná jazdkyňa na motokárach, takže jablko nepadlo ďaleko od stromu. V knihe sa dozviete o tom, ako začínal na motokárach, získal povesť zázračného dieťaťa a zbieral úspechy vo Formule 3, či ako sa dostal do F1, kde debutoval ešte predtým, ako držal v ruke vodičský preukaz, ale venuje sa aj velikánom, ktorí mali vplyv na Maxovo formovanie (Peter de Bruijn, Guide van de Garde, Jam Lammers, Olav Mol, no a samozrejme jeho otcovi).
Ďalšia z kníh, ktoré som netušila, že ma tak budú baviť :)
Aktivity a futuristické plány Elona Muska sa asi nedajú prehliadnuť. Vizionár, priekopník vo viacerých oblastiach od vesmírneho priemyslu až po neurotechnológiu totiž vzbudzuje pozornosť už len svojou osobnosťou. Rozbíja paradigmy, posúva hranice a jeho smelé podnikateľské zámery niekedy doslova vyrážajú dych. Je Musk naozaj génius, alebo je to všetko hlavne o farbistom marketingu?
V knihe Svet podľa Elona Muska od Oliviera Lascara sa vám naskytne pohľad na jeho projekty z vedeckého hľadiska. Písaná je veľmi zrozumiteľne, prístupne aj pre laikov, ľahko a rýchlo sa číta a vďaka nej získate základný prehľad o tom, čo Musk robí a čo chce dosiahnuť. A za akú cenu…
Niektoré jeho projekty totiž pôsobia ako filantropické počiny, no za pozlátkom sa často skrýva aj temnejšia stránka. V prípade Starlinku teda skôr žiarivejšia, keďže družice, ktoré pokryjú celú planétu internetom a zabezpečia pripojenie na sieť pre každého človeka, svetelným vlakom na nočnej oblohe komplikujú astrofyzikom pozorovanie nebeskej klenby. Tí boli postavení pred hotovú vec, žiadna diskusia pred vypustením družíc sa nekonala.
Napriek všetkým inovatívnym myšlienkam Musk nič nepublikuje, aj na technické detaily k projektom je skúpy, takže kvalitu jeho činnosti z vedeckého hľadiska nie je ľahké posúdiť. Okolo seba má tím ľudí, ktorí s ním podstupujú riziká, financie tiež nie sú problém. Otázkou teda je, aké problémy prehliada, aby nebrzdili jeho futiristické plány a čo nás čaká v budúcnosti, ktorú Musk formuje…
Zaujímavé čítanie, netreba sa báť priveľa technických detailov.
Literatúry o tom, že klimatická kríza je vážny problém, ktorým sa treba zaoberať, nájdete mnoho, no zatiaľ žiadna kniha, čo som čítala, nebola taká ako O času a vodě. Ja neviem, ako to tí islandskí autori robia, no dotkla sa ma veľmi. Priala by som si, aby si ju prečítalo (S POROZUMENÍM) čo najviac ľudí.
Všetky čísla, grafy a pojmy súvisiace s klímou, ktoré možno pôsobia abstraktne a neuchopiteľne, (preto ich asi neberieme tak vážne, ako by sme mali), dokázal Andri Snaer Magnason s ľahkosťou pretaviť do úžasného, obohacujúceho a oči otvárajúceho textu, napísaného tak pútavo, že aj ohromujúce informácie a kruté fakty vstrebete s patričným pochopením.
Na konkrétnych prípadoch z autorovej rodinnej histórie môžete sledovať, ako sa mení krehká islandská príroda. Ľudstvo zhypnotizované pokrokom nedokáže myslieť zodpovedne a to, že o sto rokov bude svet, ktorý dnes poznáme, už len bledou spomienkou, nás očividne netrápi a katastrofa, ktorej kráčame oproti, má pre nás len abstraktné kontúry, lebo veď to je už problém budúcich generácií…
Ponorte sa do Magnasonovho textu a objavíte súvislosti, o akých ste možno doteraz netušili. Autor originálnym spôsobom kombinuje poetickosť, úprimné intímne výpovede, stretnutia s Dalajlámom či mytológiu s vedeckými faktami a výsledkom je veľmi, veľmi dôležitá a úžasne napísaná kniha. Nejdem písať viac, fakt si ju prečítajte.
Povedzme si úprimne, ak by okolo niektorých umelcov ochotne neobletovalo služobníctvo, mnohé umelecké diela by asi ani nemohli vzniknúť. Veď skĺbiť kopnutie múzy s varením, upratovaním, nakupovaním a ďalšími domácimi prácami či inými otravnými povinnosťami, to nie je len tak. Mať teda pri sebe niekoho, kto všetky tieto záležitosti elegantne vyrieši, zatiaľ čo maestro môže ľudstvu odovzdávať to najlepšie, čo v ňom je a o nič iné sa nestarať, znie ako dobrý nápad.
Rakúsky autor Dietmar Grieser sa v knihe Dobré duše pozrel na životy tých, ktorých pamiatka by inak zapadla prachom, no pre svojich nadriadených predstavovali doslova pravú ruku, plnili si svoje povinnosti a verne stáli popri ich boku v dobrom aj v zlom.
Niektorí mali to šťastie, že sa so svojím slávnym zamestnávateľom spriatelili a vytvorili si dôverný vzťah, iných ich pán zvečnil na skicách či karikatúrach, keď v sebe objavil talent na kreslenie, no tí, čo pracovali pre trošku paranoidnejších jedincov, občas schytali aj knihu do hlavy a k tomu titul „hovädo alebo beštia”, aby im nebolo ľúto. K Beethovenovi by som si životopis veru neposlala :D
Dobré duše je ďalšia vydarená kniha z mojej obľúbenej edície Spoločnosť & dejiny. 30 stručných portrétov prináša niekedy celkom úsmevné, inokedy dosť poľutovaniahodné príbehy, ktoré vám priblížia životy služobníctva slávnych spisovateľov, hudobných skladateľov, spevákov, filozofov, šľachticov a ďalších osobností z iného uhla pohľadu. Pokojne by mohli byť aj obsiahlejšie, no je mi jasné, že v niektorých prípadoch sa asi nezachovalo toľko informácií, koľko by sa mi páčilo.
Život nám do cesty kadečo primieša. Niektorým nadelí bremeno už od detstva a po troškách naň rokmi nabaľuje ďalšie vrstvy, na iných sa vyzúri neskôr, no nech je už akokoľvek, tak, ako by sme sa mali starať o svoje fyzické zdravie, nemali by sme zabúdať ani na to mentálne. Nie je hanba vyhľadať pomoc, ak nám situácia prerastá cez hlavu a nevieme, ako z toho vykorčuľovať.
Predstavte si, že čelíte smrteľnej chorobe a vaše dni sú spočítané, hoci ste len začali plánovať svoju budúcnosť. Možnože v sebe maskou neprístupnosti a tvrdosti potláčate žiaľ zo straty blízkej osoby, vyrovnávate sa s nečakaným rozchodom a hľadáte liek na zlomené srdce, či bojujete so závislosťou, alebo sa celý život trestáte za chybu z minulosti a nedovolíte si byť šťastní, zatiaľ čo vám nemilosrdne uteká čas. Alebo máte úplne iný problém, no ak by po vás niekto hodil povestné záchranné koleso, neodmietli by ste ho.
Dokonca aj Lori Gottlieb, hoci pracuje ako terapeutka a pomáha ostatným čeliť ich životným výzvam, tiež občas potrebuje postrčiť, zachytiť sa stebielka, keď cíti, že padá. V knihe Možno by si sa mala s niekým porozprávať ukazuje, že nemusíme byť na všetko sami a niekedy stačí úprimný rozhovor (alebo skôr séria rozhovorov). Mňa si našla v ťažkých chvíľach, niektoré príbehy sa ma bolestne dotkli, najmä ten Juliin, no v každom z nich som si našla niečo, čo vo mne zarezonovalo. Možno aj vy v knihe objavíte ten „Ahaa, presne!” moment, ktorý vás niekam posunie, inšpiruje...
