Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil
Práve čítam
O mne
Nádejná jadrová fyzička s túlavými topánkami a knihou v ruke :)
Obľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje odznaky
2022
2021
2020
2019
2023
2022
2021
2020
2019
2018
2017
2016
2015
2014
2012
Moje aktivity
Cestopisov z rôznych kútov je veľké množstvo, avšak tento jeden výrazne vytŕča v konkurencii. Ak patríte ku milovníkom humoru (a nekorektných jazykových prostriedkov) Gaba Žifčáka, túto knihu musíte mať! A tí, ktorí hľadáte skutočne praktické rady na prežitie pobytu na africkom Zanzibare, by ste si túto knihu mali minimálne prečítať tiež. Také cestovateľské tipy nenájdete v každej knihe, najmä ak ju písal taký autor, ktorý opúšťa pohodlie svojej obývačky veľmi ťažko. Síce nebudem budúci týždeň odlietať na Zanzibar, pobavili ma trefné prirovnania a možno si pozriem nejakú tú letenku do bližšej krajiny. Hlavne, pravidelne budem sledovať knižné pulty, aby som sa potešila ďalším Gabovým cestopisom.
Čítať viac
So slovenskou beletriou mám vlažný vzťah, málokedy mi sadne štýlom textu alebo témou. V prípade tohto knižného debutu neľutujem, že som po ňom siahla. V relatívne útlej knihe sa skrýva bohatá mozaika osudov spojených jednou osobou, rodinným zosnulým. Čím hlbšie do textu sa ponárate, postupne odkrývate, že rodinní príslušníci sú spojení len formálne krvou alebo sobášom a popritom myšlienkovo i názorovo sú si tak vzdialení. Najedno sú si len vo svojich sebeckých túžbach, skutočne trúchlia za svojim zosnulým? Je jasné, že kar naoko blízkej rodiny tak nebude mať pokojný priebeh. Spoločne s mŕtvym odhaľujeme túto frašku, skladáme s ním jeho uplynulý životný príbeh. Ten je pretkaný ľudskou prirodzenosťou vo všetkých jej odtieňoch, dobrých aj zlých. Všetko je to zachytené tými správnymi jazykovými prostriedkami ktoré miestami otvárajú dvierka našej fantázie, inokedy len šplechnú do tváre krutú realitu. Bez pochýb si táto novela zaslúži miesto medzi finalistami tohtoročnej ceny Anasoft litera.
Čítať viac
Každá tretia slovenská žena zažila násilie zo strany muža počas svojho života. Cítim hnev a strach, ja som tiež mala obdobia, kedy som sa obzerala poza plece, či ma niekto nesleduje, zamrzla v tom najhoršom momente. Titul Moderná sebaobrana nie je feministickým výmyslom, ale spôsobom ako povedať „NIE“ v situáciách keď sa deje neprávosť. A to aj v prípadoch, kedy ste len svedkom. Sexuálne obťažovanie nie je len znásilnenie, ale i „nevinný“ catcalling na ulici, či sexuálne vydieranie na pracovisku. To najväčšie násilie začína zväčša slovom, pohľadom, nie je to priamo fyzický útok. A často býva násilníkom niekto známy, žiaden náhodný človek z ulice, a to uberá na vôli obetí vypovedať a vinníka potrestať. Táto kniha síce problém sexuálneho obťažovania a násilia nevyrieši, je však základom slušnej a tolerantnej spoločnosti. Je tým najlepším tipom na povinné čítanie na školách, vhodným aj pre dospelých oboch pohlaví, ktoré vychovala doba iných móresov. Autori knihu naplnili veľkým množstvom príkladov, situácií, neraz založených na vlastných skúsenostiach. Dúfam, že s postupom času nebude kníh o tejto problematike ako šafranu. Jasmína a Pavel napísali skvelú knihu, vedú rôzne workshopy a teším sa, že rozbiehajú aktivity aj na Slovensku.
Čítať viac
Autorka svojou predchádzajúcou knihou Vrkoč nastavila latku veľmi vysoko. Pochopiteľne, po Víťazkách som siahala s nemalými očakávaniami. A opäť sa mi dostalo príbehu, ktorý hreje pri srdci a s ľahkosťou sa číta. V knihe je mozaika ľudských tragédií - žien, ktoré pred dlažbou ulice zachránili múry Paláca ženy. Každá z nich je jedinečná bytosť s rôznymi ťažkými osudmi. Do tohto sveta prichádza vyhorená právnička Solene, hľadajúca náhle stratený zmysel života. Jej dokonalý právnický svet je v ostrom kontraste so životmi žien Paláca a budovanie vzájomnej dôvery je neľahkou úlohou. Avšak srdce na dlani, načúvanie a vytrvalosť sú tou správnou cestou. To platilo aj v prípade zakladateľky Paláca - Blanche Peyronovej. Jej príbeh sa v knihe prepletá s príbehom Solene. Akoby autorka chcela reinkarnovať posolstvo Blanche do dnešných dní. Menšou nedokonalosťou ale je, že toto porovnanie je miestami podsúvané nasilu. V každom prípade, táto kniha je veľmi príjemným oddychovým čítaním, balzamom na dušu.
Čítať viac
Koho túžby sú väčšie? Mladej ženy, alebo nemohúceho starca na sklonku života? Obaja si chcú naďalej užívať život, je ale jasné, že rozdielnymi spôsobmi. Mladšia žena si hľadá aktívnu náhradu za impotentného manžela. Ten sa nevie zmieriť s touto zradou a plánuje pomstu. Z prvého pohľadu môže anotácia viesť ku pocitu, že nás čaká zápletka hodná argentínskej telenovely, ale jazykový a rozprávačský štýl autora ma z tohto zdania vyviedli hneď po prvej strane. Moderný a vtipný štýl písania zahŕňajúci aj „štipľavé“ prirovnania sa mi páčil!
Čítať viac
Väčšinou sa od recenzie očakáva verdikt, či sa oplatí si danú knihu prečítať. Tentoraz takú recenziu nečakajte, tento titul je totiž značne špecifický. Vznikol ako nápadité spojenie feminizmu a karikatúry. Je veľa takých ľudí, ktorým už téma feminizmu lezie hore krkom. A na tvrdohlavých odporcov treba použiť humor! Lebo kde bol Darwin podceňujúci ženské pokolenie, tam stála aj významná kráľovná Viktória. Alebo že používanie bicykla nie je otázkou pohlavia, a že ženy majú rovnako bystrý mozog ako muži. Nakoniec predsa jedno odporúčanie dávam: Nečítajte túto knihu, ale si ju užívajte a zasmejte sa pri nej. Avšak popri tom nezabúdajte na tému, ktorou je karikatúrou.
Čítať viac
Keď hovoríme o vojnových konfliktoch, v drvivej väčšine prípadov sa na tieto udalosti pozeráme cez optiku dospelých ľudí. Áno, existujú niektoré historické udalosti úzko späté s účasťou detí, čo ale nebýva príklad druhej svetovej vojny. Práve „Vojenka“ prináša nemenej dôležitý diel historickej skladačky. Poľská reportérka vytvorila kaleidoskop príbehov detí dospievajúcich počas zúriacej vojny. Namiesto očakávaného nástupu do školy sa od jesene 1939 zmenilo ich bytie na boj o prežitie. Niektoré bojovali statočnejšie než dospelí, pridávali sa dobrovoľne do odbojov či armády. Iné sa museli vyrovnať s tým, že ich rodičia sú nacistickí vojnoví zločinci. Mnohé boli masovo deportované naprieč Európou a Áziou, buď dočasne z bezpečnostných dôvodov, alebo v rámci nútených prác v koncentračných táboroch nacistov ako aj sovietov. Často v týchto podmienkach nasilu dospievali, mnohé stratili svojich rodičov, navyše ich museli nahradiť svojmu mladšiemu súrodencovi. Ďalej sa dozvedáme sa aj o rasizme domácich obyvateľov USA voči japonským predvojnovým imigrantom. A neskôr títo dospelí Japonci bojovali dobrovoľne v kórejskej vojne na strane USA. Druhá svetová vojna sa vtedy dotkla každého na zemi, nevynímajúc deti. 12 rôznych príbehov ale spája nebojácnosť, húževnatosť a odvaha ktorá vtedy často aj dospelým chýbala. Zároveň z knihy ide mráz po chrbte, ako trpeli ľudské bytosti ktoré boli uprostred svetového konfliktu tie najnevinnejšie.
Čítať viac
Svet nie je „čiernobiely“, a o tom súčasnom to platí mnohonásobne viac. Vo februári minulého roka na nášho východného suseda masovo zaútočili nepriateľské vojská. Tento titul vyšiel dávnejšie pred aktuálne prebiehajúcou otvorenou vojnou a detailne popisuje vtedajšiu situáciu na východe Ukrajiny. Bohužiaľ, na prečítanie tejto reportáže nie je neskoro ani dnes. Pre zachovanie aktuálnosti na dnešnú dobu stačí zvýšiť počet zbraní a obetí, prehĺbiť chudobu a násilnosti v jednotlivých pasážach. Táto kniha je vzácnym zdrojom informácií z prvej ruky, priamej bojovej línie. Reportáže tvoria rozprávania aktérov z oboch strán frontu. Spoznávame Gruzínca bojujúceho za cudziu (U)krajinu proti jemu už známemu agresorovi, ďalej Ukrajincov utekajúcich z vlastných domovov zachraňujúcich si život, alebo takých, ktorí si z vojny urobili biznis. Kniha je sondou do zmýšľania miestnych obyvateľov, pre nás nepochopiteľnému, ako niektorí ostávajú v takýchto podmienkach naďalej ostávať žiť alebo sú voči vojne pasívni. Moja mienka o tom, kto je agresor ostala nezmenená, kniha len pridala „farby“ do konfliktu ktorý rozhodne nie je „čiernobiely“. Je ukázané aj to, ako pochybila ukrajinská vláda a zároveň je varovným prstom, aby sme sa pred hybridnou formou vojny dôslednejšie chránili i my.
Čítať viac
Je mylným názorom, že knihy v nás majú vyvolávať len príjemné pocity. Práve naopak, majú z nás vytvárať lepšie bytosti. A to sa deje nielen skrz radostné udalosti, ale aj tie smutné, akými je napríklad aj strata milovanej osoby. Chimamanda vo svojich knihách vždy otvára ťažké témy, zasahujúc do každého kúta čitateľovej duše. Tentoraz nás pozýva ešte bližšie k sebe. Počas covidovej doby stratila svojho otca a prežívanie tejto straty pretavila na papier. Spolu s ňou budeme opätovne prežívať obrovskú dieru v srdci umocnenú odlúčením v dôsledku celosvetovej pandémie. Smútok sa zhmotní do každodenných činností, číhať bude aj v drobnostiach. Zároveň ale budeme cítiť obrovskú lásku ktorá zostáva navždy. A to je práve to najdôležitejšie posolstvo zo všetkých. Milovať a hýbať sa naďalej.
Čítať viac
Knihy nás ľahko vedia dostať na miesta, ktoré sú pre cestovné pasy ťažko dostupné. Pred očami upretými na písmená sa mi znázorňujú krásne, ale aj surové scenérie z knihy. Mysľou sedím v trmácajúcom sa vlaku uprostred kazašskej stepi. V diaľke počujem znieť husle hrajúce známe melódie. Na prvý pohľad hrajúci chlapec, Jeržan, nevyčnievajúci svojou výškou z násťročných, ale životným údelom dávno za dvadsiatimi-ôsmymi rokmi jeho života. Panenskosť prírody sa strieda s brutalitou života v Kazachstane, kočovný a biedny život je v kontraste s odvahou Jeržana. Tá sa mu stáva osudnou, jeho telo kontaktom s rádioaktívnou vodou prestane rásť. Jeho okolie, jeho drahá sa však vyvíjajú ďalej, nezastavujú a unikajú mu. Po takejto strate lásky a odcudzení sa vlastnej rodine sú mu napokon útočiskom chvejúce sa struny huslí. Stáva sa pustovníkom vo vlastnej krajine, ako mnoho ďalších. V krajine, kde sa stretáva poverčivosť obyvateľov s najnovšími výdobytkami vedy. Perfektné a realistické zobrazenie Kazachstanu skoncentrované do drobnej knihy.
Čítať viac
