Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Nádejná jadrová fyzička s túlavými topánkami a knihou v ruke :)
Obľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
Text knihy Null je surový od prvej strany taký, že z neho cítiť škrípanie hliny medzi zubami. Pozície s príznačným názvom null nie sú len bodmi na mape, ale zónami nikoho, miestami kde ideály z médií a z úst politikov dávno stratili váhu. Zostáva tu len každodenné hrdinstvo ľudí, ktorí by sa sami slovu „hrdina“ skôr vysmiali, než by sa s ním stotožnili. V knihe sa stretáva zmes postáv s rôznou minulosťou, pri ktorých by sa o odvahe podľa ich životného príbehu pred vojnou ani len neuvažovalo.
Hoci ide o beletriu, autor veľmi presne zachytáva realitu najhorúcejších častí frontu miest, odkiaľ sa k nám informácie takmer nedostanú. Autor sa nesnaží nikoho presviedčať, len nekompromisne ukazuje realitu takú, aká je. Je to náročné čítanie, no zároveň zvláštne plynulé. Knihu som prečítala za víkend a strany mi napriek ťažkosti témy prechádzali pod rukami rýchlo. Null je kniha, ktorá neponúka úľavu, ale zanecháva správnu hodnotovú stopu a práve preto má zmysel siahať po takýchto knihách.
Pojem rozchod býva v mnohých prípadoch tabu. Je často ponímaný ako niečo negatívne, bolestivé, zničujúce ako synonymum straty či zlyhania. No v skutočnosti môže byť rozchod aj momentom znovuzrodenia, začiatkom novej etapy alebo príležitosťou nanovo definovať samých seba. Ja sa preto prikláňam k vnímaniu rozchodu ako zmeny a zmena, hoci býva náročná, nemusí vždy viesť k horšiemu. Zmena, ktorá nastane v dôsledku rozchodu, nie je anomáliou, ale prirodzenou súčasťou života.
Kniha je útla, no i tak vo svojom krátkom rozsahu ponúka prekvapivo bohatý text filozofický aj psychologický rozbor rozličných odlúčení a zlomových chvíľ. Číta sa pomaly, každá veta vyvoláva dlhšie premýšľanie, často aj návrat k sebe. Nie je to dielo, ktoré by ste prečítali na jeden dych skôr také, ktoré vo vás zostane a bude doznievať. Claire Marin nám pripomína, že rozchody nie sú len stratou môžu byť aj tvorivým aktom, začiatkom niečoho nového. A možno práve v tom tkvie ich ozdravná sila.
Obľúbený profesor sa po rokoch vracia na scénu a rovno do blízkej Prahy. Romantický výlet sa mu v okamihu zmení na naháňačku mestom. Unikajúc pred miestnymi bezpečnostnými zložkami musí navyše vypátrať viaceré osoby, po ktorých akoby sa zľahla zem. Odhaľovanie tajomstiev z oblasti noetiky bude pre Langdona prelomové a oveľa náročnejšie než jeho doterajšie pátrania po stopách dávnych náboženských symbolov. Prijmite pozvanie na zbesilú a vzrušujúcu jazdu po Prahe, akú ste ešte nezažili.
Knihy Dana Browna sú mojou dlhoročnou srdcovkou v kategórii oddychoviek na krátke posedenie a inak tomu nebolo ani teraz. Viac než 700 strán som zhltla v priebehu dvoch dní. Už po prečítaní poslednej strany mi začali chýbať ďalšie dobrodružstvá môjho obľúbeného knižného hrdinu. Ako menšiu výčitku však musím spomenúť klesajúcu hladinu adrenalínu v posledných tituloch tejto série. Tentoraz to umocnil aj pocit, že vychýrený Langdon nedostal toľko príležitostí vyniknúť svojimi znalosťami zo sveta symbolov a hral skôr druhé husle vedľa výnimočnej noetičky Solomonovej.
Vojna v 21. storočí nemá podobu veľkých vojsk, ťažkých strojov, či zákopov. Pokrok v technike presunul bojisko do elektronického sveta kyberšpionáže a na agentov rozptýlených naprieč svetadielmi, ktorí za svoju vlasť a ideály neváhajú zaplatiť tú najvyššiu cenu. Touto evolúciou prešla aj Ruská federácia pod vedením Putina a obnovila svoje imperiálne chúťky. Európa tak čelí tlaku destabilizácie a štiepenia spoločnosti prostredníctvom cielených útokov.
Medzi ne patria aj výbuchy muničného skladu Vrbětice, pri ktorých zahynuli dve osoby. Dlhé roky vyšetrovania napokon odhalili skupinu s označením 29155 patriacu pod ruskú spravodajskú službu GRU a jej rôzne teroristické aktivity, ktoré vykonáva naprieč Európou. V knihe nájdete dobre opísanú jej históriu, známe miesta pôsobenia a spôsob, ako táto organizácia pracuje. Nechýba ani kontext rôznych incidentov až teroristických útokov zapríčinených touto skupinou v posledných rokoch.
Česi si po Vrběticiach prešli mentálnou obrodou, že agresorovi sa neustupuje, lebo jeho požiadavky nemožno nikdy naplniť a aktívne bojujú na tom, aby sa zbavili nadobro sovietskeho sentimentu aj nechceného dedičstva, ktoré im po rozpade ZSSR zostalo. Na Slovensku sú preto takéto knihy dôležité, aby sme aj my mali šancu zobudiť sa z ilúzie „pravých zástancov mieru“ do krutej reality než bude neskoro, alebo sa náhodou staneme obeťou podobného útoku. Doba mieru je preč a mali by sme sa správať zodpovednejšie.
Stav slovenskej spoločnosti dnes nie je práve lichotivý. Okrem hlbokej polarizácie si so sebou nesieme aj bremeno minulosti, s ktorým sme sa dodnes úplne nevyrovnali. Otázky národnostných a etnických menšín stále vyvolávajú silné emócie. Do tohto napätého spoločenského kontextu vstupuje Juraj Buzalka s knihou Postsedliaci, v ktorej ponúka odpovede podložené historickými súvislosťami a názormi významných osobností verejného života.
Vedeli ste, že okrem náboženstva formoval naše dejiny aj alkohol? Národnú hrdosť by sme nemali prežívať len pri pálení vatier raz do roka, ale aj každodenným zápasom s narastajúcim fašizmom. V knihe nájdete aj podnetné úvahy o utečeneckej kríze nie len tej, ktorú sme už zažili, ale aj tej, ktorá nás pravdepodobne ešte len čaká. Postsedliacke Slovensko, s hlboko zakorenenou agrárnou a rurálnou štruktúrou, sa musí postaviť čelom k pálčivým otázkam dneška, ak sa chce raz oslobodiť od ťarchy minulosti a vykročiť k prosperujúcej budúcnosti.
Buzalkova kniha je rozdelená na dve časti esejistickú a publicistickú. Musím priznať, že prvá časť sa mi ťažšie čítala, nakoľko vety obsahovali mnoho odborných antropologických výrazov, pričom by som uvítala text v populárnejšom jazyku. Napriek tomu mi titul ponúkol dôležité pohľady na aspekty našej histórie, ktoré som doteraz nepoznala a sú kľúčové pre pochopenie našej súčasnosti. Kiežby sa tento titul dostal k širšiemu publiku, aspoň by sme získali šancu na kvalitnú sebareflexiu.
Kníhkupectvo Morisaki nás opäť víta s otvorenými dverami a nespočetným množstvom príbehov, ktoré sa ukrývajú nielen na policiach medzi knihami, ale aj v srdciach jeho obyvateľov. Do tohto útulného priestoru som vstúpila už druhýkrát s radosťou, nostalgiou a očakávaním ďalších zaujímavých príhod, ktoré mi opäť pohladia dušu.
Takako, naša známa hrdinka, sa na prvý pohľad zdá byť vyrovnaná má stabilnú prácu, pokojné vzťahy a pôsobí spokojne. No pod povrchom stále zápasí so svojimi obavami, pochybnosťami a krehkosťou citov.
Na pozadí tohto tichého emocionálneho zápasu sa odvíjajú aj príbehy jej priateľov staré tajomstvá, nevypovedané bolesti a spomienky, ktoré si každý z nich nesie. Spája ich spoločná vášeň láska ku knihám a ich liečivá sila.
Dej samotný nie je výrazne rozvitý ani dynamický ide skôr o mozaiku drobných chvíľ, ktoré sa postupne skladajú do príjemne melancholického obrazu. Práve v tejto jednoduchosti a pomalom tempe tkvie čaro knihy. Neponúka veľké dramatické zvraty, ale skôr nenápadné posolstvá o sile priateľstva, potrebe pokoja a hľadaní samého seba.
Záverečné kapitoly boli emočne veľmi silné sprevádzané množstvom preliatych sĺz. Napriek tomu však kniha končí krásne, s myšlienkou, že aj keď veci nie sú dokonalé, sú presne také, aké majú byť.
V knihe sa zrkadlí nielen jej čitateľ, ale aj kúsok samotného autora. Jakub Spevák povýšil zviazaný text na rozhovor so svojím otcom o tom dôležitom, čo si nestihli povedať. Kniha je vedená textami piesní, ktoré sú im dvom blízke, pretože niekedy dokážu vyjadriť to, čo by sa inak z hrdla dralo ťažko. Kubov otec nebojoval len s rakovinou, ale aj s úlohou milujúceho otca pre syna, pričom sa snažil napĺňať spoločenské a slovenské konvencie. No čo ak jeho syn, tancujúci vo vybíjanom opasku a s klobúkmi so zastrčenými kvetmi a pierkami, hľadal odlišnú identitu, ktorá bola a stále je v rozpore s našou spoločnosťou? Jakub nestihol odhaliť svoje pravé túžby svojmu otcovi, a o to hlbšiu spoveď mu podáva teraz v knižnej podobe. Tento titul by sme síce mohli považovať za súkromnú záležitosť, no v dnešnej dobe je v našom okolí stále veľa ľudí, ktorí hľadajú samých seba, a našou úlohou je ich nielen pochopiť, ale aj podporiť. Nech pribúda takýchto kníh, ktoré otvárajú pálčivé a dôležité otázky, aby sa naša spoločnosť posúvala ku svetlejším a tolerantnejším začiatkom.
Proust and the Squid is exactly the kind of book for a reader who loves both books and science with its unique combination of brain folds and literary ideas. Maryanne Wolf expertly connects two seemingly distant worlds the exact science of the brain and the subjective pleasure of reading. The metaphor of the octopus, known for its incredible neuroplasticity, illustrates how the human brain adapts and learns to read a skill that is not innate but acquired. On the other hand, the reference to Proust reminds us that reading is not just a technical process, but also a profound emotional and intellectual experience that deepens our empathy and understanding of the world.
The text is occasionally challenging particularly when the author explores how, throughout history, the brain has adapted to the emergence of writing and the ability to read, or when she delves into the scientific details of its functioning. However, these passages enrich the reader and provide a deeper insight into the complexity of reading. I especially appreciate the extensive bibliography at the end, which offers opportunities for further study for any curious reader.
An interesting fact is that, despite advanced technologies, many processes related to reading remain a mystery to science. However, thanks to modern methods, we can now identify differences in reading between various languages and types of writing. Proust and the Squid is a must-read not only for book lovers interested in the workings of the brain, but also for professionals working with people with neurobiological disorders such as dyslexia. The book provides practical insights, diagnostic tips, and approaches to dealing with these challenges in the 21st century.
S koncom úspešnej a výbornej série Smradi som sa bála že môj knihomoľský život bude smutnejší. Avšak prichádza nová séria, noví hrdinovia a nová akcia. Tentokrát nás čaká hviezda internetu - Princes Mňau, ktorá čelí obvineniu zo zločinu ktorý nespáchala. Zábava bola už od prvého vanilkového latéčka. Bude to opäť bombová jazda a už teraz sa veľmi teším na pokračovanie. Bude to super!
Kniha "V ríši snov" je nádherne spracovaný veršovaný príbeh ideálny na čítanie pred spaním. Krásne ilustrácie od Adriána Macha prinášajú radosť z čítania nielen malým ratolestiam, ale aj ich rodičom. V tejto ríši sa nechajte uniesť dráčikom ponad kúzelnú krajinu za mesačného svitu. A keď Slnko začne vychádzať nad obzor, nebuďte smutní, snívať sa dá predsa kdekoľvek a aj s otvorenými očami. Dráčik vás bude čakať vždy po každom súmraku, či na stránkach knihy. Knihu stihnete každý večer prečítať spolu so svojimi drobcami a opakovane sa z nej budete tešiť a nadchýňať. Tento titul by nemal chýbať v tej správnej detskej knižnici.
