Metro 2034 (audiokniha)

Audiokniha

Po dávno prečítanom Metre 2033 som sa teda odhodlal na jeho pokračovanie. Čítanie to bolo príjemné, kniha je podľa mňa napísaná veľmi dobre, nuž, má svoje rádioaktívne muchy. Dialógy nie sú silnou stránkou príbehu, skôr sú to vnútorné, filozofické úvahy a myšlienky, monológy a opisy. Práve nekonečné opisy sú to čo pre mňa knihu ťahá dole. To čo nemôžem knihe vytknúť je jej atmosféra, možno mi prišla aj omnoho temnejšia a depresívnejšia než v prvej časti, autor dokázal veľmi presvedčivo vybudovať atmosféru totálnej zúfalosti a nihilizmu. Postavy mi sadli všetky okrem Saši, hunterov návrat bol prekvapujúci. Sklamaním skôr bola arťomova neprítomnosť v 99 % príbehu keďže som čakal že znova bude hlavná postava on. Taktiež som čakal nové informácie o Temných ale znova nič. Ono je veľmi poznať že motívom knihy boli hlavne autorove filozofické úvahy a nie priniesť do deja nejakú brutálnu akciu a drámu a podľa toho kniha aj tak skončila. Koniec by som asi sklamaním nenazval a celkovo pre mňa kniha nebola sklamanie. Koniec sa proste stal, tu to máte, takto to dopadlo, koniec. Nič viac. Koniec zostáva otvorený aj s pár otázkami. To čo považujem za veľké plus, je bonusová kapitola Koniec Cesty. Autor nám oficiálne ukázal že plnohodnotné civilizácie žijú aj mimo moskovského metra, sú technologicky na tom horšie ale s podmienkami bezpečia asi lepšie. Aj keď niekto môže považovať túto kapitolu za zbytočnú, pre mňa bola veľkým prínosom a obohatením deja. Ako ohodnotiť? Moja prvá myšlienka bola 3/5 a druhá bola 5/5. Ak by som mal knihu hodnotiť nejako profesionálne čo sa týka atmosféry, dialógov, štýlu písanie atď. tak by to bolo zaslúžených 3/5 čo vôbec nie je zlé hodnotenie, v tomto prípade. 5/5 by bolo čisto pocitové hodnotenie keďže sa mi kniha páčila a vedel by som odignorovať jej muchy. Tým pádom 4/5 je férové hodnotenie, knihu by som určite odporúčil.

Prvý diel bol fajn. Tento druhý bol... našťastie dosť krátky. Hrdinovia sa potácajú od nikiaľ nikam, ich ciele sú zmätočné, chovanie nezmyselné. Tajomná, nedotknuteľná lady Amalthea, uh, teda Saška, vraždomatický biorobot Hunter, deduško Homér... Čo to vlastne chcelo byť? Na konci, ktorý vlastne ani nebol koncom, som si vydýchol, že som to nejako prežil. Prečo to teda čítať? Aby ste si mohli vychutnať skvelé Metro 2035, kde autor tak trošku (ale celkom rozumne) vysvetlí, prečo práve táto časť bola napísaná takto... divne!