2034? Rok po udalostiach prvého dielu. Atmosféra je oproti 2033 komornejšia viac sa venuje vnútornému svetu postáv. Takže sa javí a aj je nudnejší. Je tam v podstate menej akcia, ale to mne osobne navadilo.
Príbeh sa odohráva v južných vetvách metra. Takže preskúmame podrobne južné vetvy. Stanice ako Sevastopoľskaja (domov homéra) a tiež hydroelektráreň s hydroponyckou farmou, Nagornaja, ktorá je považovaná za živý organizmus a samozrejme stanice známej Hanzy.
Hlavnou postavou je ,,Homér,, a spoločník čatár. Ich príbeh avšak tvorí je 50%. Druhá dejová linka je na začiatku o Saši a jej otcovi nakoniec po stretnutí s Homérom a čatárom sa jej spoločníkom stáva potulný flautista s nejasným pôvodom.

Príbeh sa točí okolo nejasností radiálnej stanice hanzy na ich linke. Nie je munícia a zásoby? Problém. Najskôr domnelé obsadenie stanice povstalcami, potom nákaza. Arťom sa tu mihne pár krát v pozícii radového vojaka práve na tejto stanice. S návštevou Homéra v polise sa stretneme aj s mlynárom.

Príbeh je síce slabší na akčné pasáže, ale zas má svoje plusy po stránke rozboru psychiky ľudí. Hlavne tej čatárovej. U ktorej sa prejavujú známky schizofrenie. Ale aj tak môžem odporučiť.

Prvý diel bol fajn. Tento druhý bol... našťastie dosť krátky. Hrdinovia sa potácajú od nikiaľ nikam, ich ciele sú zmätočné, chovanie nezmyselné. Tajomná, nedotknuteľná lady Amalthea, uh, teda Saška, vraždomatický biorobot Hunter, deduško Homér... Čo to vlastne chcelo byť? Na konci, ktorý vlastne ani nebol koncom, som si vydýchol, že som to nejako prežil. Prečo to teda čítať? Aby ste si mohli vychutnať skvelé Metro 2035, kde autor tak trošku (ale celkom rozumne) vysvetlí, prečo práve táto časť bola napísaná takto... divne!