Fantasy Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Čo povedať. Povaha Flegmatik. Som počítačový typ. Hrám najviac stratégie ale nepohrdnem ani plošinovkami alebo klasickými príbehovkami. Som aktívny vo Furry Komunite. Ano som furry zmierte sa s tým ;)
O knihy som sa začal viac zaujímať celkom nedávno. Preferujem žánre Odborno-náučný, sci-fi, Fantasy a Detektívky (aj keď som s nim ešte nezačal xD Zatiaľ)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Obsahuje aj spätný pohľad na celú pentalógiu
Takto... čo sa mi páčilo: Oblasti do ktorých bol príbeh zasadený ma zaujali. Prostredie Tistaie a jej premeny v rámci času boli zaujímavé. To akým spôsobom sa tu využil koncept času ma bavilo. Harrari a jeho uštipačné poznámky ako vždy boli super. Podtwist v epilogu ma celkom prekvapil.
Čo sa mi páčilo už menej: Celkom dosť balastu sa tu nachádzalo. Snahy o pohostinstvo ako... ok. Ale asi tak všetko. Celkovo atmosféra mi tu prišla taká... Bude koniec sveta alebo je to len výplod desiatich nahúlených starcov? Nebyť tej vraždy a Alisana s Rahirom tak to je také, že. Môj normálny pracovný týždeň. Atmosféra a nastavenie obyvateľov bolo neodpovedajúce stavu veci. Príbeh je písaný, už starou známou šablónou. Arila už bez schopností nie je taká... ,,ja vyriešim všetko sama" Ale stále má rovnakú šablónu správania. V bojových scénach rovnako ako pri Páde Temnoty. Chaotický, neprehľadné nevedel som koho je to noha, koho ruka a či odletela hlava tomu či onomu. Skrátka chaus.
Celkovo: Arila stále rovnaká, chaotické akčné scény, koniec okrem epilogu neprekvapil a celkom natiahnutý zbytočne.
Dojem z celej série:
Keď som začínal čítať Strieborné Mesto bol som skeptik. Prvotina a podobne. Milo ma to prekvapilo... celkom. Postava vodcu a ich konflikt ma bavil.
Posledná Hviezda bola lepšia romantická linka a Laraem samotný mi celkovo boli sympatickými prvkami. Spoločne so životným nastavením meničov v Nirturimane a tiež netvory z ulry v priebehu prvých dvoch kníh.
Tiene Citadely keď pominiem linku so Sknárom a ešte pyramídu s Osmožovotou už na tom boli o poznanie horšie. To som ešte nevedel alebo nepredpokladal, že Arila bude... pre mňa nebola vyložene otravným elementom. Oproti ostatným recenziám čo som priebežne čítaval. Aj keď bola upišťaná moc som tomu nevenoval pozornosť. Tu som si, už začal práveže všímať rovnakej príbehovej šablóny, do veľkej miery nezmyselného ovládania schopností Arili. Ktoré sa mi potvrdili na konci keď sama po krátkom tréningu rozmetala celý regiment prebudených našeptávačov.
A situácia sa nezlepšila ani v Páde Temnoty. Tu už sa naplno prejavil Arilin syndróm: ,,Ja všetko sama". Tu to zachraňovali aspoň pre mňa intrigy štyroch hlavných rodov kotvísk a vzťah Alisana a Aradana Verusi. Tu sa najviac prejavila neprehladnosť v bojových scénach.
Názor na Hranicu času, už máte vyššie.
Aby som, len nekritizoval. Mimo zmienených plusov pri jednotlivých knihách je tu ešte jedna, ktorá bola pre mňa tým hlavným ťahákom. Tou je samotný svet a worldbuilding ako taký. Najviac ma na celej sérii bavilo objavovať lokality Aldolonu. Od oblastí Ynura a Ktháry, cez Roakovu Salrou a Aruninu Ralmu až k Tistaii Sári. Toto ma ťahalo najviac. Takže keby nebolo tohto sveta pravdepodobne by som sa zasekol niekde v polovici Citadely. Pretože tá ma nebavila asi najviac zo všetkých. Takže za mňa osobne. Najväčším ťahúnom je worldbuilding a pravdepodobne ešte Harrari.
Ak by som mal teraz spätne upravovať hodnotenie:
1. ****
2.*****
3. *
4. **
5. *
Čo sa mi páčilo: ako už pred tým ma oslovilo prostredie. Unikátny poriadok v Ralme kde sú ulice systematicky očíslované a usporiadané do rovných línií, ktorá medzi tým visí zavesená vysoko vo vzduchu nad kráterom istená, len štvoricou reťazí. Zaujímavý koncept. Harrari tu opäť ako v predošlých nesklamal a každá veta bola dobre napísaná. Mimo toho intrigy a politikárčenie medzi štyrmi zástupcami rodov kotvísk bolo niečo nové. Najsympatickejšia mi bola postava Maii Lergont a potom Alisan Verusi aj keď toho by som uškrtil vlastnými rukami.
Čo už sa mi tak moc nepáčilo: Ako som spomínal už skôr v citadele a potvrdilo sa mi to aj tu. Rovnaká šablóna príbehu. Momo toho Arila a dosti nelogické narábanie so schopnosťami kde. Áno vieme čo ktorá vec robí, ale to, že sa to naučí z ničoho behom defakto týždňa je také... nechápem. Akčné scény. Hlavne tá posledná boli tak neprehladne napísané, že som nevedel. Kde kto stojí, leží, umiera, skrátka nič. Pravdepodobne platí to a platí to aj spätne na citadelu. Malo sa viac sústrediť na hlbšie vykreslenie cvičenia a tréningu.
Celkovo: Je to lepšie ako Tiene citadely o tom pokoj. Najviac to ťahajú intrigy, politikárčenie a vzťah Alisana Verusiho s Maiou Lergont a jeho synom. Dopočujem určite viac ako Citadelu, ale na prvé dve to nemá podľa mňa.
Čo sami páčilo: Objavovanie sveta našeptávačov. Nová lokalita, zákony, pravidlá a všetko čo tento svet ponúka. Harrari opäť bol najväčším ťahákom, okrem sveta samotného.
Čo na už tak moc nechytilo:
Príbeh sa dosť oproti prvým dvom vliekol. Architektúra sveta Salroy je asi jediná vec spoločne s príbehovou linkou v pyramídach, ktoré mi niečo dali. Arila ako som si všimol má podozrivo rovnaké nastavenie ako v predošlých dvoch knihách. Tak tiež som si všimol trochu op samouk nastavenie. Nikomu nič nejde tak rychle a dokonale ako Arile ovládanie jej nových schopností. V priebehu celej knihy je vidieť 4-5 scén ako sa snaží s nimi pracovať. Dlho, dlho nič a potom príde posledná kapitola a sama bez pomoci v podstate zlikviduje celí regiment našeptávačov. Moja otázka je: Ako?
Celkovo: Dej trochu chaotický, rovnaká šablóna príbehu ako u prvých dvoch kníh, podozrivo op Arila a zaujímavý svet. Či odporúčam? Hlavne pre ten svet asi. Mňa moc nechytila táto časť. Uvidím ako to bude ešte u ostatných častí
Vraví sa, že pokračovania málo kedy prerastú svojich predchodcov. Tu môžem s kľudom povedať, že to neplatí. Sterak v Striebornom meste rozbehol príbeh, ktorí ma baví. Keď sa ešte vrátim k prvému dielu. Je pravda, že sme si mohli odpustiť prvých 9 kapitol. Hlavne z toho dôvodu, že aj tak bolo jasné, že sa k rádu pridá. Ale mali svoje čaro to uznáva.
Druhý diel si ma chytil hneď. Staré postavy aj tie nové fungujú skvele. či už ide o harariho, ktorí mi občas liezol na nervy, Umigala, ktorá mala očividne o neho záujem. Rahir a jeho strasti.
Objavovať okolie nového Nurheimu ma bavilo. sledovať tvorbu štruktúry nového mesta tiež.
V podstate hlavná myšlienka príbehu. Kde vezmete dva odlišné národy a dáte ich do hromady. Bola spravená úžasne. Skúmať s Arilou životný štýl Santáranou ma naplňoval celú knihu. Ich zvyky, štýl života jedna ako sa vysporiadajú s životom po boku Nurou. Ako dobre to, že sa sformuje jeden párik mi bolo jasné už od konca jednotky. Ale ta ich spoločná dynamika je super.
Koniec sa niesol v rovnakom duchu ako v prvom diely. Rýchle, dynamický, zaujímavý. Oproti jednotke viac prehľadnejší úprimne. Posledné strany som nie, že prešiel. Divím sa, že som ich nezjedol.
Pri vete: ,,Vše se skončí jak mile se dva stanou jedním." Som mal dve hypotézy, ktoré sa mi aj potvrdili. Ale aj tak dom prišiel o hlavovú pokrievku.
Ale musím priznať. Tu, už bol aj pláč.
Celkovo môžem, len a len odporučiť. Je to pokračovanie čo prvý diel prerástlo. Je dobre napísané, človek sa nenudí, stále objasňuje staré otázky a získava nové. Číta sa skvele.
Otvorene, keď som sa púšťal do čítania mal som obavy. Nie, že by som neveril v kvalitu to nie. Autora poznám už dlhé roky a je môj obľúbený tvorca. Ale predsa, len je to jeho prvotina, preto som mal menšie obavy.
Tak šeredne som sa nikdy nemýlil. Príbeh ma chytil a nepustil, až do konca. Koncept sveta a jeho zákony dávajú zmysel.
Postavy sú dobre napísane a Arila a jej príbeh super.
Koncept pohyblivého Nurhaimu - chodci. Tam som hneď videl pravdepodobnú inšpiráciu automatónmi z hry frospunk, neviem prečo.
Koncept pôvodne jednotného sveta roztriešteného na miriádu jednotlivých bubliniek? Chválim, jednoduchá metóda ako s univerzu spraviť multivers. + ten koncept magie a schopností je ako dobrý dezert.
Najviac ma bavila moja názorová horská dráha na vodcu. To bol jednej kapitole super chlap v ďalšej totálny chuj a niekedy to stihol aj vranci jednej kapitoly. Ten rozuzlenie na konci veľmi chválim. Posledné dve kapitoly ma odpálili dekel niekoľko krát po sebe.
Suma sumarum, určite do toho, je to unikátny svet s nezameniteľnou atmosférou. Ja sa idem ponoriť do pokračovania. V recenzii na posledný diel dodatočne zhrniem môj názor na celú sériu.
