A groundbreaking view into the lives of six ordinary citizens in the world's most secretive country, by an award-winning foreign correspondent... Čítať viac
Vychádzame z priemerného údaju o rýchlosti čítania 230 slov za minútu, od knihy ku knihe a čitateľa ku čitateľovi sa to však môže líšiť.
A groundbreaking view into the lives of six ordinary citizens in the world's most secretive country, by an award-winning foreign correspondent... Čítať viac
Ach, mrzí nás to, z tejto knihy sa už predali všetky výtlačky a nemáme ju na sklade my ani vydavateľ :( Teoreticky však môžete mať šťastie v niektorých iných obchodoch, ktoré ešte nepredali posledné kusy.
Chcete si túto knihu požičať z knižnice? Toto je zoznam knižníc, v ktorých ju majú. Po kliknutí na názov vás presmerujeme priamo na stránku knižnice, kde si môžete overiť jej dostupnosť a prípadne ju aj priamo rezervovať.
Nothing to Envy
Barbara Demick
A groundbreaking view into the lives of six ordinary citizens in the world's most secretive country, by an award-winning foreign correspondent...
Túto knihu máme síce aktuálne na sklade, máme však už iba posledné kusy. Ak ju chcete mať rýchlo, ponáhľajte sa! Dodanie ďalších môže trvať dlhšie, zvyčajne do 32 dní.
Táto kniha sa môže na cestu ku vám vybrať prakticky okamžite! Ak si ju objednáte do 13:00 v pracovný deň, odošleme vám ju ešte dnes, inak najneskôr nasledujúci pracovný deň.
16,89 €
Naši škriatkovia odporúčajú
13,50 €
Vypredané
Ach, mrzí nás to, z tejto knihy sa už predali všetky výtlačky a nemáme ju na sklade my ani vydavateľ :( Teoreticky však môžete mať šťastie v niektorých iných obchodoch, ktoré ešte nepredali posledné kusy.
North Korea is Orwell's 1984 made reality: it is the only country in the world not connected to the internet; Gone with the Wind is a dangerous, banned book; during political rallies, spies study your expression to check your sincerity. After the death of the country's great leader Kim Il Sung in 1994, famine descended: people stumbled over dead bodies in the street and ate tree bark to survive. Nothing to Envy weaves together the stories of adversity and resilience of six residents of Chongin, North Korea's third largest city. From extensive interviews and with tenacious investigative work, Barbara Demick has recreated the concerns, culture and lifestyles of North Korean citizens in a gripping narrative, and vividly reconstructed the inner workings of this extraordinary and secretive country.
Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.
Silná a autentická kniha o Severnej Kórei, ktorá odhaľuje realitu života v krajine ovládanej propagandou, kultom vodcov a ilúziou „najlepšej krajiny na svete“. Reportáže o odvážnych ľuďoch, ktorí riskovali všetko pre šancu na lepší život za hranicami KĽDR. Po dočítaní poslednej stránky zostáva jasný pocit nie je čo závidieť.
Názov tejto knihy je naozaj veľmi výstižný. Život obyvateľov v Severnej Kórei je nepredstaviteľný. Ani to málo informácii, ktoré sa prostredníctvom utečencov dostávajú do sveta presne nevykresľuje ich život. Všadeprítomná propaganda a kontrola, vštepovaný kult osobnosti vodcov, hlad a chudoba, nedodržiavanie ľudských práv a vymývanie mozgov. Takýto život by nechcel žiť nikto z nás, obyvatelia tejto krajiny však nemajú veľmi na výber.
Tieto rozhovory neboli ľahkým čítaním, aj keď kniha samotná sa číta rýchlo.
Recenzie čitateľov
Zhrnutie recenzií
Zosumarizované pomocou AI, ktorá môže robiť chyby.
Reportážna kniha Barbary Demick vznikla na základe dlhoročných rozhovorov so šiestimi utečencami zo Severnej Kórey a ponúka živý, čitateľný obraz každodenného života v krajine. Kniha opisuje hladomor, propagandu, kult vodcov a praktické aspekty prežitia (škola, zdravotníctvo, čierny trh) cez osobné príbehy. Je emocionálne náročná, no mnohí čitatelia ju považujú za očné otvorenie a odporúčajú ju ďalej.
Čitatelia oceňujú
Autentické rozhovory so šiestimi utečencami, vďaka ktorým kniha pôsobí dôveryhodne.
Čitateľný, často beletrizovaný štýl, ktorý uľahčuje vstrebávanie náročných tém.
Komplexný pohľad na každodenný život vrátane školstva, zdravotníctva, čierneho trhu a hladomoru.
Silný emočný dopad, ktorý čitateľom pomáha uvedomiť si rozdiely v životnej úrovni.
Čitatelia ďalej hodnotia
Emocionálna náročnosť — niektoré pasáže sú ťažko spracovateľné a vyžadujú prestávky pri čítaní.
Pohľad knihy je primárne z perspektívy utečencov, čo niektorí recenzenti označili za neúplné zobrazenie celej spoločnosti.
Občasné opakovanie informácií a niektoré politicko-historické pasáže môžu spomaliť tempo čítania.
Pomohlo vám zhrnutie?
Katarina Hlubocká
Neoverený nákup
3.7.2024
Asi ani neviem slovami opísať, aký hlboký intelektuálny a emočný dopad na mňa mala táto kniha. Vyobrazuje všetky moje úzkosti a strachy z budúcnosti. Už po prečítaní prvých kapitol, som sa počas večernej chvíľky vďačnosti, potrebovala kajať za všetko svoje minulé rúhanie, keď som si myslela, že narodiť sa na Slovensku je obrovská krivda. Nie je to prvý raz, čo som potrebovala tento rituál spraviť, už viacero kníh/reportáží ma presvedčilo, že život na Slovensku je vlastne pohoda. Ale späť ku knihe.
Ak potrebujete niečo, čím by ste prehodnotili svoju vďačnosť za život, bez ohľadu na to, aký náročný alebo neuspokojivý sa vám momentálne javí: prečítajte si túto knihu. Zmení spôsob, akým nazeráte na svoje vlastné problémy. Ak ste si niekedy mysleli, že vaše „ťažké“ životy a existenčné problémy spôsobuje vždy nejaký externý faktor a že potrebujete „chlebodárcu“, spasiteľa, ktorý sa za váš štandard života chrabro pobije, dočítate sa, že ste na omyle. Ak ste si niekedy mysleli, že nejaký, vám milý vodca, sa o vás postará, dočítate sa, že sa mýlite. Žiadny vodca, žiadna strana so svojou doktrínou nebude pri vás, keď budete umierať hladom alebo vo väzení.
Napriek popisom nesmiernej bolesti a pasážam pre silné žalúdky, je kniha veľmi čítavá, je neľahké pustiť ju z ruky. Hlavní aktéri vás možno budú hnevať, rozčuľovať, bude náročné ich pochopiť, ale napokon ich budete rešpektovať a obdivovať ako tých, ktorí sa napriek všetkému rozhodli povedať životu a slobode áno.
Rozsiahla reportáž o životoch bežných Severokórejčanoch podaná beletristickým štýlom. Už dávno som nečítala tak dobre napísanú knihu, Barbara Demick je pani spisovateľka. O vynikajúci slovenský preklad sa postaral Samo Marec a ja som si tak knihu vychutnávala aj po štylistickej stránke. Na pozadí malých osobných dejín je v 20 kapitolách vyrozprávaná azda celá história KĽDR. Nesmierne ma bavili príbehy zakázanej lásky Miran a Džunsanga, ako aj životná cesta pravovernej komunistky, pani Song. Najťažšie sa mi čítala pasáž o veľkom hladomore v 90. rokoch, v ktorom padli za obeť tisícky detí. Najsilnejšia veta: "Boli to práve jednoduchí a dobrosrdeční ľudia, ktorí robili všetko, čo im povedali - tí zomreli ako prví." Za mňa najlepšia Absynthovka! A ocenenie kniha roka je tu úplne namieste :)
Toto je zatiaľ najlepšia kniha, ktorú som z vydavateľstva Absynt čítal. Autorke sa podarilo spracovať skutočné príbehy ľudí, ktorí utiekli a vytvoriť komplexnú knihu, ktorá sa venuje prakticky všetkým aspektom bežného života v Severnej Kórei. Venuje sa dospievaniu, školstvu, zdravotníctvu, kultúre, sociálnemu systému, dozviete sa aj ako funguje čierny trh či k akým činom sú ľudia nútení, aby nezomreli od hladu. Táto kniha vám umožní nazrieť do krajiny odstrihnutej od zvyšku sveta a pomôže vám pochopiť mentalitu národa, ktorý sa takpovediac zasekol v 50. rokoch minulého storočia. Nie je čo závidieť som čítal viac ako mesiac. Nejedná sa totiž o žiadne čítanie na dobrú noc, naopak, je to opäť jedna z kníh, ktoré otvárajú oči a ktorú by som zaradil ako povinné čítanie na školách. Nemusíte sa báť, nejedená sa o žiadny zoznam suchých faktov. Celú knihu budete prežívať spolu s ľuďmi, ktorých príbeh je rozpovedaný. Po dočítaní som mal pocit, že sú ako moji známi, že ich poznám. Vynikajúca kniha, ktorú si proste musíte prečítať.
Emočne náročná kniha. Neviem veľmi, čo k nej napísať, viem však, že ňou budem mlátiť po hlave každého, kto bude s láskou spomínať na socik.
“Problém spočíval v jedle. Ženy začali zbierať burinu a divokú trávu a tieto ingrediencie pridávali do polievky, aby vyvolali zdanie zeleniny. Kukurica opäť čoraz častejšie nahrádzala ryžu, ale ľudia do nej na obohatenie pridávali listy, šupiny, stonky i klasy. U dospelých ľudí to problém nepredstavovalo, ale citlivejšie detské žalúdky takéto jedlo nedokázali stráviť. [...] Medzi staršími deťmi a dospelými pacientmi sa začalo objavovať aj iné zvláštne a nové ochorenie. Postihnutým sa na rukách a v okolí kľúčnych kostí objavovali lesklé vyrážky, akoby nosili retiazky, prípadne okolo očí, takže to vyzeralo, že majú okuliare. [...] V skutočnosti však šlo o pelargu. Túto chorobu spôsobuje nedostatok niacínu v strave a objavuje sa u ľudí, ktorí jedia iba kukuricu.”
“Často sa stávalo, že deti prišli s ľahkým prechladnutím, kašľom alebo hnačkou, no zrazu zomreli.”
“Doktorka Kim v takom prípade vypísala protokol o prijatí dieťaťa do nemocnice s vedomím, že na túto chorobu nemá liek. Ani nemocnica totiž žiadnym jedlom nedisponovala. Keď počas vizity prechádzala pediatrickým oddelením, deti ju uprene sledovali. [...] ‘Obviňujúco na mňa hľadeli. Dokonca aj štvorročné deti si uvedomovali, že umierajú a že nerobím nič preto, aby som im pomohla,’ povedala mi doktorka Kim o mnoho rokov neskôr. ‘Dokázala som urobiť len to, že som potom s matkami plakala nad ich mŕtvimi telíčkami.’”
“Štát poskytuje občanom jedlo za také nízke ceny, že ľudia ani nevedia, koľko ryža stojí. Tak vyzerá realita v severnej polovici Kórei. Všetci obyvatelia našej krajiny žijú šťastný život bez akýkoľvek obáv o jedlo.”
@magical_nights_with_book
Neoverený nákup
19.5.2024
Vedeli ste, že v období hladomoru niektorí Kórejčania na vidieku síce mali psa, väčšinou sa však o ne starali s cieľom urobiť z nich guláš pošintang? Pes ako domáci miláčik bol niečím neslýchaným. Úplne bežne hladujúce deti žobrali na ulici. A prežili len vďaka tomu, že raz za čas sa im podarilo ukradnúť nejaké jedlo. Kim Ir-sen dal zavrieť kostoly, zakázal Bibliu, veriacich nechal deportovať do vnútrozemia a kresťanskú obraznosť a dogmy začal používať na sebapropagáciu.
Novinárka Barbara Demick sedem rokov viedla rozhovory s osobami zo Severnej Kórey a spracovala ich do knižnej podoby. Vidno, že si s tým dala veľa práce, lebo všetky skutočnosti sú podložené hodnovernými zdrojmi. Jednou z respondentov je napríklad lekárka, ktorá keď prešla hranicami, bola šokovaná, keď uvidela, ako psy na uliciach majú bohatšiu a pestrejšiu stravu ako ľudia v Severnej Kórei. Deti v tejto krajine sa mohli snažiť ako len chceli, mať čisté jednotky, byť premiantmi triedy a skvelými v športe, ale na dobrú vysokú školu nemohli, ak nemali dobrú rodinnú históriu.
Nie je čo závidieť je nielen názov knižky, ale aj pesničky, ktorú v Severnej Kórei pozná každé malé dieťa ako u nás „Prší, prší, len sa leje..“ a je o tom, ako nie je čo závidieť iným krajinám, lebo v Severnej Kórei je najlepšie.
Priznám sa, že prvá polovica sa mi čítala ťažšie, pretože sa v nej nachádzalo veľa politických a historických skutočností, ktoré sú určite dôležité, aby ste celkovo pochopili kontext, mňa však zaujímali skôr tie každodenné starosti ľudí, a preto ma tie skutočnosti „zdržiavali“, no určite sa dajú vnímať ako pridaná hodnota diela.
Ak máte radi knižky, ktoré sa venujú tejto tematike, aj túto vám odporúčam. Síce sa v nej opakuje veľa vecí, ktoré sú aj v iných knižkách, ale tie osudy ľudí sú jedinečné, a vďaka nim vás ten dej určite zaujme.
Barbara Demick, Nie je čo závidieť, Hodnotenie 5/5
Reportážna literatúra vydavateľstva Absynt. Desivé rozprávanie „prebehlíkov“ zo Severnej Kórei do Južnej Kórei. Severná Kórea je jednou z mála uzavretých najtvrdších totalitných krajín súčasnosti. Jej obyvatelia žijú v absolútnej izolácii. Príbeh je prerozprávaný autorkou, ktorá vyspovedala šesť prebehlíkov zo Severnej Kórei. Kórea je teda rozdelená na Južnú a Severnú. Obyvatelia Južnej Kórei si neustále myslia, že čoskoro musí prísť k zjednoteniu. Aj keď sa ho z objektívnych dôvodov aj obávajú. Ale stále tomu nie je tak. A rozdiely medzi oboma krajinami sa neustále zväčšujú. Kým južná časť prosperuje, severná upadá do stále väčšej biedy. Obyvatelia Severnej Kórei si ale myslia, že žijú v raji. Až na to, že v krajine nefunguje elektrika, vzdelanie, nemajú lieky, papier, nemajú čím kúriť a umierajú hladom a nemajú ani pitnú vodu. V deväťdesiatich rokoch 20. storočia tu na hlad a podvýživu zomrelo 10-20% obyvateľstva. Kórejčania žijú v kastovom systéme, stále platí, že rodinné postavenie je dedičné. Hriechy otca sú hriechmi jeho detí aj vnúčat. Severokórejčania nie sú o svojej kvalifikácií informovaní. Vodcovia Kim Ir-sen a jeho syn Kim Čong Il vohnali krajinu na samé dno. V knižke sa dozviete veľa o živote bežných ľudí a ich rodín a detí, kastácií, trestaneckých táboroch, kde sú zavreté celé rodiny, s „vinníkom“ aj ich deti. Miestami je príbeh tak desivý, že nechápete ako môžu prežiť. Hlboko sa ma knižka dotkla.
Tak toto bolo skvelé. Autorka jedinečne zachytila históriu Severnej Kórei cez výpovede svedkov, ktorý si svoj život v tejto krajine odžili a dá sa povedať, že aj ledva prežili. Veľmi dobre vykresľuje mentalitu niektorých severokórejčanov, čo nám čitateľom dovoľuje aj lepšie pochopiť celú situáciu. Síce je kniha pomerne stará (originálne vydanie ešte z roku 2009), obsahuje však aj poslednú kapitolu, kde autorka zhŕňa aj ďalšie udalosti do roku 2015 a popisuje aj zmeny v životoch hlavných protagonistov. Fascinujúce čítanie a pre mňa jednoznačne jedna z najlepších reportážnych kníh.
Martin
Neoverený nákup
5.2.2024
Veru nie je čo závidieť
Knihu som prečítal za 3 dni… Z knihy som chcel grcat, plakať a zároveň byt vďačný za to že žijem na Slovensku. Áno, v tom štáte, ktorým veľa opovrhuje a hovorí ako sa tu žije strašne. Tato kniha mi ukázala, že jedlo čo jem neni samozrejmosť, city prejaviť k mojej partnerke tiež nie a že môžem hrdo povedať čo si myslím a že môžem svoj život prežiť kde chcem, bez toho aby som bol hladný. Áno, neni to na Slovensku úplne všetko na 100%.. nemáme najlepšie cesty, najrýchlejšie vlaky, vysielanie slovenských tv staníc v 4K, brutálne veľké mzdy. Ale ten kto dočíta si uvedomí, že je skutočne bohatý a že niekomu na ďalekom východe NEMÁ ČO ZÁVIDIEŤ.
Zaujímavé čítanie, v niektorých častiach som však mala pocit, akoby išlo o čistú fikciu a nie skutočný život. Podľa dostupných info (a toto platí skôr o posledných 5-6rokoch) boli prebehlíci často strieľaní priamo v rieke, tu však pendlovali hore-dole Čína-Severná Kórea akokeby sa nechumelilo, chodili na nákupy a vracali sa späť. Neviem či je to prikrášlené alebo to tak bolo možné v čase písania knihy.
Avšak nič to nemení na skutočnosti, že dosť dobre nechápem ľudí, ktorí tvrdia, že na SK nemáme žiadne práva.
Verím obavám Južnej K. že ak by raz tento severokórejský režim padol- bola by to v podstate katastrofa pre ich svet.
Ale (a to vôbec nespochybňujem hrdinov z tejto knihy, stále sa vynára množstvo otázok na ktoré nikdy zrejme nedostaneme odpovede), vieme vôbec potvrdiť tieto slová keď nevieme potvrdiť ani opak?
Poznáte nový čitateľský profil?
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde si môžete zvyšovať svoju knihomoľskú úroveň.
Brožovaná väzba
Brožovaná väzba
