A groundbreaking view into the lives of six ordinary citizens in the world's most secretive country, by an award-winning foreign correspondent... Čítať viac
Vychádzame z priemerného údaju o rýchlosti čítania 230 slov za minútu, od knihy ku knihe a čitateľa ku čitateľovi sa to však môže líšiť.
A groundbreaking view into the lives of six ordinary citizens in the world's most secretive country, by an award-winning foreign correspondent... Čítať viac
Ach, mrzí nás to, z tejto knihy sa už predali všetky výtlačky a nemáme ju na sklade my ani vydavateľ :( Teoreticky však môžete mať šťastie v niektorých iných obchodoch, ktoré ešte nepredali posledné kusy.
Chcete si túto knihu požičať z knižnice? Toto je zoznam knižníc, v ktorých ju majú. Po kliknutí na názov vás presmerujeme priamo na stránku knižnice, kde si môžete overiť jej dostupnosť a prípadne ju aj priamo rezervovať.
Nothing to Envy
Barbara Demick
A groundbreaking view into the lives of six ordinary citizens in the world's most secretive country, by an award-winning foreign correspondent...
Túto knihu máme síce aktuálne na sklade, máme však už iba posledné kusy. Ak ju chcete mať rýchlo, ponáhľajte sa! Dodanie ďalších môže trvať dlhšie, zvyčajne do 32 dní.
Táto kniha sa môže na cestu ku vám vybrať prakticky okamžite! Ak si ju objednáte do 13:00 v pracovný deň, odošleme vám ju ešte dnes, inak najneskôr nasledujúci pracovný deň.
16,89 €
Naši škriatkovia odporúčajú
13,50 €
Vypredané
Ach, mrzí nás to, z tejto knihy sa už predali všetky výtlačky a nemáme ju na sklade my ani vydavateľ :( Teoreticky však môžete mať šťastie v niektorých iných obchodoch, ktoré ešte nepredali posledné kusy.
North Korea is Orwell's 1984 made reality: it is the only country in the world not connected to the internet; Gone with the Wind is a dangerous, banned book; during political rallies, spies study your expression to check your sincerity. After the death of the country's great leader Kim Il Sung in 1994, famine descended: people stumbled over dead bodies in the street and ate tree bark to survive. Nothing to Envy weaves together the stories of adversity and resilience of six residents of Chongin, North Korea's third largest city. From extensive interviews and with tenacious investigative work, Barbara Demick has recreated the concerns, culture and lifestyles of North Korean citizens in a gripping narrative, and vividly reconstructed the inner workings of this extraordinary and secretive country.
Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.
Silná a autentická kniha o Severnej Kórei, ktorá odhaľuje realitu života v krajine ovládanej propagandou, kultom vodcov a ilúziou „najlepšej krajiny na svete“. Reportáže o odvážnych ľuďoch, ktorí riskovali všetko pre šancu na lepší život za hranicami KĽDR. Po dočítaní poslednej stránky zostáva jasný pocit nie je čo závidieť.
Názov tejto knihy je naozaj veľmi výstižný. Život obyvateľov v Severnej Kórei je nepredstaviteľný. Ani to málo informácii, ktoré sa prostredníctvom utečencov dostávajú do sveta presne nevykresľuje ich život. Všadeprítomná propaganda a kontrola, vštepovaný kult osobnosti vodcov, hlad a chudoba, nedodržiavanie ľudských práv a vymývanie mozgov. Takýto život by nechcel žiť nikto z nás, obyvatelia tejto krajiny však nemajú veľmi na výber.
Tieto rozhovory neboli ľahkým čítaním, aj keď kniha samotná sa číta rýchlo.
Recenzie čitateľov
Zhrnutie recenzií
Zosumarizované pomocou AI, ktorá môže robiť chyby.
Reportážna kniha Barbary Demick vznikla na základe dlhoročných rozhovorov so šiestimi utečencami zo Severnej Kórey a ponúka živý, čitateľný obraz každodenného života v krajine. Kniha opisuje hladomor, propagandu, kult vodcov a praktické aspekty prežitia (škola, zdravotníctvo, čierny trh) cez osobné príbehy. Je emocionálne náročná, no mnohí čitatelia ju považujú za očné otvorenie a odporúčajú ju ďalej.
Čitatelia oceňujú
Autentické rozhovory so šiestimi utečencami, vďaka ktorým kniha pôsobí dôveryhodne.
Čitateľný, často beletrizovaný štýl, ktorý uľahčuje vstrebávanie náročných tém.
Komplexný pohľad na každodenný život vrátane školstva, zdravotníctva, čierneho trhu a hladomoru.
Silný emočný dopad, ktorý čitateľom pomáha uvedomiť si rozdiely v životnej úrovni.
Čitatelia ďalej hodnotia
Emocionálna náročnosť — niektoré pasáže sú ťažko spracovateľné a vyžadujú prestávky pri čítaní.
Pohľad knihy je primárne z perspektívy utečencov, čo niektorí recenzenti označili za neúplné zobrazenie celej spoločnosti.
Občasné opakovanie informácií a niektoré politicko-historické pasáže môžu spomaliť tempo čítania.
K tejto knihe som sa dostala náhodou ale neľutujem. Bola to pre mňa prvá kniha zo žánru reportáže, ale chytila ma za srdce. Podrobný opis udalosti, života a násilnej propagandy v Severnej Kórei je až na neuverenie. Odporúčam však všetkým, ktorí majú len trochu pocit, že sa v našej krajine máme zle
Táto kniha je určite skvelá voľba aj pre ľudí, ktorý nemajú množstvo znalostí o politike, spojenectvách a konfliktoch Kórejského polostrova. Pretože je napísaná veľmi ľahkým beletrizovaným tónom zameraným skôr na myšlienky a životy prostých i vyššie postavených obyvateľov, ktorý viac ako na politiku mysleli na prežitie a na to čo dajú do hrdla. Toto dielo zachytáva príbehy šiestich utečencov zo Severnej Kórei, vďaka ktorým autorka vnáša aspoň trošku svetla do tej najtmavšej časti mapy sveta.
Kniha určite nezachytáva všetky aspekty režimu a života či smrti, no také niečo nie je možné. Preto si myslím, že je táto kniha zatiaľ najlepšie spracovanie životov v KĽDR a po úteku z nej. (Aspoň minimálne z tých čo som čítala.)
“Ľudia, ktorí navštívia Pchjongjang a fotografujú si vysočizné pamätníky, pochodujúcich vojakov a gýčové socialistické bilbordy, bez výnimky žasnú nad tým, že krajina prežila až do 21. storočia. Istá cestovná kancelária propaguje výlety do severnej Kórey heslom ‘Choďte sa tam pozrieť, kým to ešte existuje.’
Zatiaľ čo zvyšok sveta pokračujúcu existenciu Severnej Kórey vníma ako kuriozitu, pre jej obyvateľov je to tragédia. Platí to aj pre tých, ktorým sa podarilo utiecť.”
Severná Kórea priťahuje pozornosť ľudí svojím tvrdým socialistickým režimom, ktorý v dnešnom svete nemá obdobu. Aj keď nie je jedinou krajinou, kde sú pojmy ako ľudské práva a dôstojná životná úroveň stále neznámou.
Americká novinárka Barbara Demick v tejto knihe spísala výpovede šiestich ľudí, ktorým sa zo Severnej Kórey podarilo utiecť a začať nový život. Títo ľudia mali rôzny triedny pôvod, a teda aj rôzne vyhliadky na život, no napriek tomu sa všetci rozhodli odísť, keď zistili pravdu skrývajúcu sa za všadeprítomnou propagandou.
Najväčšia časť výpovedí sa venuje rokom 1995-1999, teda obdobiu hladomoru. Hoci milovaný otec a maršál Kim Ir-Sen zomrel v roku 1994, kolaps krajiny bol spôsobený do väčšej miery pádom ostatných socialistických spojencov.
Demick podala príbehy prebehlíkov takmer beletristickým štýlom. Romantické prechádzky v úplnej tme pri výpadkoch elektrického prúdu, alebo zháňanie potravy v časoch hladomoru. Kniha sa čítala výborne, aj napriek ťažobe, ktorú so sebou prináša. Možno bola o to menej “výživná” na politické fakty. Osobne nie som až tak doma v zahraničnej politike, a čo-to mi občas chýbalo. Ale zároveň nemuselo, pretože sa na knihu dá nazerať len ako na príbehy bežných ľudí. Rada by som napísala, že mi kniha pomohla vytvoriť si obraz o živote v Severnej Kórei. V niečom áno, ale nezabúdajme, že máme stále len pohľad z jednej strany - pohľad človeka, čo si zachránil život a ušiel. Výpoveď obyčajného občana, ktorý je stále tam, ktorý neodišiel v knihe chýba. Viem, že sa získať nedá, len to mám na zreteli, ako malú kontrolku - neúplnosť.
Kniha sa však určite oplatí prečítať. Bolo to zaujímavé čítanie a navnadila ma na ďalšie podobné knihy.
3.5*/5
Adriana
Neoverený nákup
27.12.2023
Nie je čo závidieť
Túto knihu by si mali prečítať všetci obdivovatelia socializmu a komunizmu,aby sa prebrali z toho bludu a otvorili sa im oči.
Nie je čo závidieť od Barbary Demick je pôsobivý pohľad na životy obyčajných Severokórejčanov, odhaľujúci ľudské príbehy za represívnym režimom. Demickovej rozprávanie je silné, poskytuje vzácny a empatický pohľad na boj, odolnosť a túžby tých, ktorí žijú v jednej z najuzavretejších spoločností na svete. Fascinujúce čítanie, ktoré humanizuje ľudí často zahalených politickou oponou Severnej Kórey.
"Ľudia, ktorí navštívia Pchjongjang a fotografujú si vysočizné pamätníky, pochodujúcich vojakov a gýčové socialistické bilbordy, bez výnimky žasnú nad tým, že krajina prežila do 21. storočia. Istá cestovná kancelária propaguje výlety do Severnej Kórey heslom "Choďte sa tam pozrieť, kým to ešte existuje."
Zatiaľ čo zvyšok sveta pokračujúcu existenciu Severnej Kórey vníma ako kuriozitu, pre jej obyvateľov je to tragédia."
Toto! O bizarnostiach Severnej Kórey som už čo-to počula aj čítala (alebo som to minimálne ako bizár vnímala), táto reportáž však ukázala tú tragédiu. Časti o hladomore (v 21. storočí!) boli extrémne silné a ťaživé.
Kniha má cez 400 strán, ale číta sa s ľahkosťou - teda v zmysle formy písaného textu. Politické zriadenie a ideológia v Severnej Kórei pripomínajú až nápadne v mnohom skopčený dej literárne známej Orwelovky - 1984.
Sila vybudovaného kultu osobnosti, mechanizmy vzájomnej kontroly medzi občanmi, vybudovaná akási kredibilita občanov, sila ideológie vštepovaná od škôlky, chápadla cenzúry deformujúce realitu, ekonomický úpadok miesto sľubovaného blahobytu (vlastne totálny ekonomický rozvrat)... Stačí si nájsť Severnú Kóreu v noci a vidieť do akej tmy je ponorená.
Pre viacerých z nás sú ázijské krajiny exotické a taký dojem môže vzbudzovať aj Severná Kórea. Ale vieme, že opak je pravdou a život jej obyvateľov je ďaleko za tým našim. Už od malička im vtĺkajú do hláv, že za ich hranicami nie je svet lepším, lenže si predstavte, aké by to bolo nemať večer svetlo, hladovať, za svoju prácu nedostávať peniaze, prípadne iba almužnu,...? Netvrdím, že u nás poniektorí ľudia nehladujú atď., ale nie je to hromadné, vzťahujúce sa na celý štát. Autorka v tejto knihe podala svedectvo Severnej Kórey vďaka rozhovoru so šiestimi obyvateľmi tejto krajiny, z ktorej sa im podarilo utiecť. Nedodržiavanie ľudských práv, vymývanie mozgov, propaganda a ich dôsledky vedú aj ku krádežiam - veď niekedy hlad nepustí. Roztvárajúce sa nožnice medzi chudobnými a bohatými a sebe vlastné vysporiadanie sa s režimom útekom naďalej trvá a aj bude. Ale aj v takejto krajine sa vytvárajú nové vzťahy a tie staršie sa upevňujú, niekedy sa rozpadnú. Každý to vníma ináč, ale väčšina mladých sa chce vymaniť z moci autoritatívneho vodcu a žiť si v lepšej krajine.
Táto kniha je výborná. Čitateľom podáva obraz krajiny, v akej by asi ani jeden z nás nechcel žiť. I keď niekedy hundreme na tú našu, počas čítania tejto knihy si určite uvedomíte, aké máme šťastie, keď žijeme na Slovensku. Môžete mi kontrovať, ale najprv si prečítajte príbehy a osudy ľudí, o ktorých autorka píše. Ja som rada, že som si knihu prečítala, aj keď ma pri niektorých stranách až mrazilo. Výborné dielo a vrelo knihu odporúčam všetkým.
Všetko to začalo v roku 2001 keď sa Barbara Demick - korešpondentka denníka Los Angeles Times presťahovala do Soulu, aby mapovala dianie v Južnej a Severnej Kórei.
Jadro tejto knihy tvoria rozhovory s jej bývalými obyvateľmi, ktorí zo Severnej Kórey utiekli do tej Južnej alebo Číny. Tieto príbehy autorka zbierala neuveriteľných sedem rokov. Počas tohto dlhého obdobia aj tak zostáva pre ňu Severná Kórea v určitých ohľadoch veľkou neznámou. No tí čo ju zažili na vlastnej koži sa nám prostredníctvom svojho rozprávania pokúsia trochu poodhaliť (pre nás až nepochopiteľný) spôsob života plného príkazov a nezmyselných pravidiel, hladomoru, trestov a obmedzovaní základných ľudských práv a slobôd.
"Svetlá zhasli. Hladní ľudia sa šplhali na stĺpy elektrického vedenia a snažili sa ukradnúť kúsky medeného drôtu, ktoré by mohli vymeniť za jedlo."
Autorka zozbierala útržky rozhovorov tých, ktorí na vlastnej koži zažili to, čo znamená žiť v krajine, ktorú vedie propagandistická diktatúra prikazujúca uctievanie vodcu a akékoľvek slovko či počin sa môže stať pre človeka smrteľným. Prostredníctvom bývalého páru Miran a Džunsanga sa dozvedáme o tom, aké zložité a najmä nebezpečné bolo randenie v tejto krajine, doktorka Kim prezrádza aké katastrofálne podmienky zažívali v období hladomoru, a v akom zúfalom stave bolo zdravotníctvo, no a pani Song, úprimná obdivovateľka svojho vodcu neskôr pochopí, že jej režim priniesol len skazu a smrť svojich blízkych.
"V krajine neexistuje kultúra randenia. Mnohé manželstvá aj naďalej dohadujú rodiny, stranícky funkcionári alebo šéfovia v práci. Za riskantné je dokonca považované aj verejné držanie sa za ruky."
Autorka popritom rozhovory plynule preklápa s historickým vývojom krajiny, vyzdvihuje dôležité udalosti, ktorými sa Severná Kórea však nemôže pýšiť. Hlad, chudoba, krádeže, zbytočná smrť, obrovská propaganda, príkazy a zákazy, pretvárka toho akým silným štátom Severná Kórea je. Je to až žalostne smutné keď takéto niečo čítate, a zároveň vami lomcuje hnev voči tým, ktorí dostali do rúk moc, ktorou môžu a chcú ničiť životy. Silná kniha.
Natália z nathalysreading
Neoverený nákup
16.10.2023
Všetko, čo vybočuje z radu ľuďom naháňa strach, no zároveň podnecuje ich zvedavosť. Preto vzniklo o tejto krajine toľko dokumentárnych filmov. Niektoré som videla, a tak som sa zamýšľala, či mi môže kniha ponúknuť viac. Niečo, čo ešte neviem. Moje obavy boli neopodstatnené. Toto je veľmi komplexné dielo. Jeho jadro tvoria ľudia a ich príbehy, no autorka to nádherne prepájala s politickou a ekonomickou situáciou, so zahraničnou politikou a históriou Severnej Kórey.
Obyvatelia žijú v domnienke, že svetu nie je čo závidieť. Že oni sa majú najlepšie, pretože štát sa o nich veľmi dobre stará. Majú len túto ilúziu, ktorú im vtĺkali do hláv od detstva, nezáleží na tom, či je pravdivá. No čo keď sa ilúzia začne rozplývať a nastúpi surová realita? Ako sa s tým vyrovnajú? Barbara vyspovedala práve tie osoby, ktoré začali o režime pochybovať. Približujú čitateľom, ako prebiehal proces prebudenia.
Nemali na výber. Z krajiny nemohli utiecť, nemohli sa ozvať, protestovať ani zosadiť svojich vládcov. Ak chcel priemerný občan zapadnúť, musel byť disciplinovaný a nesmel priveľa rozmýšľať. Okrem toho sa ozýval aj prirodzený ľudský inštinkt veliaci prežiť a volajúci po optimizme.
(str. --)
Mala som pocit, že čítam srdcervúcu a napínavú drámu premiešanú s politickým trilerom a antiutópiou. Keď sa všetko rúca a vy nemôžete odísť, je to tragické. Avšak ľudia naďalej bojovali s osudom. Bola som v šoku, lebo som o niektorých skutočnostiach vôbec nevedela. Musela som si robiť prestávky, pretože fakty o tejto krajine sa nedajú spracovať rýchlo. No bolo to tak vynikajúco napísané, že kniha sa čítala jedna radosť, aj keď väčšinou nebola o radosti. Ale ako to pri ľuďoch býva, dokážu si nájsť šťastie za každých okolností. V príbehoch nechýbala ani láska a ľudská vynaliezavosť. Zaručili im o trochu znesiteľnejšie bytie.
Vďaka dielu pochopíte ich spôsob myslenia.
Poznáte nový čitateľský profil?
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde si môžete zvyšovať svoju knihomoľskú úroveň.