Sérotonine

Michel Houellebecq

"Mes croyances sont limitées, mais elles sont violentes. Je crois à la possibilité du royaume restreint. Je crois à l'amour", écrivait récemment Michel Houellebecq.Le narrateur... Čítať viac

: 3,7 36 hodnotení

Vydavateľstvo: Jai lu, 2020

352 strán: 6-7 hodín čítania
Vychádzame z priemerného údaju o rýchlosti čítania 230 slov za minútu, od knihy ku knihe a čitateľa ku čitateľovi sa to však môže líšiť.

Brožovaná väzba
Francúzština

Vypredané

Ďalšie knižné vydania (2)

Pevná väzba
Slovenčina, 2019
Na sklade 5 ks
Táto kniha sa môže na cestu ku vám vybrať prakticky okamžite! Ak si ju objednáte do 13:00 v pracovný deň, odošleme vám ju ešte dnes, inak najneskôr nasledujúci pracovný deň.

16,00 €
Pevná väzba
Čeština, 2019
Vypredané
Ach, mrzí nás to, z tejto knihy sa už predali všetky výtlačky a nemáme ju na sklade my ani vydavateľ :( Teoreticky však môžete mať šťastie v niektorých iných obchodoch, ktoré ešte nepredali posledné kusy.

Naši škriatkovia odporúčajú

TikTok hit. Temná romanca plná emócií. Kniha Vzdaj sa mi, Leigh Rivers. Vydavateľstvo Motýľ, 2026. Zistiť viac

Viac o knihe

#napätie #mladosti #smútok #priateľstvo #láska #sexualita

"Mes croyances sont limitées, mais elles sont violentes. Je crois à la possibilité du royaume restreint. Je crois à l'amour", écrivait récemment Michel Houellebecq.Le narrateur de Sérotonine approuverait sans réserve. Son récit traverse une France qui piétine ses traditions, banalise ses villes, détruit ses campagnes au bord de la révolte. Il raconte sa vie d'ingénieur agronome, son amitié pour un aristocrate agriculteur (un inoubliable personnage de roman - son double inversé), l'échec des idéaux de leur jeunesse, l'espoir peut-être insensé de retrouver une femme perdue.Ce roman sur les ravages d'un monde sans bonté, sans solidarité, aux mutations devenues incontrôlables, est aussi un roman sur le remords et le regret.

Naše katalógové číslo: 2319959

Počet strán: 352

Väzba: brožovaná väzba

Rozmer: 111×179 mm

Hmotnosť: 193 g

ISBN: 9782290212196

Rok vydania: 2020

Štýl: psychologický, filozofický, napínavý

Jazyk: francúzština

Pôvod: Francúzsko, zahraničný

Vydavateľstvo: Jai lu

Pre koho: pre mužov, pre ženy

Kategorizácia

Našli ste chybu alebo škodlivý obsah? Dajte nám, prosím, vedieť!

Hodnotenia

3,7 / 5

	11
	11
	7
	5
	2

Recenzie Martinusákov

Sérotonín som prečítal už dávnejšie a stále sa k nemu v myšlienkach vraciam . Úprimne mi tento text naložil viac ako som očakával. ???? Na prvý pohľad to vyzerá ako jednoduchý, trochu nudný príbeh, ktorý sa pomaly posúva, ale miestami aj neposúva a len tak si stagnuje, lebo tak to niekedy chodí. Rozprávačom je typický houellebecqovský “hrdina”, nevýrazný chlapík v strednom veku, ktorý sa, na rozdiel od predošlých kníh, dostal do stavu, že nemá moc dôvodov na radosť a vlastne ani na život. Houellebecq nemá príjemné a veselé knihy, vie nám nastaviť zrkadlo a ukázať tie nelichotivé momenty v živote, lenže toto je fuh... najlepšie to asi vystihne slovo temnota. Od prvej vety je to strašná melanchólia, veľký, ozaj veľký smútok, miestami až fyzicky bolestivý, táto kniha mi vôbec nespravila dobre. Určite to stojí za prečítanie, ale lepšie, keď je vonku pekne, pretože čítať toto v zime nemusí byť ten najlepší nápad. .

Houellebecq je pre mňa o tom, nahliadnuť do duše človeka, ktorý je odo mňa neskutočne odlišný – iné hodnoty, iné uvažovanie, iné všetko. Bolo to pre mňa fascinujúce čítanie. Text sa číta hladko, príbeh plynie pozvoľne, za to prúd myšlienok, zväčša cynických a nihilistických, frčí naplno. A na jeho konci som tomuto človeku možno aj rozumel?

21. septembra 2019

Keď vyjde nový Houellebecq, je to vždy udalosť. Opäť raz cynický a kontroverzný román, tentoraz s depresívnym hlavným hrdinom na poľnohospodárske témy vo Francúzsku. Výborne napísaná kniha, kde je dej druhoradý, a hoci to nie je Houellebecq at his best, pre mňa ako fanúšičku sú to min. 4 hviezdy na rukáv.

Recenzie čitateľov

Zhrnutie recenzií

Zosumarizované pomocou AI, ktorá môže robiť chyby.

Román opisuje život štyridsaťšesťročného Florenta-Claudefa, muža trpiaceho depresiami, ktorý recituje spomienky, cynické úvahy a naturalistické sexuálne opisy. Kniha je napísaná pútavo a provokatívne, vyvoláva silné emócie, no čitatelia ju vnímajú rozporne — od nadšenia po odmietnutie. Niektoré vydania majú problém s kvalitou prekladu a tlače, čo čítanie zhoršuje. Celkovo je to temný, reflexívny text, ktorý vyvoláva diskusiu o spoločnosti a jedincovi v súčasnom Francúzsku.

Čitatelia oceňujú

Silný, plynulý štýl písania s cynickým a často brilantným jazykom.
Presvedčivé a sugestívne vykreslenie depresie a melanchólie hlavnej postavy.
Kniha provokuje a núti čitateľa premýšľať nad spoločenskými a osobnými témami.
Pre fanúšikov autora ide o presvedčivé a hodnotné čítanie.

Čitatelia ďalej hodnotia

Postoj hlavnej postavy k ženám a niektoré mizogynné pasáže pre viacerých čitateľov vadia.
Občasné naturalistické a šokujúce sexuálne pasáže vrátane zmienky o deviáciách, ktoré niektorým čitateľom prekážali.
Kvalita prekladu a tlače v niektorých vydaniach obsahuje chyby a prekladateľské nedbalosti.
Kniha je veľmi depresívna a pre niektorých čitateľov ťažko stráviteľná až odradzujúca.

Pomohlo vám zhrnutie?

Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.

Prvý Houellebecq

Táto kniha mi nevadila, ale ani ma nenadchla. Štyridsaťšesťročný Florent-Claude nám rozpráva jeho príbeh, zomiera od smútku a depresie, aj napriek tomu, že užíva konské dávky antidepresív. Jeho spomienky sú niekedy veľmi priamočiare, hlavne keď sa jedná o spomienky týkajúce sa sexuality, inokedy však jeho spomienky nadobúdajú obrovskú filozofickú hĺbku.

Florent-Claude bol zamestnaný na Ministerstve poľnohospodárstva a tak sa okrem súkromných spomienkam na jeho bývalé lásky venuje aj spoločenským otázkam, konkrétne francúzskemu tradicionalizmu, výrobe jedinečných syrov a vín, ktoré sú vytláčané z trhu lacnými a menej kvalitnými variantami. Zobrazuje neľahký život francúzskych roľníkov tlačiacich sa na hranici finančného prežitia a ich protesty, občas končiace sa tragicky, no napriek tomu bez spoločenského výtlaku niečo zmeniť. .

Toto čítanie bolo pre mňa zvláštne, pretože neviem presne identifikovať čo mi na knihe a rozprávaní bránilo ohodnotiť ho hviezdičkovo vyššie. Mizogýnia? NIE! Naturalistické opisy sexuálnych deviácii? NIE! Patriotizmus? NIE!... a takto môžeme ísť do nekonečna.. Nič konkrétne mi skrátka nevadilo, no napriek tomu som nebola unesená a preto som dala 3 *.

Michel Houellebecq je významným autorom súčasnej francúzskej literatúry a na scéne pôsobí už dlhšiu dobu, preklady k nám presakujú tiež už nejaký ten piatok, no ja som sa mu do teraz vyhýbala. Možno som sa bála toho wau efektu a veľkej kontroverzie, ktoré toto meno sprevádzajú. Po prečítaní Serotonínu neľutujem, že som sa s týmto autorom "zoznámila" a určite si prečítam aj ďalšie diela. Veľmi sa teším na román Zničiť, ale najprv sa chcem povenovať ešte tejto jeho búrlivej tvorbe, nech sa dokonale zoznámime a ja pochopím prevrat v jeho osobnosti, o ktorom všetci pri tejto knihe hovoria.

Sérotonín

Vedel som, čo mám očakávať a niektoré naturalistické výjavy budú opísané tak verným spôsobom. Príliš optimistická nálada sa v knižke neprelína. Nie je beh s oneskoreným štartom a surovejší tón knihy vás prinúti udržať pozornosť od začiatku aj na ďalších stranách. Hlavný hrdina je rozprávačom svojho života. Spomienkami, sebaľútosťou aj výčitkami a sexuálnymi dobrodružstvami, hodnotí svoj tak trochu spackaný život. Jeho „zmindrákovaný“ svet je nahnutý a hľadať zmysel života na jeho periférii, je už v štádiu rozkladu dosť ťažké a zložité. Odchodom od svojej japonskej priateľky, pre ktorú je aj tak iba obyčajný gajdžin, začína bilancovať svoje bytie na tomto svete. Nájsť sebareflexiu v depresívnych stavoch bez pomoci liekov je takmer neuskutočniteľné. Macho stránka jeho osobnosti zíva prázdnotou a porekadlo „za všetkým hľadaj ženu“, je v prípade tejto knihy presným vyjadrením skutočnosti. Nenaplnené sny o životnom smerovaní a nedosiahnutých métach sú len predzvesťou o výsledku rekapitulácie stavu pána Florent Clauda. Krôčik po krôčiku stúpame po schodoch a čitateľ sa dozvie tušené súvislosti o živote hlavného predstaviteľa.
Aj keď sa javí, že titul je skôr „v tmavých farbách“, určite vás špecifickým a trošku provokatívnym štýlom písania presvedčí, že sa knihu oplatí prečítať.

Sérotonín

Neprečítala som si vpred, o čom to má byť. A to bola chyba, asi by som ani nezačala. Jeden pán po 40 trpí silnými depresiami, ponára sa do nechutných, sexuálnych až úchylných spomienok a predstáv. Užíva antidepresíva, rozpráva tak, že aj rozkvitnuté pole upadne do depresie. Počas čítania mi ulietali myšlienky preč, k hocičomu, čo bolo okolo, alebo aj ďaleko v mojej hlave. V polovici knihy som ich prestala kontrolovať a bezducho to dočítala, len aby som už bola na konci. Pre mňa naozaj hrôzostrašné dielo.

Možná kniha pro muže. Pro mne jako ženu s potřebou zázemí a bezpečí bylo čtení stoupajícím utrpením, které jsem ukončila uprostřed knihy. Nemyslím si, že jsem naivní, o mužích vím bohužel, možná víc, než je zdrávo, asi mi to stačí.

Výborné, no nie príliš optimistické čítanie

Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Po románe Podvolenie, ktorý vyvolal ostré reakcie zvlášť na strane progresívnej ľavice, prichádza Michel Houellebecq s románom Sérotonín. Autor v ňom doslova rozpitváva hlavnú postavu – 46 ročného inžiniera agronómie Florenta-Claudea a jeho smutný pohľad na život v mizernej krajine menom Francúzsko. Všetko smeruje od desiatich k piatim, čo môžeme postupne sledovať napríklad na rozvrate poľnohospodárstva či na obmedzovaní slobody jednotlivca (napr. fajčiarom tu ruže veru nekvitnú). Florent začína trpieť depresiami, ktoré sa pokúša riešiť zvyšujúcimi sa dávkami lieku Captorix. Už niekoľko rokov chodí s Japonkou Yuzu. Vzťah je však v troskách a pomerne dobre zabezpečený Florent sa rozhodne, že zmizne. Doslova. Dáva výpoveď na ministerstve a ruší nájom, kde s Yuzu žije. Odchádza bez rozlúčky a bez možnosti kontaktu. Navštevuje dávneho spolužiaka z výšky Aymerica, ktorý sa snaží farmárčiť na obrovskom zdedenom statku, no neveľmi sa mu darí. Florent postupne rekapituluje svoj život a vzťahy. Jeho rodičia spoločne spáchali samovraždu. Jediná žena, ktorú skutočne miloval, Camille, od neho odišla po jeho chvíľkovej neuváženej nevere s akousi bruselskou černoškou. Jej náhrada, podpriemerná herečka Claire, sa mení na starnúcu schizofrenickú alkoholičku. Prestala ho napĺňať práca pre francúzske poľnohospodárstvo, ktorú kedysi považoval za zaujímavú a dôležitú. Dnes, keď sa viac oplatí kúpiť mlieko z Brazílie, ako dojiť vlastné kravy v stajni za domom, vidí, že aj na tu prehral. Tento „bojový front“ je dokonale dotiahnutý do katastrofy šialeným činom jediného kamaráta Aymerica. Florent sa sťahuje do anonymitu zaručujúceho vežiaka. Stretáva sa jedine s psychiatrom Azotom, ktorý mu pravidelne predpisuje antidepresíva. Vie, že ušetrené peniaze mu zaručia ešte 10 rokov tupého ničnerobenia. Čo potom? Výška vežiaka zaručí, že „k zemi sa budem rútiť rýchlosťou 159 km/h. Pád by mal trvať maximálne 4 a pol sekundy“. Bravúrne napísaný mrazivý a provokatívny román o opustenom jednotlivcovi v atomizovanej modernej západnej spoločnosti! „Na Západe už nikto nebude šťastný, už nikdy, dnes môžeme šťastie považovať za sen minulosti, dnes už historické podmienky pre šťastie skrátka neexistujú.“ Uff!

Prekladatelska katastrofa

Jeden z najhorších prekladov aké som čítal. Od otrockého opakovania výrazov, cez prekladateľskú nedbalosť (Claire je v rámci jednej strany muž aj žena), faktické chyby (letisko v Tokiu niekde Narita, inde Nariza) až po bežné gramatické chyby. Ako preklad návodu k stredne zložitému zariadeniu fajn, ale v rámci beletrie vyhodené peniaze za autorské práva. Siahnite po inej verzii.

Rozprávač je vrcholne nesympatický, egoista, mizogýn, jednoducho vo všetkých ohľadoch zlý človek, s ktorým by sme nemali súcitiť, a predsa sa s ním dokáže stotožniť množstvo ľudí. Postupujúcu depresiu a s ňou sa prehlbujúcu melanchóliu, pocit, že všetko je zbytočné a nič nemá zmysel, Houellebecq vystihol krásne. K niektorým pasážam som sa musela vrátiť viackrát. Nie je to ľahké čítanie.

Čo sa týka tohto konkrétneho vydania, v texte je dosť veľa chýb. To mi pri čítaní trochu prekážalo.

Sklamanie

Tak toto mi nesadlo. Čakala som depresívny a melancholický príbeh, spoveď, po ktorej mi bude clivo a možno trochu nepríjemne. Že zaklapnem (e)knihu a budem niekoľko dní premýšľať nad tým, čo som to vlastne prečítala. Uznávam, že depresiu a melanchóliu som v tejto knihe dostala, akurát, že sa ma nedokázali dotknúť a moja psychická príprava na to, že ma Sérotonín maximálne emocionálne rozseká bola úplne zbytočná. Autor ma síce párkrát pobavil svojimi vtipnými, ironicko-sarkastickými hláškami, ale môj celkový pocit z knihy, teda sklamanie, to zvrátiť nedokázalo. Škoda, čakala som omnoho viac.

Nie, nie a nie. Z času sa na čas sa mi stáva, že autor a kniha, ktorých všetci ospevujú, mi vôbec nesadne a toto je presne ten prípad. Pochopila som to tak, že Houllebecq sa svojím románom snaží vysvetliť frustráciu bielych západniarov - chlapov - z postupnej straty ich niekdajšieho postavenia. Zároveň som však mala pocit, že autor si myslí, že toto ich postavenie by malo byť navrátené ako neodňateľné mužské právo, ženy by mali rozdávať fajky na požiadanie, slepo chlapa nasledovať za každých okolností, svet by mal kupovať ich francúzske syry a broskyne, a keď už bude chudáčik biely západniar znudený životom, má právo si ísť vyhodiť z kopýtka do Ázie s thajskými prostitútkami, prípadne si objednať slúžku/šľapku z východnej Európy. No proste hnus pane velebnosti.
A to som ešte ani nespomenula tie otrasné zoofilné a pedofilné scény, ktoré nemali absolútne žiadny zmysel v rámci deja, autor chcel len vyslovene ukázať, kam až vie zájsť aby šokoval.
Houllebecq má nepochybne spisovateľský talent, to mu neupieram, mrzí ma však na čo ho použil.

Michel Houellebecq

Francúzsky spisovateľ sa narodil na ostrove Réunion. Keď mal šesť rokov, jeho matka (povolaním anestéziologička) opustila rodinu a konvertovala na islam. Vyrastal blízko Paríža u svojej starej mamy (z otcovej strany), ktorá bola členkou francúzskej komunistickej strany a pravovernou stalinistkou. Houellebecq vyštudoval lýceum a Vysokú poľnohospodársku školu. Z prvého manželstva má syna Etienna (1981); druhýkrát sa oženil v roku 1998. V 80. rokoch bol viackrát hospitalizovaný na psychiatrickej klinike. Písal a publikoval poéziu a v roku 1991 vydal biografiu H.P. Lovecrafta. V roku 1994 na seba upozornil románom Rozšírenie bojového poľa, ktorý bol preložený do mnohých jazykov (č. 2004). Druhý román, Elementárne častice (1998, č. 2007), ho ihneď vyniesol na francúzske literárne nebo a v roku 2002 zaň získal ocenenie IMPAC Dublin. Ešte väčší čitateľský ohlas vyvolala nasledujúca próza Platforma (2001, č. 2008); po vydaní tejto knihy, preloženej do 25 jazykov, bol prvýkrát obvinený z rasovej nenávisti. V českom jazyku tiež vyšli romány Možnost ostrova (Odeon 2007) a Mapa a území (Odeon 2011) - práve za toto dielo bol autor v roku 2010 vyznamenaný Goncourtovou cenou.

16,95 €

Beletria

Náučná a odborná

Deti a mládež

Životopisy a reportáže

Kuchárky

Učebnice a slovníky

Náboženstvo a ezoterika

Mapy a cestovanie

Cudzojazyčná literatúra

Top autori

Top série

Darčekové poukážky

Čítačky e-kníh

Vecičky od Martinusu

Káva, čaj a pochutiny

Hrnčeky a fľaše

Papiernictvo

Zápisníky a kalendáre

Hudba

LP platne

Puzzle

Sérotonine

Ďalšie knižné vydania (2)

16,00 €

Naši škriatkovia odporúčajú

Viac o knihe

Nahlásiť chybu alebo škodlivý obsah

Hodnotenia

Recenzie Martinusákov

Recenzie čitateľov

Zhrnutie recenzií

Čitatelia oceňujú

Čitatelia ďalej hodnotia

Pomohlo vám zhrnutie?

Michel Houellebecq

Sérotonine

Ďalšie knižné vydania (2)

16,00 €

Naši škriatkovia odporúčajú

Viac o knihe

Nahlásiť chybu alebo škodlivý obsah

Hodnotenia

Recenzie čitateľov

Zhrnutie recenzií

Čitatelia oceňujú

Čitatelia ďalej hodnotia

Pomohlo vám zhrnutie?

Michel Houellebecq

Sledovať titul

Zaujíma ma

Vo formáte