Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?

Založiť si profil
O mne

Knižná maniačka momentálne žijúca v Bratislave. Okrem fantasy, detektívok a Evity Urbaníkovej čítam asi všetko :)

Naj spisovateľ: Edouard Louis, Elena Ferrante, Wojciech Tochman

Naj kniha: Proti všetkým pravidlám (Ariel Levy)

Naj vydavateľstvo: Absynt, Inaque

Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori

Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?

Založiť si profil
O mne

Knižná maniačka momentálne žijúca v Bratislave. Okrem fantasy, detektívok a Evity Urbaníkovej čítam asi všetko :)

Naj spisovateľ: Edouard Louis, Elena Ferrante, Wojciech Tochman

Naj kniha: Proti všetkým pravidlám (Ariel Levy)

Naj vydavateľstvo: Absynt, Inaque

Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Zobraziť viac

Moje srdcovky

Moje odznaky

2021
2020
2019
Zobraziť viac

Moje čitateľské kolekcie

Moje aktivity

6
6

Romana Štangová napísala recenziu

12.05.2021 06:56

Bohužiaľ, tesne pred Listopádom som prečítala Príbeh služobníčky, a keď tieto dve knihy porovnám, nemôžem dať Mornštajnovej viac ako dve a pol hviezdy.
Zatiaľ čo Atwood sa podarilo prostredníctvom jednej rozprávačky plasticky a dôveryhodne vykresliť celú alternatívnu realitu, Mornštajnová si vybrala jednoduchú vyšlapanú cestičku a na akékoľvek opisy spoločnosti rezignovala. Jej postavy - žena vo väzení a chovankyňa detského domova - sú od spoločnosti izolované, a tak sa nič zaujímavé nedozvieme. A príbehov ľudí vo väzení už bolo napísaných dosť, aj oveľa lepších.
Na konci knihy sa autorka tento deficit snažila trochu dohnať, ale pôsobilo to umelo, nerealisticky, násilne. Nestačí dvakrát spomenúť internet a mobily.
Socializmus sme tu mali 40 rokov a spätne sa môže celá tá doba javiť ako jeden šedivý monolit, ale spoločnosť menila a rozvíjala, a menil sa aj socializmus. Stalinizmus 50. rokov bol iný ako uvoľnenie, ktoré nastalo v rokoch šesťdesiatych, normalizácia 70. rokov bola iná ako glasnosť a perestrojka rokov osemdesiatych.
Mornštajnovej príbeh sa odohráva v rozpätí 30 rokov, od 1989 do 2019, ale žiadne pohyby spoločnosti ani systému tam nevidíme. Žiadne alternatívne dejiny tu v podstate neexistujú, naozaj sa za tých 30 rokov nestalo nič významné, čo by ovplyvnilo aj osudy jej postáv? Ani len nové technológie s ničím nepohli? A ako to vlastne režim ustál ekonomicky? Ako mohli v 89 pozatýkať a uväzniť také veľké množstvo ľudí? Autorka nič nespomína, nevieme, kto vládol, ako vyzeral zvyšok Európy, sveta. Kľudne mohla radšej celý príbeh zasadiť do 50. rokov 20. storočia a pôsobilo by to uveriteľnejšie.

Mornštajnová vsadila zase na istotu a jadrom príbehu je rodinná dráma, nešťastné osudy, hra na city. Pri Hane som to žrala, v Tichých rokoch ešte tiež, ale už som tam videla náznaky repetitívnosti a po ďalšej autorkinej knihe som už nesiahla. Až pokým neprišiel Listopád, ktorý mal byť iný, ako predchádzajúce knihy. Ale bohužiaľ, je to zase stará známa obohraná platňa, a v istých momentoch to už hraničilo s citovým vydieraním čitateľa.

Myslím, že po ďalšej knihe od autorky už nesiahnem.

Čítaj viac

6
Romcsa

Romana Štangová získala odznak Šťastných 7

28.03.2021 09:06

Tento rok sa vaša knižnica rozrástla už aspoň o 7 kníh... Tešíme sa spolu s tými, ktorí ich budú čítať :-)

6
6

Romana Štangová napísala recenziu

04.03.2021 11:32

Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.

Ladivine je brilantná próza o strácaní, zapieraní a hľadaní identity a o vplyve rodiny na životy ľudí, dokonca aj rodiny neznámej.

Hneď v úvode knihy je čitateľ opantaný strachom hrdinky, ktorá vedie dvojitý život a desí sa svojho prezradenia. Malinka sa narodila ako dcéra černošky a belocha, ktorý je však v ich živote neprítomný. Má teda len matku menom Ladivine, avšak hanbí sa za ňu, pretože pracuje ako upratovačka. Spolužiakom ju predstavuje ako svoju slúžku a hneď ako dospeje, zmení si meno a identitu, z Malinky sa stane Clarisse. Vydá sa, porodí a vychová dieťa bez toho, aby svojej matke dala o tom vedieť a naopak - jej nová rodina netuší o existencii Ladivine, žijúcej vo vedľajšom meste. Ako sa táto dvojitá identita premietne do jej života? A ako do života jej dcéry a blízkych?

Román Ladivine sa postupne rozvinie ako ťažká rodinná psychodráma, kde sa prelína realita jednotlivých postáv. Autorka nás zavedie do ich úplného podvedomia, ktoré sa dostáva napovrch v podobe rozličných symbolov a osvetľuje ich konanie, ktoré by sa inak mohlo javiť nepochopiteľné. Kunderovsky do detailov rozpitváva ich motivácie a používa pritom nádherný jazyk, ktorý vynikol aj vďaka prekladu skvelej Ivany Dobrakovovej.

Ja som si čítanie veľmi užila, ale viem si predstaviť, že táto kniha nesadne každému. Nie je to typický román so strhujúcimi zvratmi v každej kapitole, je to skôr hĺbavé ponorenie sa do podstaty človeka.

Čítaj viac

6
6

Romana Štangová napísala recenziu

26.01.2021 19:11

Szczerek má pochodenú celú východnú a strednú Európu a bolo to z knihy cítiť. Tak dobre som sa už dlho nepobavila, ďakujem Literárnej bašte, že knihu vydali.

Čítaj viac

6
6

Romana Štangová napísala recenziu

29.10.2020 07:44

Vzhľadom na citlivú a emotívnu tému som čakala, že ma táto kniha strhne. Terorizmus, strata blízkeho človeka chladnokrvnou vraždou, rodiny rozdelené nacionalizmom a politikou - to sú veci, o ktorých som si myslela, že sa nedá písať nudne. Napriek tomu to autor dokázal. Kniha bola vrcholne nezáživná.

Prvú polovicu knihy som bola stratená v postavách aj v čase. Krátke dvoj-trojstranové kapitoly sa rýchlo striedali, a striedali sa v nich aj rozprávači a časové obdobia. Kým som sa zorientovala o kom sa píše a kde sa nachádzame, už bol koniec kapitoly a zase som nevedela, o čom je reč. Kapitoly sú usporiadané totálne chaoticky, bez akejkoľvek logiky.

V druhej polke knihy som už bola viac-menej zorientovaná, avšak vôbec mi nesadol autorov suchý jazyk. Krátke, nezáživné, strnulé vety bez emócii, ako keby písal o počasí a nie o láske a nenávisti. K tomu do deja zaplietol zbytočne veľa postáv a epizodických udalostí, ktoré ma vonkoncom nezaujímali a ak by v knihe chýbali, vôbec by to nevadilo.

No a potom prišiel koniec - gýčový, silený, jeden veľký facepalm.

Za mňa teda veľké sklamanie. Jediné, čo ma tu bavilo a prečo som knihu dočítala, bolo zobrazenie Baskov, ich kultúry a prostredia. Nevedela som o nich nič a táto kniha ma aspoň donútila otvoriť wikipédiu.

Čítaj viac

6
Romcsa

Romana Štangová získala odznak Šťastných 7

29.09.2020 06:02

Tento rok sa vaša knižnica rozrástla už aspoň o 7 kníh... Tešíme sa spolu s tými, ktorí ich budú čítať :-)

6
6

Romana Štangová napísala recenziu

28.02.2020 13:25

Chcete sa dozvedieť, ako sa majú ženy v krajine, kde sú zakázané interupcie? Aké je to byť poľským agentúrnym brigádnikom v anglickom Tescu? Aké je to pašovať vo svojom tele drogy z Karibiku do Európy? Aké je to byť HIV-pozitívnym, homosexuálnym kňazom v silno katolíckej krajine?
V tomto výbere reportáží od Mariusza Sczygiela sú všetky dôležité témy posledných 30 rokov strhujúco spracované a majú čo povedať aj nám na Slovensku.
Veľmi silná kniha, jedna z najlepších, aké som za posledný rok čítala.

Čítaj viac

6
6

Romana Štangová napísala recenziu

28.02.2020 13:18

Niečo tak prvoplánové, citovo-vydieračské a zle napísané som už dávno nečítala.

Nabudúce si radšej pustím Esmeraldu.

Čítaj viac

6
6

Romana Štangová napísala recenziu

28.02.2020 13:14

Konečne niečo inovatívne, svieže, nedepresívne, zábavné, odviazané a pritom stále inteligentné a na úrovni. Mám pocit, akoby sa súčasní románopisci vyžívali vo svojich depkách a román bez násilia, utrpenia či smrti im už ani nestojí za napísanie. Akoby zabudli, že život vie byť aj krásny.
Valeria Parrella sa vybrala opačnou cestou a moje srdce zaplesalo. Toto treba čítať, nie Houllebecqa!!! :D

Čítaj viac

6
6

Romana Štangová napísala recenziu

28.02.2020 13:04

Ak si pod slovom "normálny" predstavíme niečo bežné, nevybočujúce z priemeru, tak toto slovo dokonale vystihuje román Normal People. Nebolo to zlé, ale ani nič, čo by ma zasiahlo, miestami to prechádzalo až do young adult žánru.
Knihu som prečítala zhruba pred mesiacom a priznám sa, že už ani poriadne neviem, o čom bola. Proste taký normálny román, šedý priemer.

Čítaj viac

„Básnici majú byť ľudia ako ostatní. Ani bohovia, ani predavači kníh.“

Horatius