


Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil
Experimentálna fyzička cez deň, večer vášnivá čitateľka a niekde medzi tým si dám rada dobrú kávu.
Ó a ešte píšem o knihách na Instagrame: jaina_pise_o_knihach
Prostredie príbehu ako aj Sagerova schopnosť písať sú veľkým plus. Tajomstvá jednotlivých postáv sa spočiatku odhaľujú veľmi pomaly, no na určité zápletky sa dalo prísť pomerne skoro. Čo ma však mrzí, že autor to ku koncu, podľa môjho názoru, so zvratmi trošku prehnal. Bolo ich tam toľko, že som tomu jednoducho prestala veriť. Psychológia a motivácie postáv mi s odstupom času prídu trochu ploché. No a samotná Kit mi dosť liezla na nervy svojou prostotou. To však nevadí, aj tak som si knihu užila, stránky ubiehali samé od seba a rozhodne som sa pri čítaní ani na moment nenudila. Navyše kniha zaujala obrovské množstvo čitateľov a má veľmi dobré hodnotenia naprieč rôznymi recenzentskými platformami. Tak, ak ste ju nahodou nečítali, smelo do toho. A mimochodom, na sfilmovanú verziu by som rada zašla do kina. Mohol by to byť dobrý blockbuster.
Bolo to krásne, melancholické, nežné a boľavé. Príbeh autora Philippeho Bessona sa začína v lobby istého hotelového baru, kde robí rozhovor s reportérkou, keď zrazu zbadá jeho - muža, ktorý vyzerá presne ako jeho dávna láska Thomas a svet sa zrazu zastaví.
Philippe nás zoberie naspäť do roku 1984, kedy sa začal písať príbeh jeho prvej veľkej lásky. Mal vtedy iba sedemnásť rokov. Medzi rovesníkmi nebol príliš obľúbený, plne si uvedomoval svoju inakosť, pre ktorú sa držal v úzadí utopený v dlhočizných románoch. Philippeho svet sa obrátil naruby v deň, keď ho Thomas požiada, aby sa s ním tajne stretol. Z počiatku dychtivý telesný vzťah, prerastie k nežnosti a mäkkosti, k citom, ktoré sa nikdy nevyslovili, ale ani tento fakt im neubral na ich ozajstnosti. A hoci okolnosti viedli k rozdeleniu Philippeho a Thomasa, v ich životoch táto epizóda zanechala veľmi hlboké stopy.
Na tejto knihe sa mi najviac páčilo jej pomalé odkrývanie, melanchólia a ráznosť krátkych viet, mäkkosť súvetí, všadeprítomná poetickosť. Všetko, každá bodka, každá čiarka, každé slovo, boli na správnom mieste. Zlomila mi srdce a ostane so mnou ešte veľmi veľmi dlho. Dajte si ju. Oplatí sa.
“Toto je dôležité: díva sa na mňa len z určitého uhla a nikdy od toho neupustí. Vlastne aj naša láska bola možná len preto, že ma nevidel takého, akým som bol, ale takého, akým som sa ešte len mal stať. Dážď stále bubnuje na plechovú strechu búdy. Sme na svete sami.”
Román Ženy z Vard od Kiran Millwood Hargrave je historická fikcia inšpirovaná skutočnými udalosťami zo 17. storočia v Nórsku. Venuje sa čarodejníckym procesom na ďalekom nórskom severe. Príbeh sa začína v roku 1617, keď na mori počas silnej nečakanej búrky zomrú takmer všetci muži z rybárskej osady Vard. Pozostalé ženy sú tak nútené prebrať ich úlohy a postarať sa o seba samy. Ich nezávislosť však narazí na odpor, keď do dediny príde nový komisár so svojou manželkou Ursou a snaží sa obnoviť patriarchálne pravidlá. Onedlho sa začne tvrdé vyšetrovanie čarodejníctva.
Kniha kombinuje emotívny príbeh protagonistiek s historickými udalosťami. Osobne som vnímala, že historická linka išla do úzadia na úkor osobných príbehov. Román vo mne vyvolával pocit YA/NA literatúry, preto som bola veľmi prekvapená, že ho u nás vydal práve Absynt. Celý hon na čarodejnice sa zmestil na asi päťdesiat strán. Za mňa to je trochu škoda, ale verím, že romantické duše, ktoré si radi prečítajú o sile žien a ženských priateľstiev, si prídu na svoje.
Románová prvotina od kultového a polarizujúceho francúzskeho autora Michela Houellebecqua sa zaoberá témami osobnej izolácie, existencializmu a materializmu. Kniha v origináli vznikla v roku 1994, teda možno hovoriť o jej nadčasovosti. Hlavný protagonista je slobodný tridsiatnik, s dobre platenou pracou, žijúci v Paríži. Má slobodu spraviť čokoľvek, avšak nakoniec neurobí nič. Je osamelý a trápia ho stále väčšie depresie. Kult slobody a individualizmu, ktoré sa v dävedesiatkach rodia, zároveň rozkladajú staré spoločenské štruktúry obmedzujúce slobodu. Liberalizmus víťazí a v ňom okrem zrovnoprávňovania dolieha dôraz aj na ekonomickú a sexuálnu slobodu. Atraktivita a financie sú teda akýsi kapitál, potrebný pre úspech v „romantickej“ sfére života. Houellebecq zoomuje na neúspechy svojich protagonistov, ktorí v tomto boji prehrávajú a podliehajú zúfalstvu. V románe teda možno nájdete niečo s čím sa stotožníte, alebo naopak Vám môže pomôcť pochopiť niečie nihilistické názory na svet a spoločnosť.
A presne pre toto mi Houellebecq tak sedí. Každou ďalšou jeho prečítanou knihou viac a viac. Baví ma ako svet vykresľuje v tom najhoršom možnom svetle, ako v každom hrdinovi vie odhaliť absolútnu čerň, dno ľudských predstáv a síl, a ako jeho nihilistické úvahy a opisy všetko presne obopínajú.
Dajte si ju. Stojí za to.
Neustále sa hýbeme namiesto toho, aby si na chvíľu sadli, započúvali sa do zvuku dažďa, vypili kávu, zohriali niekomu prsia. A nikdy nepíšeme nikomu listy.