Jana Hrdá

6

Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?

Založiť si profil
O mne

Experimentálna fyzička cez deň, večer vášnivá čitateľka a niekde medzi tým si dám rada dobrú kávu.

Ó a ešte píšem o knihách na IG: jaina_pise_o_knihach

Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori

Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?

Založiť si profil
O mne

Experimentálna fyzička cez deň, večer vášnivá čitateľka a niekde medzi tým si dám rada dobrú kávu.

Ó a ešte píšem o knihách na IG: jaina_pise_o_knihach

Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Zobraziť viac

Moje srdcovky

Moje odznaky

2022
2021
2022
2021
Zobraziť viac

Moje aktivity

6
6

Jana Hrdá napísala recenziu

19.06.2022 18:36

Nora Seedová trpí depresiami, séria nešťastnejších udalostí v jej živote ju privedie k rozhodnutiu spáchať samovraždu, a tak sa ocitne na zvláštnom mieste, niekde medzi životom a smrťou. Pre Noru toto miesto predstavuje polnočná knižnica, s nekonečným množstvom políc zaťažených knihami, ktoré majú na chrbte vytlačený názov: “Môj život”. Rozdiely medzi knihami môžu byť veľmi jemné, ale aj diametrálne odlišné, záleží od toho ako sa na križovatkách vlastného bytia rozhodovala… Nora tak dostane príležitosť skúsiť si najrôznejšie verzie jej životov a veľa sa naučiť.

Námet na knihu mi príde pomerne atraktívny, ale to je tak všetko. Hlavná hrdinka Nora, ale aj iné menšie postavy vystupujúce v knihe ma nijako neoslovili. Neboli to charaktery, na ktorých by mi ktovieako záležalo, čo je celkom problém. V knihe sa nachádzalo ohromné množstvo dialógov, ktoré boli často krát úplne o ničom. Potom prišiel pre mňa asi najzásadnejší problém tejto knihy, a to filozofovanie v rovine kvantovej mechaniky. Toto z pozície človeka čo vyštudoval fyziku (a stále ničomu nerozumiem) v knihách absolútne “milujem”. Milujem, keď niekto má pocit, že na základe jednej, ale za to veľmi populárnej (Schrödingerovej) mačky pochopil celé fungovanie vesmíru, lebo presne tak sa tu Matt Haig tváril.
Veľká kopa myšlienok, ktoré nedávali hlavu a ani pätu. Neviem… v tejto knihe bolo doslova všetko čo teraz frčí- uhlíková stopa, roztápajúce sa ľadovce, kvantová mechanika a kopec balastu ohľadom nekonečných možností, filozofické myšlienky nesprávne umiestnené do viet a kontextu, sociálne siete a rocková hudba,… skrátka obrovská hitparáda populárnych vecí, škoda, že to na dobrú knihu nestačí. Navyše chcem povedať, že príbeh bol veľmi čitateľný, asi od prvej štvrtiny som vedela aký bude koniec.

Napriek tejto nie veľmi lichotivej recenzií chcem povedať, že sa kniha číta pomerne rýchlo a viem, že úspech, ktorý strhla je vďaka populárnym témam a veľmi citlivo podanej tématike depresii a samovrážd.

Čítať viac

6
6

Jana Hrdá napísala recenziu

15.06.2022 19:35

Arrakis očarujuca, no desivá púštna planéta ukrývajúca zázračné korenie predlžujúce život. Prítomnosť tohto korenia z Arrakisu robí strategické miesto politickej aj ekonomickej moci. Nehostinnosť planéty a kvalita života jej obyvateľov ide bokom. Prvoradé boli zisky. Možno nie pre všetkých a našli sa aj ľudia s čistým srdcom, tí však neboli pri moci dostatočne dlho, aby čokoľvek významné stihli zmeniť.
Alegória z ktorej mrazí.

Päť hviezdičiek aj keď s ťažším rozbehom. Prvý krát som chytila knižku do rúk predtým ako vyšiel film. Nestáva sa mi to veľmi často, ale odložila som ju po pár stránkach s tým, že sa neviem dostať do deja. Nebolo by to ani tým, že som v žánri nováčik. Mala som za sebou už knižné série z fatasy/ sci-fi svetov. Jednoducho som nevedela výjsť zo štýlu písania (mám pocit, že sa to nestalo len mne).
Pozrela som si film, zrazu ten nesúrod z úvodu dostal jasné kontúry a ja som opäť mala chuť siahnúť po knihe a som veľmi šťastná, že som tak urobila. V Dune som objavila mnoho krásnych a hlbokých myšlienok, nie len z politiky a filozofie, ale najmä ekológie. A práve ekológia robí z Duny tak nadčasové dielo. Momentálne sa ako spoločnosť nachádzame na prahu klimatickej krízy a slová Franka Herberta by sa mali šíriť vo veľkom, napríklad by sa mohli dávať na billboardy, alebo krabice od mlieka, aby sa dostali k čo najväčšiemu počtu ľudí.

Čítať viac

6
6

Jana Hrdá napísala recenziu

15.06.2022 19:23

Životný pribeh vyrozprávaný iba sedemročným hrdinom Sašenkom Savelievom vo vás vzbudí širokú paletu emócií od hnevu po úžas. Sašenka býva u babky a dedka v Moskve, tam ho totiž odložila jeho mama, ktorá sa spustila s upírom-trpaslíkom… takto nejako znie úvod k tejto pozoruhodnej tragikomickej knihe.

Saša to nemá ľahké, je chorľavý a aby toho nebolo málo, tak jeho neurotická babka-vychovávateľka vyvreskuje košaté nadávky. Vyrastá v prostredí bez radosti, hier, zdravej lásky a navyše v strachu o to, že čoskoro zomrie. Jeho matka sa vzdala výchovy syna len “dočasne”. Snaží sa ho navštevovať a doniesť mu vždy nejaký darček. Návštevy mamy sú Sašovým jediným svetlým bodom a potešením, aj keď poväčšinou končia predčasne a to hneď hádkou, vyvolanou psychicky chorou babkou.

Čítanie, ktoré si Vás napriek ohavnostiam a kriku získa. Hlavne vďaka malému Sašenkovi, ktorý ako všetky deti, vie byť tak rozkošne naivný.

Čítať viac

6
6

Jana Hrdá napísala recenziu

13.06.2022 09:49

Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.

Nazvať tento román orwellovský chcelo asi veľa fantázie a myslím, že je to skutočná urážka pána Orwella!
Dystopické dielo Ostrov bez pamäti nám ponúka pohľad na ostrov, z ktorého bez varovania začnú miznúť predmety- fotografie, romány, trajekty, vtáky, kvety,...
Keď niektorý predmet zmizne, vyparí sa aj z pamäti bežných ľudí. Dokonca neostáva ani vyblednutá spomienka. Niektorí obyvatelia ostrovu však majú dar. Dar pamätať si aj zmiznuté veci, ich účel, tvar, vôňu, farby. Títo ľudia môžu byť pre celý systém veľmi nebezpeční a preto po nich vytrvalo pátra Pamäťová polícia, ktorá sa vždy postará o to, aby zmizli aj s ich spomienkami, aby už nikto a nič vymazané predmety nemohol vrátiť do reality.
Pochválim nápad so zmiznutím vecí a štýl písania a to je tak všetko. Nepáčili sa mi postavy, ich dialógy, ani mechanizmus miznutia vecí, ktorý mi prišiel ako jedna obrovská neznáma, nakoľko autorka dostatočne nevysvetlila ani motiváciu ani spôsob ako. Ja osobne si neviem predstaviť, že sa jedného dňa zobudím a budem mať pocit, že mi zo života zmizli fotografie a tak ich všetky spálim. Takmer až rituálne pálenie románov mi prišlo úsmevné. Keby autorka v knihe napísala, že sa zmiznutie vyhlásilo v televízii, alebo rozhlase, všetko mi príde tak nejako v poriadku.
Na konci ako začali miznúť časti tela mi bolo ešte nevysvetliteľnejšie trápne... neviem si predstaviť, ako by nejaká vláda dokázala ovplyvniť miznutie končatín. Pokiaľ to bolo miestom, a celý ostrov bol predurčený na zmiznutie, tak sa to tam mohlo utrúsiť aspoň v nejakom epilógu.
Rozprávanie z prvej osoby bolo doplnené o rozprávačkin román, keďže bola spisovateľka, ale bože... Tak nezaujímavý román hádam svet nevidel.

Veľké sklamanie, nemala som podľa mňa ani prílišné očakávania... ale nazvať tento román orwellovským chce odvahu. veľmi veľkú odvahu.

Čítať viac

6
6

Jana Hrdá napísala recenziu

01.06.2022 09:14

Román Zostaň so mnou je z prostredia politicky neustálenej Nigérie z druhej polovice 80-tych rokov. Hlavná príbehová linka však pojednáva o túžbe mladého páru priviesť na svet dieťa. Yejide a Akin sa o dieťa snažia už dlhšiu dobu a hoci sú moderní a pragmatickí, Yejide skúša všetky konvenčné aj nekonvenčné metódy, aby sa jej plodnosť zlepšila. Podľa lekárov je v poriadku, no napriek tomu, ak manželský pár nemá dieťa, vždy je za to zodpovedná žena. V Nigérii muži skrátka nikdy nemali problém s plodnosťou, aj keď ho skutočne mali.
Akin aj Yejide sa dostávajú pod nátlak zo strany pomerne širokej rodiny (vzhľadom na úplne bežné polygamné manželstvá), celej spoločnosti, ale aj vlastných očakávaní.

Táto kniha je plná bolesti, zamlčanych právd, nedorozumení, ktoré sú však vzhľadom na spoločenské nálady a postavenie žien v krajine logické. Príbeh je podávaný veľmi realisticky. Je plný zvratov a emócii.

Ayobami Adebayo napísala túto knihu ako svoj debut a ja snímam pomyselný klobúk. Kapitoly z pohľadu Yejide kontrastujú s tými, kde je hlavný rozprávač Akin a potvrdzujú starú známu pravdu - že pohľady (aj dvoch veľmi blízkych osôb) na jednu a tú istú vec môžu byť veľmi odlišné.

Tlieskam. Prečítajte si.

Čítať viac

6
6

Jana Hrdá napísala recenziu

23.05.2022 12:46

Táto kniha ma jednoducho chytila za ruku a previedla ma po odľahlej dedinke Maran na úpätí hory Maniš-kara. Rozprávanie sa začína Anatolijou, ktorú trápia zdravotne ťažkosti. Má len 58 rokov, no napriek tomu si svedomito nachystá oblečenie do rakvy a peniaze na pohreb, pretože ľudia z Maranu sú už raz takí. Nedôverujú lekárom z doliny a nechcú byť nikomu na príťaž. Zaľahne do postele a čaká na vlastnú smrť s pokorou, v spomienkach na svoj život na tomto jedinom mieste, akoby nič iné na celom svete neexistovalo. Tak sa zoznámime s jej životom ale aj obyvateľmi dedinky a ich trápeniami a veru, že ich bolo- vojna, sucho, hladomor,...

Autorka Narine Abgarian píše o svojich postavách, prírode, zvykoch, či poverčivosti tak nádherne, až som sa miestami zabúdala nadýchnuť. Opisy sú zabiehavé, dozviete sa ako vznikli niektoré prezývky dedinčanov a spoznáte ich dávnych predkov a to bez toho, že by ste potrebovali poznať presnú časopriestorovú informáciu, v ktorej sa dej odohráva.

Ak si chcete oddýchnuť a potrebujete pohladenie na duši, tak Z neba spadli tri jablká sú skvelá voľba.

Niečo na spôsobe písania mi pripomínalo Stefánssona (Letné svetlo a potom príde noc) a Valtera Huga Mäe (Syn tisícich otcov). Asi preto, že obe tieto knižky pre mňa boli balzamom na dušu.

Čítať viac

6
Jana Hrdá

Jana Hrdá prečítala knihu

23.05.2022 07:59

6
6

Jana Hrdá napísala recenziu

19.05.2022 14:11

Postavenie žien v spoločnosti stále pokrivkáva. Sme na tom dobre, lepšie ako pred pár desaťročiami a sme na tom lepšie ako v iných kultúrach. Táto kniha je manifestom feminizmu. Sila žien z nej reve ako levica. Tieto ženy to od narodenia nemajú ľahké a niekedy je jediný spôsob ako prežiť zomrieť...
Spoveď levice je totiž o postavení žien v tradičnej mozambickej spoločnosti.

Kniha ponúka dva pohľady, verzia dedinčanky Mariamar a denník Strelca. Tieto prelínajúce sa pasáže sa úžasne dopĺňajú a sprevádzajú nás príbehom so zatajeným dychom. Mariamar nás hneď na začiatku oboznámi so smrťou jej sestry, ktorú zabili levy v africkej buši. Autority dediny Kulmani pozvú Strelca, aby prišiel vyriešiť tento problém. Na povrch sa však dostávajú zabudnuté a najmä spoločnosťou dobrovoľne prehliadané špiny. Zistíme, že ľudia, ktorí ešte nezomreli sú divokými zvermi.

Som fascinovaná, že na feministickú tému v africkej černošskej spoločnosti si trúfol muž beloch, autor Mia Couto. A navyše to zvládol bravúrne.
Knihe dávam 110%.

Čítať viac

6
6

Jana Hrdá napísala recenziu

19.05.2022 14:08

Aký by asi mohol byť príbeh o sexuálnej závislosti? Myslela som si, že plytký a animálny, ale táto kniha zbúrala moje prízemné očakávania. Adéle trpí sexuálnou závislosťou, no aj napriek tomu sa snaží žiť normálny rodinný život. Občas si povie, že s jej náhodnými ale aj opakovanými románikmi skoncuje, následne však upadá do takmer katatonických stavov. Adéle so sebou bojuje, chcela by byť lepšia matka, chcela by byť lepšia manželka, ale posadnutosť je silnejšia. Posadnutosť byť najkrajšia žena v bare, na ulici... Byť žena, po ktorej zatúži každý jeden muž v miestnosti. Na druhej strane ju atakujú stavy paranoje a záchvaty paniky. Tento psychický nepokoj je opísaný majstrovsky a veľmi uveriteľne, akoby bol vytrhnutý z niečieho denníka. Určité dejové zvraty a momenty ma veľmi prekvapili.

Kniha sa číta výborne a trúfam si tvrdiť, že príbeh a aj hrdinka si môžu získať aj konzervatívnejších čitateľov. Psychická porucha, hoci v knihe nebola diagnostikovaná, skladá pomyselné morálne okuliare. Ťažko sa totiž hľadá vinník na mieste, kde trpia všetci.

Aj keď v tejto knihe nebolo nič pekné. Doslova nič. Aj tak ju hodnotím veľmi pozitívne. Bolo to dobré čítanie a od Leili Slimani si určite zaobstarávam ďalšie knihy. Navyše dodám, že nepatrím medzi fanušičky erotických kníh. 50 odtieňov som skúšala a odložila do šuflíka. Ak patríte tiež do tejto kategórie, budte bez obáv, Adéle ponúka viac ako len ľahkú erotiku.

Čítať viac

6
6

Jana Hrdá napísala recenziu

09.05.2022 10:15

Slovenských súčasných autorov veľmi nečítam. Zvládnem reportáže ale knižky s dejom proste nie. Jar v Jekaterinburgu ma zhodila zo stoličky. Bol totiž predo mnou úplne ozajstný kúsok európskej literatúry. Kniha sa mi veľmi páčila a hneď aj uvediem dôvody prečo. Prvý dôvod je, že milujem magický realizmus a toto čo tu Lukáš Cabala predviedol proste magický realizmus je. A navyše veľmi dobrý. Štýl písania sa vyrovná akémukoľvek svetovo uznávanému autorovi. Ďalej téma, ktorá mieša vedu, ekológiu a rusko-ukrajinské vzťahy je absolútna trefa do čierneho. Toto je totiž moja hitparáda top 3 vecí, o ktorých si niečo vo voľnom čase študujem a čítam.
Lukáš má môj obrovský obdiv za prehľad, ktorý z knihy len tak srší. Už len to, že dielo bolo napísané pred súčasným ruským konfliktom a v texte je len tak úplne pomimo spomenutá kniha Šče ne vmrela a ne vmre, akoby to bola samozrejmosť, že civilizovaný svet túto knihu čítal. Ďalej spomienky na Krym.... Musím povedať, že závidím všetkým čo sa ku knihe dostali ešte pred 24. februárom 2022. Keby som patrila do tejto kategórie, teraz dávam re-read a verím, že by som oči otvárala koľko som z tejto tematiky prehliadla pri prvom čítaní.

…“Počuj,” oslovila ho svojím typickým spôsobom, ktorý od nej sám prevzal. “Ja si myslím, a neraz sa mi to potvrdilo, že Ukrajinci sú nám bližší ako Česi.”….
….
….
“Spomeň si na to, až raz budeš v Prahe.”…

Ja si spomeniem. Ďakujem!

Čítať viac

„Človek je bohatý v pomere k počtu vecí, ktoré si môže dovoliť opustiť.“

Walden - Henry David Thoreau
Walden
Henry David Thoreau