Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil
Práve čítam
O mne
Experimentálna fyzička cez deň, večer vášnivá čitateľka a niekde medzi tým si dám rada dobrú kávu.
Ó a ešte píšem o knihách na Instagrame: jaina_pise_o_knihach
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2023
2022
2022
2021
2023
2022
2021
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Nič. Ničovaté. Nič.
To nás v živote presne čaká. Škola, kariéra, staranie sa o deti a príbuzných, do toho nejaký spánok, strava, nákupy a povinnosti a už len smrť. Čo nám ostane? Dokopy nič. Nič, na čom by skutočne záležalo. Na toto prišiel žiak 7.A - Pierre Anthon, a ako si to tak uvedomil, vyliezol na vysokú slivku a na všetko sa vykašľal. Jeho spolužiaci sa s tým snažili niečo urobiť, presvedčiť ho, že na niečom predsa len záleží, ale Pierre Anthon argumentoval skutočne dobre, a tak im neostávalo nič iné, iba zhromaždiť veci, na ktorých skutočne záleží a potom ich Pierrovi Anthonovi ukázať. Veď hmotný dôkaz predsa musí zavážiť.
Deti hneď prišli na to, že ak obetujú niečo podľa vlastného výberu, nie je to vec, na ktorej záleží skutočne. Preto si obety vyberali navzájom. Spočiatku nevinné zhromažďovanie drobných materiálnych obiet sa deťom vymkol spod kontroly. Obety sa stávali čoraz väčšie, surovejšie a náročnejšie a niekdy nešlo vyslovene o materiálne veci, akými bol nový žltý bicykel, alebo krásne sandále na vyššom podpätku. Niekedy bolo treba siahnuť na dno vlastných síl a prekonať vieru, cnosť alebo lásku k rodine. Veď aj na tom všetkom skutočne záleží. Každý nátlaku skupiny napokon podľahol a bolo zaujímavé sledovať skupinovú dynamiku.
Román o tom, prečo potrebujeme v živote zmysel. O tom ako sa vieme zachovať a čoho sa všetkého dokážeme vzdať pod nátlakom skupiny, do ktorej chceme patriť. A neposledne o tom, aké je dôležité mať pravdu.
Janne Teller dokázala na 125 stránkach napísať veľmi znepokojivý a napínavý príbeh, ktorý sa nedal pustiť z rúk. Štýl písania mi veľmi vyhovoval a musím konštatovať, že Nič je jedna z najlepších kníh tohto čitateľského roka.
Knižnú sériu, ktorá výrazne ovplyvnila minimálne jednu generáciu, netreba veľmi reklamovať. Čítala som ju znova po dlhšej dobe (> 20 rokov) a pripomenula som si už dávno zabudnuté knižno-filmové odchýlky. Teším sa na pokračovania.
Čítať viac
Autobiografická novela najznámejšej filozofky a feministky Simone de Beauvior o jej priateľstve s Élisabeth Lacoin, prezývanou Zaza. V novele sú zmenené niektoré menej podstatné skutočnosti, ako aj mená protagonistiek. Simone je Sylvie a Zaza zase Andrée, ich vzťah je však rovnako silný a pre obe dôležitý ako v skutočnosti. Sylvie sa s Andrée stretne v dievčenskej škole a okamžite začne vzhliadať k jej genialite. Postupom rokov sa z nich stanu nerozlučné priateľky, ktoré dokážu debatovať celé hodiny o rovnosti, náboženstve, vojne, spravodlivosti. Andrée - Zaza však zomiera ešte pred svojími dvadsiatimi druhými narodeninami a necháva tak Sylvie - Simone s jazvou na duši aj srdci.
Doslov ku knihe napísala adoptívna dcéra Simon de Beauvoir, Sylvie Le Bon de Beauvoir. Z jej slov tiež cítiť obrovskú tiahnu, krorú Zazina smrť Simone spôsobila a v úplnom závere knihy sa nachádzajú aj fotografie a reálna korešpondencia nerozlučných.
Simone nesmierne obdivujem pre všetko čo vo filozofii a feminizme dokázala. Bolo mi cťou nahliadnuť do jej súkromia a spoznať ženu, ktorá na ňu nepochybne mala veľký vplyv.
Ja a kriminálky sa moc nemusíme a keby Dokonalé stopy neboli knihou mesiaca, asi by som ju v kníhkupectve navždy prehliadla, a to by bola škoda. Ku krimi žánru mám silnú averziu, za svoj život som do úspešného konca dočítala len 2 (vrátane tejto).
Príbeh sa začína zapálením nehybného tela ženy a my sa ocitneme s vrahom. Od úplného začiatku vieme, kto za zločinmi stojí, a tak sa vieme viac pohrúžiť do jeho psychológie a motívov. Vo vyšetrovateľskej línii stojí Beau Callanach, ktorý Edinburgu ešte poriadne neohrial. Prestúpil z francúzskeho Lyonu a musí si zvyknúť najmä na škótsky prízvuk a nových kolegov. Dostáva tím a poverenie vyšetrovať vraždu úspešnej advokátky Elaine Buxtonovej, krorú sa podarilo identifikovať vďaka jednému zubu a fľaku krvi na šatke. Skutočná Elaine Buxtonová však bezúspešne kričí v psychopatovej pivnici…
V druhej vyšetrovateľskej zápletke degektívka Ava Turnerová vyšetruje bábätko odložené v parku, ktoré zomrelo na následky podchladenia.
Keďže v detektívom žánri nie som ani zďaleka doma, neviem knihu k ničomu prirovnať. Môžem ju však vrelo odporučiť každému, kto má chuť na trochu knižnej akcie.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Nový román Aleny Mornštajnovej je opäť o ťažkej téme. Tentokrát sa z pohľadu malého dievčatka, prezývanej “cácora” ocitneme v nefunkčnej rodine. Matka cácory bola moc mladá keď otehotnela a na naliehanie rodičov si dieťa nechala. Nevie dcére poskytnúť potrebnú emocionálnu oporu. Tú mu nedáva ani neurotická babka ani tajomný dedko. Nevlastný otec cácory sa jedného dňa vyparí a zmätené dieťa si všetko kladie za vinu…
Toľko k zhodnoteniu deja bez spoilerov, a teraz príde spoiler alert. Ak ste zachytili kauzu ohľadom okopírovaného motívu z intímnej spovede Toy Box, asi viete, že román je o zneužívaní cácory starým otcom. Podobnosti v súvislostiach tam sú, to áno, ale jednoznačne sa však okopírovanie podľa môjho názoru prehlásiť nedá. Tento román však, na rozdiel od Toy Boxinej výpovede, obetiam sexuálneho násilia nedáva nič. A dovolím si tvrdiť, že ani ostatným čitateľom nič extra neponúka, azda len veľmi zlú psychológiu postáv, kedy sa všetci správali absolútne iracionálne. Zároveň som nepostrehla v knihe ani dodatočných vyjadreniach AM, žiadne riešenie už vzniknutej traumy - len “úžasnú” vetu ‘Zlo plodí ďalšie zlo’. Tak to ma naozaj dostalo, že ľudom, ktorí si prežili niečo ohavné autorka vlastne tvrdí, že aj oni sú súčasťou kolotoča zla, bez šance z neho vystúpiť. Vnímam v tejto knihe obrovskú absenciu doslovu, kde by sa mohli vyskytnúť linky a telefóny na IPčko a jeho českú obdobu, kde by sa mohlo utrúsiť niečo pekné, niečo čo ľudom dodá nádej. Ale to by autorka alebo vydavateľstvo museli k téme pristupovať viac empaticky.
AM si ma velmi rýchlo získala románom Hana, Lesom v domě ma rovnako rýchlo stratila. Jej ďalšie knihy aj napriek vysokým hodnoteniam čítať nebudem. Som však rada, že som si knihu prečítala a vytvorila si na ňu vlastný názor, avšak je úplne v poriadku, ak sa knihu rozhodnete pre tento škandalózny opar bojkotovať.
