Prečítané 2026 Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Experimentálna fyzička cez deň, večer vášnivá čitateľka a niekde medzi tým si dám rada dobrú kávu.
Ó a ešte píšem o knihách na Instagrame: jaina_pise_o_knihach
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Izba v inom svete.
Debutová zbierka poviedok islandskej autorky Maríe Elísabet Bragadóttir v origináli vyšla v roku 2020 a okamžite zožala úspech u čitateľov aj literárnych kritikov. V poviedkach sa stretávame s takmer obyčajnými životmi a situáciami, no María sa vie slovami obtrieť o malý detail, ktorý zarezonuje a posunie príbeh do akejsi šedej zóny, tesne za hranicu reality. Situácie, v ktorých sa hlavné hrdinky ocitajú sú tak nejako dôverne známe, až som z nich cítila zvláštnu melancholickú ťažobu, hoci som sa nevedela priamo stotožniť s jedinou protagonistkou.
Poviedky sa niekedy samé uzavrú do kruhu, bez toho, aby koniec značil uzavretie príbehu. Takou bola aj prvá poviedka v zbierke - Self made, ktorá sa začína otráveným telefonátom matky s dcérou. Hlavná hrdinka sa chce dištancovať od svojej apatickej matky a dokázať okoliu, najmä partnerovej rodine, že je „self-made“, no táto potreba sebakonštrukcie ju postupne pohltí. Ďalší príbeh, ktorý sa uzatvára v znepokojivej špirále je z islandského domova dôchodcov, konkrétne z Dámskeho oddelenia, kde sa naplno prejavuje sureálny charakter autorkinho rukopisu.
Literárne je kniha výborne zvládnutá, neoplýva zbytočnými čačkami. Text je extrémne čítavý a pocity z poviedok sa nevytrácajú ani dlhší čas po prečítaní, čo býva môj najväčší problém s týmto žánrom. Rozhodne by som si od autorky dala aj novelu či román, zaujímalo by ma, kde sa jej postavy ocitnú, keby mali viac priestoru. Autorkino písanie má v sebe niečo tiché a nenápadne znepokojujúce.
No a na záver moje odporúčanie k tejo knihe - dajte si ju, stojí za to.
Zlomená krajina.
Hm, kde vôbec začať? Zlomená krajina má pomerne vysoké hodnotenia čitateľov a ja vlastne nemám ani nič konkrétne čo mi na nej vadilo, ale zrejme sme si proste nesadli.
Román od Clary L. Hall je jednoznačne dobre vybudovaný a emotívny. Je o sile prvej lásky, stratách a rozhodnutiach, ktoré dokážu zmeniť celý život. Dej prelína minulosť a prítomnosť, a tak postupne odhaľuje tajomstvá, ktoré narúšajú zdanlivo pokojný život hlavnej hrdinky Beth a jej manžela Franka. Návrat Bethinej prvej lásky Gabriela do dediny spustí reťaz udalostí plných bolestných spomienok a devastačných rozhodnutí.
A teraz k mojim pochybnostiam o knihe. Číta sa perfektne, autorka píše naozaj skvelo, takže stránky ubiehajú ani neviete ako. Dej aj slová majú tendenciu vo vás vyvolať všetky druhy emócii. Sú tam bolestné momenty, straty a kadejaké zvraty. V anotácii sa píše o avantúre Beth s Gabrielom, takže tým ani nič extra neprezradím. Vo všeobecnosti mi nevadí, keď je dej knihy ťažký, to je jeden z dôvodov prečo ich vôbec čítam. Milujem ľudsky prepracované postavy, ktoré robia chyby a hlúpe rozhodnutia a kľudne nech aj podvádzajú, a hrešia, a hádajú sa, a kričia a robia všetko zlé. Len... len tomu musím veriť. No a tu niekde leží môj problém so Zlomenou krajinou. "Neklikli" sme si - ja a postavy. Neprišli mi ozajstné, hoci cítili veci a správali sa tak správne iracionálne akoby človek možno čakal, ale ja som sa ich nedonútila mať rada a nevedela som im veriť.
Na románe však ešte raz veľmi oceňujem autorkinu schopnosť budovať dej a gradovať napätie, ktoré občas pripomínalo dobrú kriminálku.
