Preskočiť na hlavný obsah

Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?

Založiť si profil
Práve čítam
O mne

Experimentálna fyzička cez deň, večer vášnivá čitateľka a niekde medzi tým si dám rada dobrú kávu.
Ó a ešte píšem o knihách na Instagrame: jaina_pise_o_knihach

Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori

Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?

Založiť si profil
Práve čítam
O mne

Experimentálna fyzička cez deň, večer vášnivá čitateľka a niekde medzi tým si dám rada dobrú kávu.
Ó a ešte píšem o knihách na Instagrame: jaina_pise_o_knihach

Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Zobraziť viac

Moje srdcovky

Moje odznaky

Verný zákazník
Môj názor pomáha
2024
Môj názor pomáha
2023
Knihy roka 2023
2023
Môj názor pomáha
2022
Knihy roka 2022
2022
Knihy roka 2021
2021
Šťastných 7
2024
Šťastných 7
2023
Šťastných 7
2022
Šťastných 7
2021
Plány do budúcnosti
Horúce novinky
Máte čitateľský profil
Zobraziť viac

Moje čitateľské kolekcie

Moje aktivity

17
17

Jana Hrdá napísala recenziu

16.10.2024 09:32

Už uplynuli dva roky od teroristického útoku v kvír podniku Tepláreň a kiežby som mohla napísať, že sa to s právami LGBTI+ ľudí pohlo smerom k civilizovaným krajinám. Spúšť je boľavá reportáž. Ale je veľmi veľmi potrebná.

Autor Marek Hudec sa v prvej časti vrátil k udalostiam z noci 12. októbra 2022. Spomienky svedkov, aktivistov a blízkych tvoria skladačku tohto hrozného večera. Priestor však dostal aj nenávistný manifest útočníka, z ktorého sa dvíha žalúdok. V druhej časti Marek píše o dejinách kvír ľudí na našom území, počnúc prvou republikou až po porevolučné obdobie, ktoré na mňa paradoxne aj napriek veľkej neonacistickej základni pôsobilo akosi optimisticky. Vznik kvír komunít a spolkov po rokoch kriminalizácie a vytláčania na okraj spoločnosti pôsobilo nádejne. V tretej časti však čítame o dopadoch samotného teroristického útoku, a hoci verejnosť vyjadrila zrejme najväčšiu vlnu solidarity ku kvír ľuďom, akú sme na Slovensku zažili, bola okamžite vyvážená nenávistnými statusmi a ďalšími fyzickými útokmi na LGBTI+ menšinu.

Potrebná kniha, ktorá by sa mala dostať čo najžiršiemu spektru čitateľov, aby sme všetci mali možnosť pochopiť, že škatuľkovanie a démonizovanie príslušníkov LGBTI menšiny nie je na mieste. Vrelo odporúčam.

Čítať viac

17
Jana Hrdá

Jana Hrdá prečítala knihu

16.10.2024 09:28

17
17

Jana Hrdá napísala recenziu

01.09.2024 18:44

Dej tvorí útržkovité rozprávanie Joely, ženy, ktorá sama seba definuje jediným slovom - matka. Matka najúžasnejšej dcéry na svete. Lebo presne taká materinská láska (väčšinou) je. Je idealizujúca, bezhraničná a navždy. Hoci dnešný vzťah Joely s jej dcérou by sa dal charakterizovať ako nijaký, prípadne veľmi vlažný. Čitateľ postupne zisťuje, čo sa v tomto naoko ideálnom vzťahu matky a dcéry pokazilo. Táto psychologická spoveď prezentuje emócie a udalosti len z jednej strany, a tak pozorovateľovi ponúka priestor zamyslieť sa nad maličkými rozdielmi medzi ochranárstvom a manipuláciou. A premyslieť si, kde sú hranice vo vzťahoch k vlastným rodičom (a deťom).

V tomto bode musím povedať, že izraelská autorka Hila Blum píše bravúrne, pretože “napätie” na mňa fungovalo výborne. Neviete čo sa stalo, viete len, že niečo nie je v poriadku. Joela vám (pravdepodobne) lezie na nervy, ale aj tak chcete vedieť, čo sa stalo… Osobne by som román nazvala Ako milovať svoju matku, lebo Joela mala jasno v tom ako milovať svoju dcéru, hoci občas zabúdala, že ju môže týmto silným citom zadusiť. Každopádne veľmi dobré čítanie. Dajte si ju, aj ako nerodičia, stojí za to.

Čítať viac

17
Jana Hrdá

Jana Hrdá prečítala knihu

01.09.2024 18:42

17
17

Jana Hrdá napísala recenziu

21.08.2024 13:56

Zrejme sa pravda o svete nedá pochopiť bez všetkej hrôzy a také sú aj tieto poviedky. Je v nich niečo o vojne, o bezvýchodiskových situáciách, o násilí, o smrti, o migrácii. Na druhej strane však poviedky majú svojský čierny humor a rozprávačsky štýl. Niektoré príbehy by sa dali charakterizovať ako magický, no možno radšej „absurdný“ realizmus. Zrejme Vám nemôžu sadnúť všetky, aj napriek tomu (alebo práve vďaka tomu) si myslím, že kniha ako súbor týchto rozmanitých príbehov môže sadnúť extrémne širokému spektru čitateľov. A hoci osobne nie som človek, ktorý v knihách vyhľadáva humor (ani ten čierny, či absurdný), pri niektorých pasážach som sa trpko pousmiala nad smutnou realitou...

„Všetky tie preklady kníh o parapsychológii, ktoré sa v našej krajine z ničoho nič objavili v osemdesiatych rokoch, údajne vydali so súhlasom prezidenta. Ten vraj kdesi počul, že rozvinuté krajiny vyvíjajú telepatické postupy, ktoré sa dajú využiť pri špionáži. Prezident si určite myslel, že veda a čary sú jedno a to isté, hoci na odhaľovanie tajomstiev využívajú odlišné metódy.“

Tento rok som sa zúčastnila na debate s irackým spisovateľom a režisérom Hassanom Blásim a musím povedať, že na mňa pôsobil ako veľmi vyrovnaný a optimistický človek, ktorý to podľa všetkého v živote nemal najjednoduchšie. Keďže opustil svoju krajinu z politických dôvodov a momentálne žije vo Fínsku. Kniha Iracký mesiáš vyhrala v roku 2014 ocenenie Independent Foreign Fiction Prize, čím získala rovno dve prvenstvá prvá ocenená zbierka poviedok a prvý arabsky píšuci laureát.

Osobne sa mi najviac páčili poviedky Iracký mesiáš, Krížovky a Sarsárin strom. Niektoré poviedky ma veľmi neoslovili a preto dávam 3.5 hviezdy.

Čítať viac

17
Jana Hrdá

Jana Hrdá prečítala knihu

17.08.2024 21:06

17
Jana Hrdá

Jana Hrdá prečítala knihu

16.08.2024 06:47

17
17

Jana Hrdá napísala recenziu

15.08.2024 08:27

Rozprávačkou tohto melancholicko-magického príbehu je Mária, mladá učiteľka, ktorá prichádza do malej dedinky Capileira v Sierre Nevade. V dedinke spoznáva Elsu a pomaly odkrýva jej zničujúci príbeh lásky. Elsa je platonicky zamilovaná do muža menom Agustín Valdés, a hoci ho videla iba jediný raz, jej láska k nemu je silná a deštruktívna.

Surreálnosť príbehu balansujúceho medzi realitou a magickosťou je podčiarknutá nehostinným prostredím pohoria Sierry Nevady a poverčivosťou jej obyvateľov.

„Tu, v týchto horách je smrť posvätná. Vždy má nejakú tvár, nejaké meno, či príbeh... A na hlasy mŕtvych sa nikdy nezabúda. Nikdy sa načisto nevytratia. V tomto kraji ľudia považujú duchov za Boha alebo svätých. Ľudia sa k nim modlia, aby chránili živých a veria, že robia zázraky.“

Hoci si mnohí myslia, že román je primárne o láske hraničiacej s posadnutosťou, ja si myslím, že román je najmä o krehkosti osamelej ľudskej duše, ktorá si stavia vzdušné zámky. Španielska autorka Adelaida García Morales svojským lyrickým rozprávaním vykreslila dokonalú melancholickú atmosféru popretkávanú najrôznejšou symbolikou. Mlčanie sirén je preto vskutku zaujímavé a jedinečné čítanie, ktoré vrelo odporúčam.

Čítať viac

17
Jana Hrdá

Jana Hrdá prečítala knihu

14.08.2024 09:30

17
17

Jana Hrdá napísala recenziu

07.08.2024 08:28

Moja láska k talianskym autorom a autorkám nie je žiadne tajomstvo. Mám rada ich schopnosť opisovať pocity a vzťahy. Mám rada tú nezameniteľnú výbušnosť v interakciách, rozhadzovanie rúk a turbulentnosť. A mám rada prostredie, respektíve kulisy - mopedy, horúčosť, tesné uličky, prádlo vyvesené vonku, vône, zvuky. Román Giulie Caminito bol presne taký, aký som potrebovala, aby bol. Bol hlučný a emocionálny. Bol o rodine, ktorá nefungovala až tak dobre. Bol o sile spoločenského statusu, o koreňoch, ktoré sa nedajú zlomiť, ani zabudnúť. Bol boľavý a nespravodlivý.

Román o dospievaní, ktoré nie je asi pre nikoho jednoduché, no pre Gaiu, hlavnú hrdinku, bola táto životná fáza ešte ťažšia. Kvôli jej nízkemu spoločenskému statusu chudobného dievčaťa z predmestia v rímskej škole. Kvôli jej ryšavým vlasom, chudej postave a veľkým ušiam. Gaia si však dokázala vydobiť svoje miesto na teplom talianskom slnku. Našla si priateľov, riešila svoje súkromné vojny a jej rodina pomaly ostávala v pozadí. Veľmi zaujímavá a dobre napísaná kniha o časti (mojej) generácie, ktorej bola ukradnutá budúcnosť a spôsoby akými ju získať späť sú nejasne rozpité. Kniha ma bavila aj pre množstvo symboliky jazero, sladká voda, slaná voda, hĺbky, ukryté tajomstvá... A hoci niektorých čitateľov vyrušovalo „napodobňovanie“ Ferrante, ja teda neviem, autorkin štýl mi prišiel svojský a originálny. Aj preto Vám túto knihu vrelo odporúčam.

Čítať viac

„Písmo hovorí, že Boh nám nepripisuje k dobru to, že máme radi ľudí, ktorých chceme mať radi. Nie. Pripisuje nám k dobru, ak milujeme nemilovateľné.“

Rovnako iný ako ja - Ron Hall, Denver Moore, 2011
Rovnako iný ako ja
  • Denver Moore
  • Ron Hall