Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil
Práve čítam
O mne
Hlava v knihách, prsty na klávesnici
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2020
2019
2018
2017
2014
2020
2019
2018
2017
2016
2015
2014
2012
2011
2008
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
„Pre vás som monštrum, však?“ „Pre nás ste človek.“ — Kniha začína od začiatku – nie Breivikovho, ale od detstva jeho matky, ktorá sama vyrastala v totálne nefunkčnej rodine a psychické problémy sa podpísali aj na výchove jej detí. Uvidíme vyrastať malého Andersa, ktorý bol vždy trochu divný, vývin jeho vzťahov, ambícii aj politických názorov. Keď sa konečne pustí do výroby bomby a prípravy útoku, máme v jeho motivácii jasno. Vďaka množstvu zdrojov sa dá deň D prežiť prakticky minútu po minúte a verím, že nebude cynické, ak poviem, že ide o najlepšiu časť knihy. Záver patrí súdnemu procesu, krátko životným podmienkam vo väzení a spomienkam rodín obetí.
Ak som kritizovala patetickosť „A vo Viedenskom lese“, vecný štýl písania tejto knihy mi náramne vyhovoval. Skúsená novinárka strieda rozprávanie o Breivikovi s príbehmi troch mladých ľudí ?(budúcich obetí) nie pre vyvolanie maximálneho súcitu: ich životy, plány a ideály dáva do kontrastu zo zmýšľaním teroristu, až je jasné, že sú si v mnohom veľmi podobní. Každý z nich sa chce začleniť, všetci chcú pomôcť svojej krajine, no len jeden z nich pri tom 77-násobne prekročí všetky prirodzené ľudské morálne medze.
A toto je jeho príbeh.
Podľa Goodreads je toto už moja 10. kniha od Michala. Patrí k mojim obľúbeným slovenským autorom napriek tomu, že žiadnej z jeho kníh som nedala viac ako 4 hviezdy. Vždy sa mi však páčili jeho kontroverzné a provokatívne texty plné dystopických obrazov a futuristických tém. V Čiernom levovi sa opäť stretneme s touto stránkou jeho tvorby. Z väčšiny poviedok dýcha doba, ktorú žijeme, je tu veľa odkazov na aktuálne problémy (hnusoba), hlavné postavy diania (premiér) i populárne témy dvíhajúce zo stoličiek tábory konzervatívcov i liberálov. A ako by to mohlo vyzerať, keby...
Kde je teda problém? To, čo pred 20 rokmi pôsobilo sviežo a originálne, je dnes známe a predvídateľné. Genetické inžinierstvo, roboty nahrádzajúce ľudí či idey rankingu sa nás, obyčajných ľudí, síce ešte bezprostredne netýkajú, ale nikoho neprekvapujú a už vôbec nešokujú. Sú to veci, ktoré nás pravdepodobne v istej podobe čakajú už za najbližším rohom. Čakala som, že budem vyvaľovať oči, no miesto toho som sa zmohla len na neurčité hmmm. Akoby som to všetko už niekde videla (Black Mirror?) alebo čítala (QualityLand?).
Druhý dôvod sa týka poviedok s kultúrno-politickými témami. Preniká ich prudká irónia, satira až cynizmus a je úplne jasné, na ktorej strane stojí autor. Lenže čo ak čitateľ nezdieľa rovnako vyhranený názor? A možno je to trošku aj o tom, že keď človek konečne zavrie fejsbuky a internety, chce si práve od týchto tém trochu oddýchnuť.
Napokon som pri všetkých poviedkach bojovala s tým, akoby som čítala len vypointovaný a dôsledne napísaný facebookový status či dlhší blogpost. Chýbala mi tiež nejaká väčšia literárna estetika, niečo viac ako len monotónne plynutie krátkeho príbehu, síce s použitím bohatej slovnej zásoby i bezchybnej štylistiky, ale v rovnakom tempe, štýle, forme.
Ešte aj tá obálka sa mi zdá taká všeobecne neatraktívna.
Myslím však, že napriek mojim výhradám túto novú zbierku poviedok viacerí ocenia a mnou udelené 2 hviezdy vyjadrujú viac subjektívne nesadnutie ako objektívne nedostatky knihy.
Štýlom mi to pripomínalo niečo medzi detektívkami Roberta Galbraitha a storočným starčekom, takže nečakajte klasické krimi, hoci nejaká vražda sa tam vyskytne (aj dve). Vyšetrovanie má viac nádych nevinného lúštenia hádanky, policajti ťahajú skôr za kratší koniec a celé je to prepletené vzťahmi medzi množstvom postáv a ich jemným, láskavým humorom. Autorom je populárny (hoci mne neznámy) moderátor z BBC. Jeho prvá kniha sa v UK stala hitom týchto Vianoc a predbehla aj Obamovu biografiu. Možno aj preto sa už pripravuje jej pokračovanie a u nás aj preklad do SK i CZ jazyka.
Čítaj viac
Kráľovstvo je rozkošatený román, kde by sa dalo rozobrať veľa motívov – od silných rodinných pút cez špecifiká malej dediny odrezanej od sveta až po temné témy, ktoré radšej netreba vyslovovať. Čo je najdôležitejšie, Nesbo opäť ukázal, že v psychológii postáv je kráľom a vie rovnako dobre pracovať nielen s policajtmi a zločincami, ale aj charaktermi obyčajných ľudí. Spoznáte ich veľa, ale dajte si pozor, lebo postupne miznú rýchlosťou Game of Thrones.
Som rada, že práve toto je posledná kniha, ktorou končím môj knižný rok, lebo som si ju užila rovnako ako všetky Nesbove knihy. Ani Harry mi nechýbal. Kto má však jeho knihy načítané tak ako ja (čítala som všetky), v hlavnej postave niečo z Harryho nájde.
Úplnou náhodou som to začala čítať presne 23. decembra, takže dátumovo som to prežívala s postavami knihy. Len miesto mrazivej atmosféry v teplej posteli so zapálenou sviečkou a horúcim čajíkom. Hotové hygge. Myslela som si, že to dočítam ešte v ten večer, lebo sa to naozaj perfektne rozbehlo. Fitzek je však známy porušovaním pravidiel žánru, a tak sa záverečná akčná scéna začala už približne v polovici knihy. A keďže trvala veľmi dlho, všetko vybudované napätie postupne vyprchalo. Napriek tomu dávam 4 hviezdy, lebo Fitzekove knihy mám rada a zatiaľ ma žiadna výraznejšie nesklamala. Ako krátka napínavá psycho oddychovka to stále funguje.
Čítaj viac
