Poradie prečítaných kníh Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Z počiatku zarytý milovník post-apokalyptického sub-žánru. Neskôr milovník akéhokoľvek žánru, nebrániaci sa či už krimi, thrillerov, horrorov, klasiky alebo fantasy či sci-fi. Čítam knihy, e-knihy či počúvam audioknihy.
Taktiež milovník dobrej kávy a rôznorodých čajov :)
V budúcnosti snáď aj spisovateľ vo voľnom čase :D
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Poradie prečítaných kníh 
Moje knižné darčeky Moje aktivity
Keď som si prvý krát (dva mesiace dozadu) kúpil komiks The Walking dead (Živí mŕtvi 1) ani som nečakal, že ma môže tak očariť. Aspoň nie po vzhliadnutí celého seriálu. Veď v čom takom výraznom môže byť komiks rozdielny od seriálu? Aká zmena tam mohla nastať? No a musím povedať – zmena tam je výrazne veľká. Veľa nových vecí, príbehov, doplnkov, postáv (zvlášť hrdinov) a zvratov. Vôbec som to nečakal a ak by som si komiks nechcel poriadne vychutnať, tak ho zhltnem na jedno posedenie. No v tomto komikse nejde ani tak o príbeh, ale skôr o tú mrazivú a beznádejnú atmosféru a o postavy, ktoré v podstate dotvárajú tento komiks k dokonalosti. O to, ako ľudia reagujú v extrémnych situáciách, v ktorých sa nachádzajú a ako tieto situácie prežívajú.
Prídete o najbližšiu osobu, svet sa rúti do záhuby čo Vás ešte drží pri živote? O to horšie ak nemáte čo jesť, nemáte čo piť, nemáte už chuť s niekým vôbec komunikovať. Povedali by ste si že sa už neoplatí žiť – nemáte pre koho. No potom príde jedná svetlá chvíľka a Vám sa v hlave roztočia kolieska, zasvieti Vám svätožiara nad hlavou a vy si poviete – Oh, tak pre toto sa fakt oplatí žiť. Ale nie vždy to tak funguje a miesto svetla vidíte len tmu. A tak je to aj u našich postáv, ktorí zo seba vydávajú maximum, no nie vždy to stačí na to, aby bolo všetko ideálne.
Druhá časť komiksu mala azda všetko od - napínavého či emotívneho precítenia – až po – šokujúci no nádejný koniec. Teším sa na ďalšiu časť – človek by to najradšej čítal rad radom, ale ja si jednotlivé časti chcem nechať pár týždňov uležať v hlave a následne ich porovnávať a vychutnávať.
Ďalšia skvelá kniha zo sekcie - Severská krimi – od Nórskeho spisovateľa Jo Nesbo má tento krát rozkošný, no chladivý názov Snehuliak. Prvé dočinenie so Snehuliakom som mal pred pár rokmi vo filmovej podobe a práve vďaka filmu (videl som ho snáď už 5 krát), ktorý ma ohúril predovšetkým atmosférou, som sa ponoril aj do knižného sveta Severských kriminálok.
Kniha bola vynikajúcim ľadovým pôžitkom, ktorý som si vychutnával, tak ako aj minulý rok - počas Vianočných sviatkov. Myslím si, že si z toho spravím asi každoročný rituál – Vianočné sviatky prežiť aspoň s jednou knihou od Nesba. Kniha bola vynikajúco spracovaná so skvelými postavami, výborným príbehom a úžasnou atmosférou. Opäť sa na scéne objavil hlavný hrdina Harry Hole, ktorému život raz dáva a inokedy berie a tento krát mu dal novú kolegyňu Katrine Brattovú. Harry však neznáša zmeny a preto považuje svoju novú kolegyňu za zbytočnú. Podarí sa Katrine získať si priazeň a uznanie od skúseného vlka samotára, ktorý všetko rieši na vlastnú päsť ? Podarí sa Harrymu objasniť vraždy žien za posledných dvadsať rokov ktoré boli spáchané predovšetkým v okolí Bergenu a Osla? Čo keď sú obaja zapletení v týchto vraždách omnoho viac, ako sa zdá? V knihe nachádzame opäť mnoho otázok ku ktorým je aj mnoho indícií pomocou ktorých čitateľ môže prísť na meno vraha o niečo skôr, ako samotný vyšetrovateľ. Podarí sa Vám to? Ak áno, mali by ste sa stať detektívom na vlastnú päsť, pretože príbeh bol poriadne zamotaný až do konca.
Musím však napísať, že to bol taký menší problém v knihe (aspoň v tejto som si to všimol). Keď človek číta už takmer v tretine knihe, že majú vraha, tak čitateľa napadne, že to asi nie, keďže máme ešte pred sebou dve ďalšie tretiny. Po polovici knihy už to bolo trochu akoby som povedal – klišé – a keď to isté sa stalo aj 50 strán pred koncom, tak človek už cíti, že to ani ten človek nebude. Takže samotné vystopovanie vraha nebolo už také zaujímavé, lebo človek tušil, že sa to dozvie len a len na konci. Autor nás chcel trochu zamotať, to je dobré ale keď to spraví druhý či tretí krát, už to človeka môže trochu vytočiť. Uvediem príkladnú situáciu - keď človek číta knihu, tak si povie – aha, ešte 200 strán, tento to nebude. Aha, ešte 100 strán, tak tento to nebude. Aha, ešte 50 strán, tak ani tento to nebude lebo ešte stále ostáva 50 strán a to je príliš veľa na to, aby sa všetko vyriešilo. Nič to však nemení na tom, že knihu som si užíval a snažil sa pochopiť všetky dielce skladačky tak, aby to do seba zapasovalo.
Koniec bol samozrejme perfektný a Harry nám ukazuje aj v tejto knihe, že pomaly ale isto dospieva na zrelého muža.
Čaj Maliny v mede som si zakúpil zo zvedavosti a oplatilo sa. Je lahodný, chutný a veľmi aromatický ( predovšetkým aróma medu ), no mne osobne to vôbec neprekáža, ba naopak - vychutnávam si tú arómu. Chuťovo už med cítiť o niečo menej, dostávajú sa do popredia z časti aj maliny ( no med tam cítiť stále najviac ) ale odporúčam ho každému, kto má rád ovocné aromatické čaje. Ja si ho vychutnávam tak raz, dva krát do týždňa (striedam príchute čajov) a určite si ho v budúcnosti zakúpim opäť.
PS - tá aróma rozvoniavala aj keď som si čaj lúhoval v práci, pričom ho bolo neskôr cítiť v stredne veľkej hale na každom kroku až niekoľko minút a ľudia za mnou chodili a pýtali sa ma, čo to mám :) keď som im dal ovoňať, tak boli milo prekvapený.
Univerzum Mass effectu je veľmi rozsiahla sieť kníh, komiksov, Art bookov, PC hier + animovaný film. Fanúšikovská základňa tohto univerza je mohutná, čomu svedčí aj veľké množstvo poviedok, tzv. FanFiction. Som rád, že aj ja sa môžem považovať za fanúšika Mass Effectu a preto mi neunikla v poradí tretia kniha (opäť napísaná iným autorom, teda autorkou) zo série Andromeda s názvom – Anihilace – na ktorú som sa veľmi tešil a dal som jej prednosť pred inými knihami. A ako by povedal Elkor Yorrik : Smutným tónom oznamujem : veľmi som sa sklamal.
Kniha sa od začiatku čítala veľmi pomaly, nezáživne a čo sa týka akčných scén – nuž, ak by som bol jednoprstý, tak presne toľko ich tam bolo. Veľmi často, kým sa jednotlivé postavy (ktoré však boli charizmatické a zaujímavé) dostali k jadru veci, som už ani nevnímal o čom tá postava začala rozprávať. Kým sa jednoducho vykoktala, vyrozprávala zo seba všetky vedľajšie zbytočné informácie, tak som stratil niť. Celú knihu som očakával akčnejší ráz, no neprichádzal. Nemusel to byť ani tak boj, ale situácia, pri ktorej by som od strachu či šoku zalapal po dychu. Chápem že sa autorka nemohla príliš odchýliť od scenára z hry Mass Effect : Andromeda, kde sa v podstate dostávame aj na Archu vytvorenú Kvarianmi, ale prečo o tom napísať takto nezáživnú knihu? Prečo nie len radšej 60 stranovú poviedku alebo mini-román? Miesto toho som vyše 280 strán čakal na niečo zaujímavé, no to neprichádzalo a ani neprišlo. Vážne som z tejto knihy sklamaný, azda ešte viac ako z prvej knihy tejto série, pretože tam sa to akciou, zvratmi či prekvapivými momentmi veru nešetrilo. Tu stálo 6 osôb počas prvej polky knihy v jednej miestnosti a medzi sebou komunikovali (na hrôzostrašneeeee). Taktiež aj preklad (za ktorý som ale vďačný) bol v určitých miestach nelogický a gramaticky dosť nesprávny, ale aj tak veľká česť že sú knihy Mass effectu preložené.
Jediným pozitívom tejto knihy boli snáď len postavy (dostali sme možnosť spoznať aj osobnosti rás akými sú Batariani, Kvariani, Elkorovia, Drellovia, Volusovia či Hanarov), ktoré sú veľmi zaujímavé aj v PC hrách a zaslúžia si oveľa väčšiu pozornosť, pretože ich životy, história a kultúra je rozmanitá a bohatá.
Ďalšou ako takou útechou bol koniec, kedy sme skutočne zistili kto za všetkým stál a prečo vôbec sa stalo to, čo sa stalo.
Som teda veľmi sklamaný, knihu som mnoho krát odložil a niekoľko dní na ňu nemal chuť. Keďže sa ale blížia Vianoce a ja nečítam inú knihu, kým nedočítam rozčítanú, tak som sa rozhodol ju dočítať, no veľmi často som sa prichytil, ako už len prebieham očami po riadkoch a čakám na koniec.
Hodnotím ju slabými 2,5 bodmi, no keďže mám túto sériu rád a mám na ňu veľmi milé spomienky, tak ju zaokrúhľujem hore na plné 3 hviezdičky.
Druhá kniha zo série Zaklínač ma opäť nesklamala. Niekoľko úžasných, skvelo spracovaných príbehov o Geraltovi z Rivie ma prinútilo ponoriť sa na niekoľko dní do tohto fantastického sveta. V knihe sa znovu stretávame s našim starým známym bárdom Blyskáčom či s ľadovo očarujúcou čarodejnicou Yennefer. Autor nám priblížil trochu viac zo Zaklínačovho súkromného života – kniha teda nie je vyslovene akčná, aspoň nie tak ako tá prvá – a tak nám srdce zaplesá aspoň z toho, čo sa o ňom z tejto knihy dozvieme. Ja osobne som sa od knihy nevedel odtrhnúť, keďže každá jedna strana v knihe ponúkala nové a nové informácie z tohto sveta. Opäť sme sa stretli aj s rôznymi potvorami a s niektorými známymi postavami (z PC hry) na ktoré som si pri čítaní jednotlivých príbehov veľmi rád zaspomínal.
Svet zo Zaklínača ma jednoducho baví – autor vytvoril úžasný, dôsledne premyslený svet plný rôznych tvorov (od ľudí, elfov, dryád až po príšery, drakov či čarodejnice) ale aj zaujímavé prostredie a skvostný príbeh. Aj také detaily, akými sú vlastný jazyk Elfov či Dryád, vlastný slang jednotlivých tvorov (napr. trpaslíkov), vlastná detailná mapa miest vo mne vyvoláva pocit blaženosti a zároveň sa vždy pýtam – je možné že niečo takéto BRILANTNÉ dokázal niekto vytvoriť? A odpoveď je áno, Pán Spisovateľ Andrzej Sapkowski. Som veľmi vďačný za ľudí, ktorí si svoju fantáziu nenechávajú len v hlave, ale dokážu ju dostať na papier či obraz a my môžeme byť poctení čítaním niečoho takéhoto veľkého. Ešte raz, veľká česť tomuto pánovi a samozrejme veľká vďaka aj vydavateľstvám či prekladateľom, bez ktorých by som si ťažko mohol Zaklínača v kľude a v mojom jazyku prečítať.
Hodnotím teda plným počtom hviezdičiek a teším sa na ďalšiu knihu, ktorá ma mimochodom už čaká na poličke.
