Poradie prečítaných kníh Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Z počiatku zarytý milovník post-apokalyptického sub-žánru. Neskôr milovník akéhokoľvek žánru, nebrániaci sa či už krimi, thrillerov, horrorov, klasiky alebo fantasy či sci-fi. Čítam knihy, e-knihy či počúvam audioknihy.
Taktiež milovník dobrej kávy a rôznorodých čajov :)
V budúcnosti snáď aj spisovateľ vo voľnom čase :D
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Poradie prečítaných kníh 
Moje knižné darčeky Moje aktivity
Epochiálna zbierka príbehov o Zombie apokalypse bola celkom zaujímavou a vyrovnanou kombináciou. V knihe sa nachádza necelá dvadsiatka príbehov ktoré boli kvalitatívne rôznorodé. Rozdelil by som ich v podstate do 3 kategórií :
1-Kategória (najlepšie) – sem by som zaradil štyri poviedky ( Holka od Fresheads, Pekelná opera, Poplach Marlena a Krev neni voda), ktoré by som považoval za TOP v tejto zbierke zombie príbehov a utkveli mi v pamäti asi najsilnejšie. Boli zaujímavo spracované, záživné a každá jedna z nich mi pripomínala atmosférou niečo iné. Postavy som si aj na tých pár stranách dokázal užiť, respektíve mi prirástli k čitateľskému srdcu.
2-Kategória (priemer) – do tejto kategórie by som zaradil nasledujúce poviedky (Maso z Wickhamu, Nekrospln, Mrtví se nekdy vracejí) ktoré boli síce kvalitatívne na dobrej úrovni, no pri čítaní ma to vnútorne nejako nebavilo. Ako keby tomu ešte chýbala určitá energia, ktorá by tomu dala ten šmrnc. Ale ako hovorím, priemer ktorý vôbec neurazil, no k vyššie uvedenej kategórií by to muselo byť lepšie.
3-Kategória (slabšie) – do poslednej kategórie zaraďujem zvyšných pár poviedok, ktoré mňa osobne ničím nepresvedčili o svojej kvalite a v niektorých prípadoch som sa do čítania doslova nútil. Nehovorím že boli zlé, ale mne osobne príliš nevyhovovali. Či už monotónnym príbehom, atmosférou alebo postavami. Samozrejme, ide o poviedky a preto ich aj tak beriem – žiadna z nich ma úplne nesklamala, našiel som na nich aj pozitíva, no oproti iným boli aké nemastné-neslané.
Musím však poďakovať všetkým autorom a zvlášť teda Markovi, že dokázal dať niečo takéto dokopy. Na jednu stranu som rád, že v jednej knihe môžem prežiť rôzne príbehy a nemusím čítať v podstate ten istý scenár, príbeh či nebodaj – znášať celých 300-400 strán nesympatické postavy. Na druhú stranu – človek si niektoré poviedky ani nevie užiť, lebo sú krátke alebo sú aj napriek niekoľkým stranám príliš dlhé, pretože kvalitatívne nespĺňajú to, aby boli knižne vydané. Poviedky by som teda hodnotil priemerom, no na kvalite tomu pridali aj vskutku zaujímavé a pekné grafické spracovanie každej jednej poviedky a vedel som si porovnať moju fantáziu s fantáziou ilustrátorov - verte či nie, v niektorých prípadoch to bolo takmer identické. Preto k tomu dávam bonusový bodík a zbierku poviedok hodnotím 4*.
Leviathan se probouzí je skvelý Sci-fi počin napísaný dvojicou autorov prezentujúcich sa pod pseudonymom James S.A. Corey. Knihu som si kúpil čisto zo zvedavosti, nakoľko som dostal chuť si prečítať literatúru z vesmírneho prostredia (zatiaľ som na podobný štýl čítal len sériu Mass Effect) a na Martinuse na mňa vyskočila práve táto kniha. Zaujala ma ihneď názvom, obálkou ale i anotáciou.
A začnem zhurta - kniha mi sadla úplne vo všetkom – postavami, prostredím, detektívno-hororovo-fantasy-scifi príbehom a celkovým spracovaním. Musím pochváliť bravúrne vytvorené a spracované postavy – od hlavných postáv Holdena či Millera, až po vedľajšie postavy akými boli Naomi, Amos, Alex, Fred či Havelock – ktoré sa vždy tak skvelo dopĺňali. Konverzácie medzi postavami neboli nikdy fádne, monotónne či nudné, práve naopak – sršal z nich humor, sarkazmus a zaujímavosť. Každá jedna postava mi utkvela v pamäti a v tej pamäti určite aj dlho ostane. Prostredie, v ktorom sa príbeh odohrával mi umožnil predstaviť si slnečnú sústavu plnú ľudí – pozemšťanov, marťanov či ľudí z pásu – všetci z rovnakého základu, no pritom úplne odlišní. Všetky tieto super vlastnosti knihy ale pre mňa predčila jedna jediná a tou bola – akčnosť knihy. V nej sa vždy niečo dialo – či už v tom hlavnom kontexte našich dvoch postáv, ktoré museli čeliť rôznym výstrahám na rôznych miestach, až po tie jednotlivé udalosti v pozadí, ktoré vznikli práve na základe rozhodnutí našich hlavných postáv a ich následkov po celej slnečnej sústave. Ku koncu sa síce jeden z našich hlavných hrdinov „zasekne“ v určitom polemizovaní nad svojou existenciou, no nebolo to na viac ako pár strán, takže sa to dalo predýchať (neznášam knihy kde sa dej vlečie a polovicu tvoria len akési úvahy hlavnej postavy).
Na knihe sa mi páčilo aj to, že keď som si už myslel, že sa stane jedna vec a tým to skončí, tak do toho vstúpila druhá vec, tá to len skomplikovala a následne vstúpila tretia vec a tak dále a tak dále. Autori mi teda nedali ani na jednej strane si vydýchnuť a povedať – toto bola jazda, lebo tá neskončila ani na poslednej strane knihy. Vždy mi predhadzovali niečo nové, zaujímavé a ešte viac šokujúcejšie ktoré musím dočítať a preto som rád, že koniec knihy zostal ako tak otvorený.
V knihe, resp. v preklade som však našiel niekoľko preklepov ktoré ma dokázali pobaviť – keď Freda premenovali na Freka. Alebo keď kancelária Freda bola veľkolepá, impozantná ale pri tom mala 2,5 metra štvorcového :D (a možno išlo len o sarkazmus).
Kniha sa mi teda veľmi páčila, hodnotím ju plným počtom a druhá časť s názvom Kalibanova válka – je už v košíku a teším sa na ňu :) .
Čajík Jahodový bozk je aromatický a chutný čaj, ktorý patrí do mojej čajovníčky už nejaký ten rôčik. Som s ním nadmieru spokojný nie len ja, ale aj priateľka ktorá si ho, rovnako ako ďalšie čaje tejto značky nevie vynachváliť. Pijeme ho predovšetkým k dobrej knihe, poprípade keď prídeme premrznutí zo sychravého počasia.
Robert Kirkman a Tony Moore vytvorili úžasný, post-apokalyptický príbeh kde svetu vládnu Zombie. Ku samotnému komiksu som sa, asi ako väčšina, dostal práve cez seriál, ktorý ma od začiatku fascinoval. Jednotlivé postavy, prostredie či samotný príbeh – všetko toto ma pohltilo a preto som začal vyhľadávať aj literatúru k tomuto skvelému počinu. Najprv som hľadal knihy, no bohužiaľ – vypredané a dotlač sa žiaľ, nechystá. Následne som sa dostal ku komiksu a dlho som váhal, keďže nie som moc fanúšikom komiksov a čítať v podstate to, čo som videl, ma moc nelákalo. Keď som sa však dočítal, že v komikse je príbeh v určitých veciach dosť iný ako v seriáli, tak som sa odhodlal si zadovážiť prvú časť a spraviť si s ním moju premiéru v oblasti komiksového sveta. Nuž a neoľutoval som.
Jednotlivé kresby boli úžasne spracované a v niektorých momentoch som sa pristihol, ako jednotlivé obrázky skúmam ako zhypnotizovaný. Ako som spomínal už na začiatku, seriál som vzhliadol po 10 sériu a tak som samotný príbeh už poznal naspamäť. Napriek tomu ma príbeh nenudil, veľmi som si ho užil a v určitých momentoch som to viac prežíval ako pri samotnom seriáli.
Na začiatok teda nie je čo vytknúť, prvá časť bola skvelá a v košíku mám už pripravenú tú ďalšiu.
Po vyčerpávajúcom a náročnom čítaní Bratstva neohrozených, som tento krát siahol po ľahšom čítaní, ktoré vo mne malo vyvolať aspoň z časti prijemnú „paplónovú“ atmosféru v tomto ponurom, jesennom období. Z toho dôvodu som siahol po druhej knihe od autorky McManusovej s názvom Ďalší na rade. Jej prvotinu s názvom Jeden z nás klame – som už pred vyše 2 rokmi úspešne prelúskal a tak som aspoň z časti vedel, čo môžem očakávať. Aj napriek tomu (že som už niečo od autorky prečítal) som mal mierne obavy z pokračovania tohto titulu, nakoľko prvá kniha nastavila latku v tomto žánri dosť vysoko. Našťastie moje obavy vyprchali už od počiatočných stránkach knihy.
Autorka opäť vsadila na určité neznámo – v tomto prípade v podobe anonymnej osoby, ktorá so študentami strednej školy v Bayview hrá hru na Pravdu či Skutok. Kým niektorí si z ohrozenia svojho renomé vyberú radšej skutok, iní si z dôvodu, že nemajú čo skrývať, vyberú pravdu. Anonym však veľmi dobre vie o všetkom a preto nikto nie je v bezpečí. Dokonca ani tí, ktorí si vybrali skutok.
Kniha sa číta rýchlo a svižne, na postavy som si ihneď navykol a väčšinu aj obľúbil. Napriek tomu však kniha trošku zaostáva za svojou staršou sestrou – prvá kniha bola dramatickejšia, zaujímavejšia a jednotlivé postavy sa do toho zamotávali čoraz viacej a viacej, pričom pri druhej knihe sa mi tie pravdy ktoré o nich zverejnil anonym zdali úplne banálne a nezáživné. Našťastie sa to všetko ako keby zgrupilo do jedného zaujímavého konca a to pridalo hodnotu tejto knihe.
PS : Kto prvú knihu nečítal a púšťa sa do druhej, nerobte to. Prečítajte si najprv prvú knihu aby ste mali lepšiu predstavu nie len o príbehu, ale aj o jednotlivých postavách a prostredia. Ak sa Vám prvá kniha páčila, tak neobanujete ani kúpou druhej knihy.
