Poradie prečítaných kníh Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Z počiatku zarytý milovník post-apokalyptického sub-žánru. Neskôr milovník akéhokoľvek žánru, nebrániaci sa či už krimi, thrillerov, horrorov, klasiky alebo fantasy či sci-fi. Čítam knihy, e-knihy či počúvam audioknihy.
Taktiež milovník dobrej kávy a rôznorodých čajov :)
V budúcnosti snáď aj spisovateľ vo voľnom čase :D
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2023
2021
2024
2023
2022
2021
Moje čitateľské kolekcie
Poradie prečítaných kníh 
Môj wishlist Moje aktivity
Hardcore Sci-fi to je ťažký žáner, v mysli vytvorí ti komplikovaný kráter.
K tomu desiatka skvostných poviedok, od nervov na prstoch vznikne ti aj zapálený vriedok.
Zaujímavá to PLÁŽ je, kde DNA fauny oproti zemi inak rastie.
Bestie to aj tak celé válí, čas v labyrinte sa jej pomaly ale istotne krátí.
Arthur Brooks, ten na majáku stráží, mimozemskú lásku si on však neváží.
Lovci vrakú je úplná topka, na záver príde šokujúca bomba.
Archa zrúd ukáže nám majestátnosť, čas strávený na planéte je však čistá márnosť.
Čau zítra, hovoria vojaci stále, zomrieť za klamstvo, to je kolobeh vojaka neustále.
Záhrada slepcú veľké tajomstvo má, len vyvoleným dobrodincom druhú šancu dá.
Mrtví od Krakenova moře, no že, len kňaz opakom exorcista, dušiam pomáhať môže.
Ruky naši lásky iný svet nám ukáže, dvojica zamilovaných rozlúčiť sa veru nedokáže.
Poslednou novelou Kam plují harmy bola, tam kde nie je východiska, tam dôležitá je vôla.
Musím sa priznať, že kniha Studené světlo hvězd ma zaujala predovšetkým samotnou obálkou. Až po zakúpení som si vlastne prečítal, že nejde ani o samotný román, ale o 10 poviedok (9 poviedok, 1 Novela) a trochu ma to sklamalo. Poviedkové knihy sú väčšinou priemerné, niekedy trošku nad, niekedy trošku pod, ale nikdy som ich nedokázal ohodnotiť plným počtom hviezd. Som však fanúšik Sci-fi žánru a tejto vyše 500 stranovej knihe som sa rozhodol dať šancu úplne od začiatku. Nižšie popíšem stručné dojmy z jednotlivých poviedok.
1.Pláž prvou poviedkou tejto knihy začala krátka oddychovka, ktorá však bola nemastná, neslaná. Ani akcia, ani vzrušenie, iba z časti popísaná stručná história hlavného hrdinu, ktorá sa opierala o ako také vyvrcholenie prekvapenie. K dobru tejto poviedky zohráva iba samotný ekosystém, ktorý sa zdá byť rovnaký ako na zemi, avšak nie je. Myslím si, že 20 strán tejto poviedky bolo úplne dostačujúcich. Pre mňa slabších 2/5
2.Bestie po prvej bezútešnej poviedke prišla druhá, v ktorej už išlo do tuhého hlavným postavám a človek pri čítaní ostal aj chvíľu zmätený, no postupom času sa všetko rozjasňovalo až ku koncu, ktorého rozuzlenie bolo najzaujímavejšie z celej poviedky a v podstate dal nádej do ďalších poviedok. Poviedka neurazila, no ani príliš neohúrila. Pre mňa priemer 3/5
3.To, co milovalo Arthura Brookse vďaka dlhému a tzv. klišé názvu poviedky som si ju nevedel zaradiť, do akej témy autor zabŕdne, no postupným čítaním sa mi dostala pod kožu. Čítala sa svižne, akciu striedal kľud a zaujímavé zvraty. Opäť pekné ukončenie poviedky, pri ktorej som si veru povzdychol, pretože poviedka nastavila latku dosť vysoko. Tejto poviedke už dávam vyššie hodnotenie a to 4/5.
4.Lovci vrakú z osobného hľadiska asi najlepšia poviedka zo všetkých, aj keď začiatok bol mierne chaotický (prelínali sa kvázi dve obdobia), no postupom času sa všetko krásne vykreslilo a dočítal som ju s otvorenými ústami. Toto je presne ten typ poviedky, čo spĺňa všetky atribúty kvalitnej poviedky a ktorá zaujme nie len svojim štýlom, opisom, intenzitou ale aj posolstvom, príbehom až samotným skvelým koncom. 5/5
5.Archa zrúd pri tejto poviedke som si povedal škoda že to nie je dlhšia a prepracovanejšia novela pretože na to mala určite nárok. Síce sa intenzitou deja príliš neprejavovala, no samotná náplň poviedky, to napätie ale predovšetkým moja, teda čitateľova zvedavosť čo sa stane ďalej na mňa pôsobila skvelým dojmom. V podstate ma z časti sklamal aj ten uťatý koniec, pri ktorom sa človek len pousmial, no chýbalo mi tomu viac akcie, lepšie zakončenie. Hodnotím o niečo slabšie 4/5
6.Čau zítra poviedka, ktorá svojim príbehom patrila k tým akčnejším, intenzívnejším, záživnejším až militaristickým štýlom a bola založená na myšlienke znovuzrodenia jedinca. Konflikt medzi ľudstvom a mimozemšťanmi ma veľmi bavil, pripomínal mi tak trochu Starship Troopers. Celkové rozuzlenie (podraz) a pointa na mňa poriadne doľahla, aj keď neustále opakovanie sa činností (oživovaní) mi už ku koncu liezlo na nervy. Celkom zaujímavý typ poviedky, no na plný počet to nie je 4/5.
7.Záhrada slepcú po niekoľkých kvalitnejších poviedkach prišla už o niečo slabšia, no aj napriek všetkému potešila. Skupina prieskumníkov sa dostane do nezávidenia hodnej situácie a my spoznávame nový svet plný rôznej flóry a fauny. Opäť sa v poviedke nachádzala silná a hlboká myšlienka týkajúca sa ľudstva a práve táto myšlienka vo mne zanechala jazvu ako po porezaní hrotom dýky, no okrem samotného konca a vyvrcholenia, nám poviedka nič svetoborné neukázala. Hodnotím 3/5.
8.Mrtví od Krakenova moře pre mňa nezabudnuteľná poviedka, akýsi mix sci-fi s dávkou mystérie, čo hodnotím ako veľmi zaujímavo spojený koncept a môj názor je, že by mohol mať aj spracovanie minimálne na novelu. Hlavný hrdina poviedky akýsi kňaz, po novom - lovec duší v pozitívnom slova zmysle, má za úlohu priniesť z poza hraníc zeme duše nešťastných mŕtvych. Avšak ani v tom najhroznejšom sne a v tých najhroznejších predstavách si nedokáže predstaviť, čo ho pri záchrane duší postihne, čo všetko zistí a čo všetko je mu zatajené. O to horšie a komplikovanejšie, keď sa do toho zamieša aj niekto iný, niekto cudzí a niekto nebezpečný. Opäť sa budem opakovať, poviedka bola nezabudnuteľná, atmosférou takmer najlepšia zo všetkých, no ešte niečo mi tam chýbalo. Preto hodnotenie 4/5.
9.Ruky naší lásky pre niekoho, kto sa dostal až sem možno najlepšie spracovaná poviedka. Pre mňa však veľmi veľmi nudná, nezáživná a zdĺhavá. Priveľmi som sa musel premáhať aby som ju nepreskočil. Skvelá myšlienka, možno filozoficky a technologicky zaujímavá, no neskutočne otravná a nudná vec. Pre mňa najslabšia poviedka z celej knihy 1/5
10.Kam plují harmy po prečítaní všetkých poviedok som sa dostal až ku koncu a to k novele Kam plují harmy. Musím vzdať kompliment veľmi krásna, skvelá, fascinujúca novela. Bavilo ma na nej 95 percent napísaného a kombinácia záhad, militarizmu, neznámeho vesmíru a mimozemských rás ma zahriala pri srdci. Jedna z najlepších noviel aké som kedy čítal, vynikajúca myšlienka a skvelý koniec. Hodnotím plným počtom 5/5.
Väčšinu poviedok považujem za skvelé počiny v danom sci-fi žánri a aj keď plným počtom som ohodnotil maximálne 1 (plus novela), tak fanúšikom sci-fi túto knihu ako oddychovku odporúčam. Pre mňa je táto kniha niečo medzi priemerom a nadpriemerom, no srdce by mi nedalo, keby som ju ohodnotil nižším hodnotením a vďaka poviedkam akými boli Lovci vrakú, Čau zítra, Mrtví od Krakenova moře a čerešničkou na torte novelou Kam plují harmy sa toto hodnotenie zvyšuje na 4/5.
Ponurosť za ponurosťou sa vznáša,
Doktor s rodinou majetok prenáša.
Z Chicaga až do ďalekého Maine,
Len to najlepšie k životu im prajme.
Sused s manželkou a veľkorysou dušou,
Ukážu rodine cintorín s názvom napísaným tušou.
Od tej chvíľky začnú perné časy,
Hlavným postavám stoja strachom vlasy.
Neskoro bude proroctvo rieknuté,
Rodinné puto bude smrťou pretnuté.
Na známosť - všetkým fanúšikom Kinga sa dáva,
Že príbehom bude hutná, čierna a horkastá káva.
Na úvod by som chcel len tak trochu do povedomia dať, že si v podstate zapisujem kedy som akú knihu začal a skončil čítať. U Kinga, ktorého som začal čítať iba dva roky dozadu (predtým úplný ignor ah ja nešťastník), prečítam každé 3 mesiace jednu jeho knihu. V podstate som si od neho prečítal dokopy 7 kníh (8 mám v e-knihe rozčítanú) a začal som knihou O písaní, ktorá mi otvorila svet do jeho spisovateľskej mysle a v podstate len vďaka nej som sa navnadil na tohto autora. V polovici Marca 2024 som sa začítal do jeho ďalšej knihy ku ktorej budem písať, snáď krátku, recenziu.
U Kinga v knihách prevláda na začiatku vždy taká rodinná, pohodová, priateľská atmosféra pri ktorej sa čitateľ iba zoznamuje s postavami a v podstate sa nič vážneho, desivého či mysteriózneho nedeje. Ako keby som prvých XXX strán (v tejto knihe približne prvých 100) čítal akýsi rodinný román pri ktorom sa len dozviem kto s kým kedy začal, kde pracuje, aké sú jeho hobby. Keby som niečo takéto čítal od iného autora, knihu by som zahodil do koša, no King má dar z nebies a dokáže nám čitateľom predostrieť tak skvelo, niekedy aj zábavne, životopisy svojich postáv, že aj taká maličkosť nás baví. Napríklad aj o hlavnej postave Louisovi Creedovi ma bavilo čítať a zároveň sledovať jeho nový život v Ludlowe a v podstate ma niekedy v podvedomí sklame, že v knihe už začne ísť do tuhého.
V tomto prípade však do tuhého išlo, ale v trochu inom ponímaní. Bola to ponurá a smutná tuhosť, nostalgická a zároveň tragická. Udalosti nabrali enormnú rýchlosť a časové úseky sa mihali rýchlosťou týždňov ba i mesiacov. Tieto riadky, strany, kapitoly som doslova hltal a citovo na mňa riadne narazili. Cítil som horkosť toho smútku ktoré prevládalo v príbehu, vnímal som atmosféru dusnú a ťaživú ktorá sa prelievala v samotnom mestečku Ludlow. Cyntoryn zvieratiek je totižto mystické miesto ktoré má moc a tá moc je z počiatku nebadaná, no postupom času si podmaní každého, kto ho navštívil či navštívi.
Čo sa týka poslednej tretiny knihy po tých „tuhších“ udalostiach tak mi to opäť prišlo také, akoby sa King zamotal do svojho, možno drogového, opojenia. Dej sa moc neposúval dopredu, človek už presne vedel čo sa stane a na tých 100 stranách sme sa takmer nikde neposunuli. Opäť bol kladený dôraz skôr nad vnútorným premýšľaním hlavnej postavy ako nad prepracovanosťou príbehu. Koniec to ako tak zachránil, veci sa opäť dali do pohybu a strany utekali ako šialené, no opäť tomu niečo chýbalo a vyvrcholenie bolo z časti otvorené.
Aby som však pravdu povedal, čakal som niečo úplne ale úplne iné. Očakával som dávku mysteriózneho, no krvavého hororu a miesto neho som dostal ťaživú drámu s prvkami thrilleru alebo aspoň v podobnom duchu. Nie žeby kniha bola zlá, to veru nie len som očakával scény ako z cyntorynu zvieratiek budú vychádzať zvieracie beštie a budú páchať masaker. Veľmi som sa však mýlil. Kniha sa skôr zameriava na postavy, ich psychiku a vytrvalosť v náročných a zložitých životných situáciách dopĺňaná mysterióznymi pohnútkami sveta za hranicami nášho vedomia.
Kým severné kráľovstvo vojna zužuje,
Geralt so skupinkou krajinou putuje.
Nečakaný spojenec v podobe krásnej dámy,
K tomu skupina trpaslíkov, to bude veru drámy.
Čarodejky v pozadí, tajné plány kujú,
Nad činmi svojich pánov silno horekujú.
Nenávisť, intrigy - idú však bokom,
Zachrániť ľudstvo musia svižným krokom.
V poradí 5 kniha zo sveta Zaklínača nám rozšírila obzory a predostrela ďalší skvostný príbeh týkajúci sa putovania Geralta za svojim Dieťaťom prekvapenia Ciri, ktorá sa po predchádzajúcej knihe túla šírim nebezpečným svetom spolu so skupinkou nazývajúcou sa Potkani. Okrem samotného putovania nám autor vložil skvelú vsuvku dopĺňajúcu príbeh a to v podobe rozhovorov na smrť rozhádaných čarodejníc. Taktiež nám ukázal temnú stránku vojny v ktorej sa zmieta celý Sever na ktorého útočí Nilfgaard. Koniec koncov keď sa to všetko spojí, tak vznikne opäť ďalšia skvelá kniha, aj keď po dočítaní knihy som sa ja osobne nad tým pozastavil, popremýšľal a postupom času mi doplo v zmysle ahá, tak takto. Aspoň čo sa týka čarodejnícke úseky priznám sa, zamotal som sa v nich. Piata časť však mala akúsi temnú auru a to hlavne zo spomínanej vojny medzi Severom a Nilfgaardom. Pri putovaní Geralta spustošenou krajinou som mal doslova zimomriavky.
Jediná vec ktorá ma tak trochu na tejto knihe zarazila bolo Geraltove správanie. Ak ma pamäť neklame, tak je Geralt mĺkvy, tichý a hlavne chladný muž, no v tejto časti akoby to ani on nebol. Minimálne čo sa týka komunikácie so svojou rôznorodou skupinou dokonca Blyskáč mi pripadal mužskejší a chlapskejší ako samotný Geralt.
Kniha bola opäť super, až na malé výnimky pár strán ma takmer unudilo k smrti ale Zaklínač je Zaklínač, je to kvalitný fenomén z Poľska od Sapkowskeho. Túto knihu by som nehodnotil tak úplne na jednotku, ale ani na dvojku, ale dať tomu plný počet by nebolo fér.
Tento rok sa vaša knižnica rozrástla už aspoň o 7 kníh... Tešíme sa spolu s tými, ktorí ich budú čítať :-)
Prvá kniha, veľkolepá,
Pohár Holby k nej však treba,
Traja borci v prvej časti,
Blúdia cestou, plnou strasti.
Rázny Stein už spriada plány,
Ako Turkov vyhnať z brány.
Kaprál Jaroš pridať sa smie,
Na zloduchov nožík tasie.
K tomu už len Barbariča,
Otočí sa každá .... čiča.
Zrady, intrigy a aj vraždy,
V Štiavnici v tom lieta každý.
A tak mŕtvy na tom vrchu,
Vyvoláva veľa vzruchu.
Číta sa to ľahko, svižne,
Spomienok však na tri týždne.
K Jurajovi Červenákovi som sa dostal prekvapivo cez ďalšieho Slovenského spisovateľa Marka Epochu. Žánre síce tvoria (resp. tvorili Mark je už vraj v spisovateľskom dôchodku) rôzne, no práve Mark mi raz Jurajovu tvorbu odporučil. Dlho však trvalo, kým som sa odhodlal zakúpiť si knihu v tomto žánri. Z počiatku som ho sledoval na sociálnej sieti, no v niektorých témach stojíme na dvoch stranách barikády a tak som ho prestal sledovať. No iba čo sa týka názorových rovín v oblasti politiky a celkového svetového diania. Čo sa týka literatúry, dal som jeho tvorbe šancu (aj keď som podľa neho len spodina, odpad, dezolát :) ) a to konkrétne sériu Stein a Barbarič. Aj napriek teda názorovým rozdielom, som sa od toho úplne odosobnil a čítal knihu s názvom Mŕtvy na Pekelnom vrchu s hlbokým záujmom a zvedavosťou.
Začiatok knihy začal zaujímavo a zároveň zábavne aj s doplnkami stredovekých slov či slovných spojení, ktoré sa s nami niesli celou knihou. Predstavil nám prvú z troch dôležitých postáv, kapitána Steina, skúseného bojovníka v radoch Habsburgovcov bojujúcich proti Turkom a ich invázii. Nazreli sme na kratučký okamih do kapitánovej nedávnej minulosti a autor nás ponoril do jeho ďalšieho poslania. Do cesty mu však, ako pomocníka, priradili Jaroša, pomerne mladého muža s veľmi dobrými skúsenosťami v určitej, nie celkom príjemnej oblasti. Putovanie sa teda začína Steinom a Jarošom, pátrajúcich po zradcoch, ktorí umožňujú vpády Turkov na územie Uhorska konkrétne do Štiavnice a jej okolia. Aby im nebolo ľúto (veď predsa v trojici sa pátra lepšie, či ani nie?), osud im prihrá svojrázneho notára Štiavnice Barbariča, ktorý však nad svoju prácu kladie ženy a alkohol. Už takáto kombinácia nám na prvý pohľad má veru čo ponúknuť. Počas putovania trojica odhalí zaujímavé intrigy, kruté vraždy, nečakané zrady a nezákonné činnosti spojené so sodomiou či s mystickými čarodejníckymi rituálmi.
Musím uznať, že kniha ma veľmi bavila prostredie a atmosféra, ktoré autor dokázal do knihy dostať boli naozaj famózne. Počas čítania som si vyhľadával rôzne zaujímavosti z histórie nie len v okolí Štiavnice, ale aj Levíc či dokonca Nových Zámkov. Našlo sa niekoľko podarených vtipných scén či vtipných hlášok, ktoré ma dokázali aj rozosmiať. Hlavné postavy boli taktiež skvelo napísané a ich život aj celkom rozvetvený a už sa teším, čo nového sa o nich podozvedám v ďalších knihách (ej ten Stein je ale nepoddajný mrzút). Pozeral som rozhovor s autorom v ktorom opisuje, ako sa pripravoval pri tvorení historických románov a je to v knihe aj badateľne vidieť. Pracuje so slovami, dopĺňa a správne pokladá vety a myšlienky tam, kde majú byť a históriu tejto doby má dobre naštudovanú. Žiadne zbytočné zdĺhavé opisy a vďaka Bohu (nerúhaj sa), žiadne filozofovanie. Tým by knihe len a len uškodil a dúfam že v ďalších knihách tomu inak ani nebude. Jediná vec ktorá mi tak vo vnútri mojej čitateľskej duše tak vadila, bolo ako také rozuzlenie príbehu (o zradcoch). Možno to však bude len tým, že ide o prvú knihu zo série a že som čakal z tej kriminálnej zápletky niečo iné nehovorím že to bolo zlé a ani hodnotenie o to neznižujem, je to len môj osobný pocit.
Kto váha, tak nech neváha. Juraj Červenák načrtol skvelú historickú krimi sériu so zaujímavými postavami, skvelou atmosférou, úžasným historickým prostredím a sľubným príbehom.
Po necelých ôsmych mesiacoch som sa dostal k pokračovaniu série Expanzia s názvom Hry Nemesis. Už podľa recenzií ale i samotnej anotácie som vytušil, že táto kniha bude iná, zameraná na detaily života členov posádky Rosinante. Príbeh nám teda neponúka úplne nové postavy za ktoré budeme čítať a prežívať ich príbeh (ako tomu bolo napríklad pri Millerovi, Bobbie, Praxovi či Avasaral), ale v konečnom dôsledku sme dostali príbeh štyroch úplne najdôležitejších postáv séria a to posádky Rosinante.
Ako k tomu vôbec mohlo dôjsť? Posádka Rosinante sa po predchádzajúcom bláznivom a vyčerpávajúcom výlete za bránami nášho sveta ocitla v nelichotivej situácií s poškodenou a zničenou Rosinante. Tá kotví na stanici Tychoo u Freda Johnsona, vodcu SVP. Opravy na lodi budú trvať istú chvíľu a po niekoľko mesačnom turné za prstencom sa naša štvorica dozvedela mnohé informácie, ktoré je vhodné vyriešiť v pokoji a v kľude. Príbeh sa nám teda rozvetvuje medzi Amosa, Alexa, Holdena a Naomi.
A teraz, bez akéhosi prezradenie spojlera k nim niečo napíšem.
Amos – drsný chlapík ktorý mal zaujímavú, dlhú ale i smutnú udalosť. Aj napriek predošlým knihám o ňom mnohé veci nevieme a práve v tejto knihe sa o ňom dozvieme mnoho súkromných informácií a detailov, ktoré nám dokážu pochopiť prečo je tým, kým je. Zo súkromných dôvodov si berie dovolenku a vyráža na Zem, aby sa stihol vysporiadať s minulosťou. To, čo ho však na Zemi v priebehu jeho návštevy čaká, nečakal on ani v najhoršom možnom sne. To by však nebol Amos, keby aj v tých najhorších možných chvíľach nebol drsňákom so skvelým humorom a ľudským srdcom. Keď sa k nemu pridá postava, ktorá sa protiví celej posádke Rosinante, naberie to tie správne grády. Osobne ma príbeh Amosa dojal a zaujal najviac a vychutnával som si ho na každej možnej strane.
Alex – pilot, pri ženách hanblivý, no profesionál na plnej čiare sa neubráni snom a musí cestovať na Mars, aby vyriešil svoju rodinnú minulosť. Ani u neho však nejde všetko tak hladko, akoby si predstavoval a keď sa do toho zamiešajú problémy celovesmírneho problému, musí svoje sily spojiť s osobou, ktorú si veľmi obľúbil. Nie je to nik iný, ako Bobbie, obrovská Marťanská mariňáčka, ktorú si Alex obľúbil. Ani oni dvaja však netušia do akej veľkej veci sa zaplietli a keď sa k tomu pridá aj záchrana člena posádky Rosinante, všetko naberie úplne iný smer. Príbeh Alexa sa stal mojim druhým najobľúbenejším – jeho minulosť a rovnako tak aj prázdnota bez Rosinante na mňa doľahla na plnej čiare, o to viac ma teší, že sme sa v jeho príbehu zaplietli s Bobbie, ktorá u neho vytesala iskierku nádeje, nadšenia a chuti žiť.
Naomi – jediná žienka, vlastne nie žienka, poriadny kus ženy v posádke Rosi tento krát zamávala rukou Holdenovi a vyparila sa riešiť si, rovnako ako ostatní – svoju minulosť, ktorá ju zaviala do oblasti pásu. Príbeh Naomi bol asi najosobnejší zo všetkých, no dej nebol taký akčný a zaujímavý ako u iných postáv. Mali sme možnosť nahliadnuť do jej srdca, do jej minulosti a predovšetkým nám autori umožnili nazrieť do tvorby a vývinu jej charakteru – čím si prešla, čo si zvolila, čo spravila a nespravila, čo ju trápi, čo bola a je ochotná podstúpiť – kým sa ňou stala tá Naomi, ktorá chodí s Jimom Holdenom a je oddanou členkou Rosinante. Doteraz bola v knihách Naomi, aspoň čo sa týka jej familiárneho života ako tak v úzadí, no tu to vypláva všetko na povrch. No ani to, aspoň mne, nedokázalo navodiť kvalitu jej príbehu a počas rôznych myšlienok a polemizovania som mal chuť ju úplne odstrihnúť z tejto knihy.
Holden – vodca, charismatický, no zbrklý trubiroh (v dobrom slova zmysle) nám po odchode posádky ostal na stanici Tychoo sám. No nie tak úplne sám, bolo tam ďalších desať-tisíc ľudí, no on sa cítil úplne opustený. Jeho parťákom sa stal Fred Johnson s ktorým má vzťahy nastavené rovnako, ako násťročná pubertiačka s nápadníkmi – raz sa nenávidia, raz sa milujú a tak dokolečka. Našťastie sa im do toho primontovala stará známa Monica Stuartová – reportérka a tých troch dať dokopy – to zaváňa poriadnym prúserom. Nie lenže sa musia zachraňovať oni sami, ale musia zachraňovať aj celý vesmír a tak sa v príbehu Jima Holdena nebudete rozhodne nudiť. V tomto príbehu však chýba to, čo predcházajúce majú – to osobné spoznávanie postavy, aj keď teda Jima už poznáme dostatočne, no jeho príbeh by som zaradil na tretie miesto.
Kniha bola miestami dojemná, akčná, bombastická, apokalyptická a úžasná. Príbehy ma ohúrili a postavy si ma získali už v predchádzajúcich častiach a tu si moju náklonnosť získali ešte viac. Stále mi však chýba v knihách to veľkolepé odhalenie mimozemskej rasy, akési mystérium ktoré by nás konečne odvrhlo od sociologizovaných problémoch Zeme, Marsu a Pásu.
