Poradie prečítaných kníh Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Z počiatku zarytý milovník post-apokalyptického sub-žánru. Neskôr milovník akéhokoľvek žánru, nebrániaci sa či už krimi, thrillerov, horrorov, klasiky alebo fantasy či sci-fi. Čítam knihy, e-knihy či počúvam audioknihy.
Taktiež milovník dobrej kávy a rôznorodých čajov :)
V budúcnosti snáď aj spisovateľ vo voľnom čase :D
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Poradie prečítaných kníh 
Môj wishlist Moje aktivity
Kniha Pošťák od Davida Brina som začal čítať začiatkom Mája, no po približne 30 stranách ktoré ma absolútne nebavili som ju odložil a siahol po inej. Po dočítaní danej knihy som jej však dal opäť šancu s tým, že ak to bude ďalších 30 strán pokračovať v rovnako nudnom duchu, tak ju už do rúk nevezmem. Našťastie, akonáhle sa dal hlavný hrdina Gordon Krantz do poštárskej rovnošaty, dej začal postupovať svižnejšie.
Kniha ma v istých smerom celkom zaujala, nie len témou, ale aj atmosférou. Tak isto mala potenciál sa rozvíjať v mnohých veciach či už Cyclops alebo Augmenti osobne by som si vedel predstaviť viac rozšíriť povedomie, respektíve by sa okolo nich dal vyskladať ďalší dej / príbeh. Ďalšia vec s potenciálom boli vojská Kalifornie, ktoré by sa vedeli zasadiť do druhej knihy. Od príbehu som aspoň podľa gradovaniu deja čakal nejakú veľkú bitku medzi dobrom a zlom, miesto toho som sa na konci dočkal iba boja medzi dvoma nadľuďmi, čo ma celkom dosť sklamalo.
Po dlhej dobe som sa začítal do post-apokalyptickej knihy, no jej kvalita kolísala. Kým k dobrým bodom patrí atmosféra a téma, k tým negatívnejším zaraďujem slabšie postavy, nedotiahnutý dej či otvorený koniec pri ktorom sme sa dočkali iba veľmi malého víťazstva.
Knihu hodnotím priemerne, dal by som jej aj o hviezdičku naviac, no to by som krivdil iným knihám ktoré svojimi kvalitami predčili tento román.
Stephen King s knihou Pán Mercedes ma sprevádzal nádhernou Májovou dovolenkou v Egypte a záverečné stránky som už dočítaval na Slovensku. Už druhý rok som dovolenku v zahraničí venoval práve Stephenovi Kingovy a jeho knihám (predtým to bol Billy Summers).
Od knihy Pán Mercedes som nemal absolútne žiadne očakávania, pretože som o knihe nevedel absolútne nič (aj napriek tomu že už mám zakúpenú celú trilógiu). Ihneď ma však zaujala anotácia knihy, ktorá mi v podstate už ponúkla to dôležité že to bude kniha o maniakovi, detektívovi a zvláštni spojenci. Pri maniakovi a detektívovi som sa príliš vo svojich predstavách nemýlil, ale pri tých zvláštnych spojencoch by som u Kinga čakal skôr lietajúce auto či ducha psa než neurotičku a černocha.
Kniha mala šmrnc, to sa nedá uprieť. Opäť, asi ako u každého diela od Kinga oceňujem samotné postavy či už tie hlavné, ale i tie vedľajšie. Sklamalo ma však že samotné mesto v ktorom sa dej odohrával, nemalo žiadnu atmosféru, akoby vôbec nežilo. Samotný príbeh a dej bol chválitebný, nebola to detektívka v tom pravom zmysle kde čitateľ pátra po vrahovi, autor sa zameriava na dej a postupné odhaľovanie vraha samotnými postavami. Niekedy toto postupné odhaľovanie dokázalo prekvapiť, niekedy pobaviť a niekedy mi prišlo ako keby autor priniesol až priveľkú náhodu detektívovi a jeho kumpánom ktorá im mala pomôcť dolapiť pána mercedesa. Pre mňa stranový obsah kde to bolo takmer do 600 strán bol úplne v poriadku, nenudil som sa takmer na žiadnej strane, ale určite som čítal o niečo záživnejšie a akoby som to inak povedal výživnejšie knihy od Kinga.
Pre mňa osobne kniha nebola zlá, no ani tá najlepšia ponúkla nám však výborný podklad pre pokračovanie tejto skvelo zohranej trojice.
S hororovým žánrom som začal čitateľsky koketovať už v roku 2016 a to konkrétne knihou Démonológ od Andrewa Pypera. Potom som sa hororom okrem kníh od Marka E.Pochu vskutku nechcene vyhýbal. Do varu ma opäť dostal v roku 2022 svetoznámy Stephen King, ktorého horory však majú iný podtón ako tie, ku ktorým sa dostanem v tejto recenzii. King bol však takým spúšťačom k tomu, aby som riskol hororové knihy na tému diabla, exorcizmu, posadnutosťou. Koncom roka 2024 to začalo knihou Sídlo hrúzy, následne Exorcistuv dúm a poslednou hororovou čerešničkou bol samotný Exorcista od Williama P. Blattyho.
Samotného Exorcistu poznám len z počutia nevidel som ani film a tak som nemal úplnú predstavu, akým smerom sa bude dej v knihe uberať. Začiatok bol tak trochu nemastný, neslaný a aj keď nebol komplikovaný, nevedel som sa do neho poriadne dostať. Až na stranách, kde sa dievčatku Regan začnú diať tie odporné, nechutné a predovšetkým pohanské veci dostal dej ako taký šmrnc. Samotný dej ubiehal rýchlo, v strede knihy nebolo strany kedy sa niečo nedialo či neriešilo, opisov bolo minimálne. K záveru to v knihe už poriadne vrelo a bol som smutný z toho, že kým samotný priebeh od začiatku príznakov až po exorcismus bol rozťahaný takmer na celú knihu, samotnému rituálu exorcismu sa dostalo len niekoľko strán a skončilo to.
Taktiež čo sa týka postáv mohli dostať v knihe väčší obsah, pretože potenciál mali napríklad taký detektív Kinderman, ktorému som síce v oblasti konverzácií neprišiel na chuť, no vedel by som si predstaviť žeby zohral väčšiu rolu v tejto knihe.
Určite by sa našlo pár ďalších vecí ktoré ma na knihe miestami hnevali, no tou mystickou atmosférou a prostredím to autor zachránil. Osobne knihe dávam taký slabší nadpriemer a teda 4 hviezdičky.
PS po prečítaní tejto knihy som si objednal ďalších 5 hororoviek :) takže tento žáner mi ešte stále má čo ponúknuť.
Zaklínač 6 : Veža Lastovičky
Dovolím si tvrdiť, že ide zatiaľ o najlepšiu časť z knižnej série o Zaklínačovi Geraltovi. V knihe sa nám odohrávajú udalosti ktoré sa postupujúcim dejom dopĺňajú a dopĺňajú taktiež udalosti z predchádzajúcich kníh a začína sa kryštalizovať koniec.
Kniha samotná je rozdelená na akési 3 skupiny ktoré idú nesúrodo za sebou. Prvou skupinou je nie len slovom, ale aj obsahom skutočne skupina a to konkrétne tá Geraltova ktorú tvorí rôznorodá zmes ku ktorej sa dokonca pridá nová postava. Stredobodom knihy je samozrejme samotná Ciri, ktorá si po predchádzajúcej kľudnejšej knihe - v tejto knihe užije akcie až do sýtosti. Nuž a máme tu akúsi poslednú, aj keď by som povedal najväčšiu skupinu a to sú všetky ďalšie postavy od Yennefer, Dijkstru až po Bonharta či samotného cisára Nilfgaardu.
Kniha je veru plná nových ale i do vysvetľujúcich informácií, dej odsýpa a číta sa s ohromným elánom. Som veľmi zvedavý na poslednú časť zakončujúcu túto epickú fantasy jazdu.
PS hral som všetky hry, prečítal som zatiaľ všetky knihy a doteraz mi vôbec netrklo, prečo cisár Emhyr var Emreis nazýva Ciri že je jeho dcéra. Po prečítaní tejto knihy som si to konečne vygooglil a plieskal som sa o čelo.
S názvom Piata vlna som sa stretol pred približne 7 rokmi a to konkrétne pri sledovaní rovnomenného filmu s nádhernou herečkou Chloe Grace Moretz. Ku samotnej knihe, respektíve trilógií som sa dostal až teraz, v roku 2025. Knihy sú samozrejme už dávno vypredané a ťažko zohnateľné a ani ja odporca bazárov som sa tomu nevyhol a tento celosvetový skvost si kúpil z pod ruky.
Samotná anotácia - PO PRVEJ VLNE OSTALA LEN TMA. Po Druhej unikli len šťastlivci. A po Tretej sa zachránili iba nešťastníci. Po Štvrtej vlne platí jediné pravidlo: nikomu never mi z časti pripomína trilógiu Monument 14 ale tam to aj končí. Príbehom, tým klišé príbehom mi to zase pripomína čuduj sa svetu príbeh od Slovenskej autorky Miroslavy Varáčkovej Adaptáciu či Prežila som svet. Ale to len na porovnanie a možno k akémusi nakopnutiu, že ak niekto čítal Piatu vlnu a páčila sa mu, tak nech sa páči, máte tu ďalšie knihy na podobný štýl.
Ihneď na začiatku musím poznamenať, že kniha ma až príliš nudila a bola až príliš roztiahnutá a akosi no, detská? Kým som sa dočítal na stránky, kde sa začala aj akási akcia, tak bol v podstate už koniec. Chápem, prvá kniha nám mala vysvetliť ako to v súčasnom postmimozemskom svete funguje a aký ľahký cieľ sme my, obyčajní ľudia. No všetky udalosti ktoré sa v knihe odohrávali boli príliš predvídateľné a ak majú dospelí čitatelia aspoň toľko inteligencie a rozumu ako 5 ročné deti v tejto knihe, tak po prečítaní anotácie už vedeli kto, čo, ako, kedy. Kto bude zlý a dobrý, čo sa medzi postavami udeje, ako táto kniha skončí a kedy sa už konečne prvý krát pobozkajú. Ja pevne verím a dúfam, že táto kniha je určená fakt pre ľudí od 14-18 rokov, pretože tam to veru aj patrí. Typické hormonálne blúznenie dievčatka ktoré je zároveň drsné ako šmirgel a jemné ako hodváb môže veru baviť iba pubertálne slečny ktoré si ešte ani nevrzli. Tým ale netvrdím že kniha je zlá a že si ju nemôže ktokoľvek prečítať, ale podľa tých recenzií niekde na konci knihy (či obálky) som čakal, že sa dočítam aj niečo viac.
Nuž veru márne by som hľadal v tejto knihe časti ktoré by ma vyslovene bavilo čítať. Možno, privriem očko, možno tá ďalšia kniha bude o niečo hutnejšia a zistíme, či nás chcú mimozemšťania pomilovať alebo len prevetrať. Ešte to samozrejme dúfam že zamotá tá partizánska odnož mimozemšťanov, no aj tak dosť pochybujem, že okrem muckania a tuckania v ďalších dvoch knihách niečo bude.
Na úvod mojej recenzie by som chcel poznamenať takú zaujímavosť, ako si samotný autor pravdepodobne predpovedal budúcnosť.
1987 Román Misery spisovateľ, autonehoda, doláme si takmer celé telo, predovšetkým dolnú časť.
1991 Stephen King spisovateľ, v podstate autonehoda, doláme si takmer celé telo, predovšetkým dolnú časť.
Osobne som mal počas čítania práve z tohto dôvodu husiu kožu a keď som si porovnal jedno vs druhé, tak som onemel od šoku.
Teraz niečo k samotnej knihe. Misery je knihou, ktorej dej sa odohráva v podstate na jednom mieste, v jednom dome a takmer aj v jednej izbe. Ak nepočítame občasné ďalekosiahle výlety hlavného hrdinu do inej izby či pivnice. Tu by som Kingovi vytkol práve to, že nám v istých častiach dej akosi neodsýpal a miesto miernych úvah Paula Sheldona nám mohol ponúknuť čo to aj z Annie Wilkesovej. To sú totižto dve hlavné postavy ktoré sú stredobodom tohto románu a v istých chvíľach nám chudáčik Paulie vlastne ani nemal čo ponúknuť, okrem samotného utrpenia, pri ktorom som musel aj ja zatínať päste a robiť kyslé grimasy od imaginárnej bolesti a nechuti.
Jediné negatívum ktoré by som tejto knihe mohol vytknúť boli pasáže, kedy sa nám do príbehu dostala tvorba od Paula Sheldona, ktorá bola písaná kurzívou. Tú zmenu písma kvitujem, ale samotný príbeh od Paula Sheldona bola jedna veľká, obrovská, praobrovská nuda.
Misery od Stephena Kinga super, kupujem. Misery od Paula Sheldona katastrofa, nekupujem.
To čo ma na knihách od Stephena Kinga fascinuje je tá spojitosť sveta, ktorú King dokáže v jednotlivých poviedkach či románoch zapojiť do seba. Ako dokáže do Misery zaradiť aj kus z iných výtvorov viď spomenutý hotel Pekná vyhliadka z knihy Žiarenie. Je to iba maličkosť, no tá maličkosť robí z jeho výtvorov jeden veľký a ucelený literárny svet a ja osobne mám rád, ak v knihách, ktoré nie sú série, trilógie a podobne, sú spomenuté osoby či udalosti z rôznych kníh.
Na záver také zhrnutie Misery nepokladám za najlepšiu Kingovu knihu, no už vonkoncom neurazí. Ak má niekto rád drámy a vypäté situácie, kniha je pre vás stvorená. Ak niekto hľadáte horor či svižné tempo, tak by som si čítanie určite viac krát premyslel. No ak ste milovník tohto autora ako Annie Wilkesová, tak neváhajte.
