Poradie prečítaných kníh Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Z počiatku zarytý milovník post-apokalyptického sub-žánru. Neskôr milovník akéhokoľvek žánru, nebrániaci sa či už krimi, thrillerov, horrorov, klasiky alebo fantasy či sci-fi. Čítam knihy, e-knihy či počúvam audioknihy.
Taktiež milovník dobrej kávy a rôznorodých čajov :)
V budúcnosti snáď aj spisovateľ vo voľnom čase :D
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Poradie prečítaných kníh 
Moje knižné darčeky Moje aktivity
Po mojom nedávnom úspešnom, no strastiplnom pokuse prečítať Hmlu od Stephena Kinga som si potreboval prečítať knihu, ktorá ma opäť nakopne na ten môj čitateľský ošiaľ. Keďže poznám a čítam Markove knihy už niekoľko rokov a v podstate ma nikdy nesklamal, tak som si ako nakopávač vybral jeho knihu s názvom Vírus Omega.
Prvá vec čo ma upútala na knihe bol zaujímavý grafický dizajn na ktorom sa vynímala sexy odetá slečna v chutnej plynovej maske, kanistrom na palivo a pozadím budov, ktoré mali pripomínať zrejme apokalyptické prostredie. Po otvorení knihy som sa dočítal pár informácií o tej reálnej apokalyptickej udalosti s názvom Covid19 – ktorý nás tu straší už viac ako 2 roky – od samotného autora. Bolo to niekoľko strán a myslím si, že na pripomenutie do budúcna vhodná vsuvka, no mne osobne to len zvýšilo krvný tlak (všade Covid, všadee). Ale to by som nebral ako niečo zlé, nevhodné, práve naopak – človek aspoň nezabudne že aj pandémia môže byť reálna.
Ako je už u Marka zvykom, opäť vsadil na skupinu postáv s rôznymi povahami, rôznymi problémami a rôznorodým príbehom. Aj napriek tomu že sa všetci poznajú, tak každý jeden z nich je vskutku iný. Roman (ehm, Mark si to ty?), Matúš, Franta, Aďa, Kvítka – toto sú postavy ktoré Vás budú sprevádzať touto kratučkou novelou. Musím sa však priznať, že z doteraz prečítaných kníh od Marka (kde som vždy obdivoval a chválil spracovanie postáv) – mi tieto postavy absolútne ale absolúúúútne nesadli a úprimne povedané – bol mi ich osud ľahostajný.
Čo sa týka samotného príbehu – začiatok začal zaujímavo – minibus, skupinka ľudí, svet na pokraji vyhynutia, no zvyšok bol akýsi nemastný, neslaný, predvídateľný a fádny. Možno sa to zdalo iba mne, no príbehu chýbalo niečo výbušné, niečo agresívne alebo niečo čo by pozdvihlo tú atmosféru umierajúceho sveta, aspoň toho ľudského. Boli tam samozrejme časti, kde som si povedal – už to tu bude, tu sa stane niečo že WAU – no mňa osobne to vôbec nenadchlo. Ani ten proces vo Zvolene, ani tá opustená budova s Frantom a v podstate ani ten koniec. Uvediem len príklad – v knihe sa píše o psovi, v sne mu hlas hovorí, že niečo veľké ešte vykoná. Tu už čitateľ podľa toho ako sa príbeh vyvíjal vytušil (nemusí byť ani veštec), čo sa na ďalších stranách udeje. Lepšie by bolo, ak by autor toho psa vynechal, zabudol (myslím ten sen a tie veci okolo) a následne by z toho spravil jedno veľké prekvapenie (zrazu pes, hami ham). Ihneď by mal dej väčšie, nečakané grády, no takto som bol už pár strán pripravený na to, čo sa stane. Ako som už spomínal – príbeh bol veľmi predvídateľný, čo je síce v hororoch očakávaná vec, no v post-apokalyptických knihách sú príbehy viac prekombinované, premyslené, nečakané. Samozrejme, možno na toto celé má vplyv aj tá dĺžka novely – čiže ako samotná novela OK, ale pandemický román KO – a pri väčšom románe by sa to dalo viac rozvíjať, to chápem. Mne však tento príbeh a spracovanie vôbec nesadlo.
Ďalšia vec ktorá ma predovšetkým vytáčala bol text na preskačku. Príbeh sa hompálal, skákal – z minulosti jednej postavy sme sa dostali do melancholickej chvíľky druhej postavy, následne opis udalostí od „rozprávača“ a tak dále a tak dále. Zdalo sa mi to byť chaotické, rozhádzané, bez usporiadania. No a posledná vec ktorá sa mi nepáčila – český preklad – ten mi do tejto knihy vôbec nepasoval a zachytil som mnoho nelogických pravopisných chýb.
Čo hodnotím pozitívne je – samotná téma a myšlienka knihy. Ďalej asi najviac hodnotím však korektúru textu – veľké písmená s vhodným rozstupom viet. Kniha sa čítala veľmi rýchlo – novela bola ako jedno hubka na večierkoch
Z knihy aj napriek môjmu hodnoteniu – priemerné 3* - nemám vyslovene zlý pocit a odporúčam každému, kto má rád Markove knihy, poprípade kto nehľadá príliš komplikovanú vec na jedno popoludnie. Jednoducho mi však táto kniha od autora iba nesadla, čo sa stať môže každému.
Stephen King – Hmla – bola mojou oficiálne prvou beletrizovanou knihou, ktorú som od tohto fenomenálneho spisovateľa prečítal. Prečo som si vybral práve Hmlu? Ešte ako tínedžer a silný fanúšik hororov, mystérie či nadprirodzena mi tento film veľmi utkvel v pamäti a rozhodol som sa, že si tento skvost uctím prečítaním originálu od samotného majstra Kinga.
Kniha má nádhernú mysterióznu obálku a už jej samotná zelenkastá farba na mňa pôsobí ako niečo hypnotické, no zároveň relaxačné. Už len pohľad na samotnú knihu vo mne zvyšoval ten entuziazmus a chuť ponoriť sa do prvých stránok a užiť si knihu na maximum. Darilo sa mi to, samotná poviedka s názvom Hmla bola skvelo spracovaná – či už pútavo napísané postavy, zaujímavo spracované prostredie a nervydrásajúca mysteriózna atmosféra s otvoreným, no zároveň nekomplikovaným koncom. Poviedku s názvom Hmla som zhltol až príliš rýchlo a povedal by som že skončila v tom najsilnejšom – chcelo by to veru pokračovanie. Túto poviedku hodnotím bez zaváhania plným počtom, no keďže kniha – bohužiaľ – pokračovala aj ďalej a v nie tak úspešných počinoch, tak hodnotenie výrazne klesne.
Hmla, podobne ako kniha Ja, Legenda – doslova utrpela zvyšnými poviedkami, ktoré sa v nej nachádzali. Na jednu stranu si človek povie – super, prečítam si aj iné počiny od autora – no človek je nastavený predovšetkým na tú hlavnú vec a radšej by si kúpil 120 stranovú knižôčku a precítil celý ten kratučký príbeh, zatvoril knihu, porozmýšľal nad ňou a užil by si tú pohodu z príbehu. No v týchto prípadoch miesto toho človek dostane 500 stranovú knihu plná nie vždy kvalitných poviedok (ak porovnáme s tou hlavnou úžasnou poviedkou) a aj keď sú niektoré poviedky hodnoteniu podobné ako hlavná, tak väčšina výrazne zaostáva a vtedy človek len trpí a trpí a trpí v jej čítaní.
Z ponúknutých 19 poviedok by som k tým lepším zaradil iba niekoľko – Opice, Zkratka pani Todové, Nona, Babička, Balada o pružné kulce – zvyšok sú len priemery a niektoré nedosahovali ani ten priemer. Ostal som veľmi sklamaný, lebo knihu som čítal extrémne dlho kvôli nezáživnosti niektorých poviedok.
Celkové ohodnotenie knihy prirovnám k priemerným 3 hviezdičkám. Ako fanúšikom Kinga túto knihu odporúčam, no čitateľom ktorí nepozerajú na autora odporúčam len poviedku Hmla a zvyšným poviedkam sa vyhnúť doslova kruhovým objazdom.
Kriminálna kniha ktorá je iná ako tie ostatné. Je predovšetkým taká Slovenská. Ak niekto presedlá zo zahraničných kriminálok na tie Slovenské, tak určite ostane prekvapený. Aspoň tak je tomu u spisovateľa píšucim pod pseudonymom Peter Šloser.
Ak by niekto čakal že sa v knihe budú odohrávať brutálne vraždy, šialené motívy či charizmatický až doslova džentlmenskí zloduchovia, tak bude čakať zbytočne. Autor nám skôr ukazuje – aj napriek tomu že ide o fikciu – nie len reálny stav Slovenského podsvetia ale i reálny stav polície v našom štáte. Márne budete čakať, že sa naši mafiánski bossovia a ich kumpáni budú chovať elegantne, džentlmensky či charizmaticky. To možno za našimi hranicami. Sme však na Slovensku a tak k tomu pristupuje aj samotný autor. Záporáci v tejto knihe sú hrubí grobiani ktorých jazyková znalosť je na úrovni opitého štamgasta z krčmy. Človek by si povedal, že to nie je možné – ale po vzhliadnutí zverejnených tajných nahrávok týchto mafiánov si každý uvedomí, že to možné je. Navyše, spisovateľ patril k ľuďom v policajných kruhoch, takže bol s takýmito osobami v častom kontakte.
Ale aby som sa priblížil k samotnému príbehu – ten bol spracovaný veľmi dobre, aj keď zo začiatku tam tých postáv bolo na mňa priveľa a mal som z toho menší guláš. Príbeh sa však postupne rozvíjal, ja som sa ponoril hlbšie do samotnej atmosféry, príbehu a začal som chápať zmýšľanie jednotlivých postáv. Páčilo sa mi, že každá jedna postava mala ten svoj vlastný život, každá postava mala svoje problémy a každá jedna mala svoj vlastný príbeh (ani vedľajšie postavy neostali na sucho). To sa cení, pretože postavy neboli také ploché a bez života, práve naopak. Pri niektorých knihách sa iní autori zameriavajú len na istú skupinku ľudí (3-4 postavy) a zvyšok len tak podhodia do príbehu, aby sa nepovedalo. Takže v tomto chválim autorovu prácu a dúfam, že mu to vydržalo aj v ďalších knihách.
Kniha sa čítala plynulo, takmer sama a ja som hltal stranu za stranou aj vďaka krátkym kapitolám, ktoré tejto knihe len a len prospeli. Nie vždy majú takéto krátke kapitoly zmysel, ale pri tejto knihe sa našiel. Čo sa týka záveru – aj napriek tomu, že ukončenie bolo doslova netypické (neštandardné) a následne vysvetlené v epilógu, tak ma trochu sklamalo, že sa to nedotiahlo trochu hlbšie, že sa to viac nerozpitvalo.
Jediná vec čo ma zaráža bolo vyjadrovanie sa členov polície medzi sebou ale aj so samotnými civilistami. Ak to takto na Slovensku funguje – vyjadrovanie ako násťroční pubertiaci pred diskotékou – tak sa nečudujem že máme políciu v takom zanedbanom a katastrofálnom stave. Zrejme by pomohlo policajtom, aby miesto finančných odmien dostávali kurzy vyjadrovania sa alebo kurz profesionality na pracovisku ale i mimo neho.
Knihu teda odporúčam všetkými desiatimi a určite si zakúpim aj ďalšiu z tejto série.
Čaj ktorý rozvonia pomarančovou vôňou prinajmenšom vašu kuchyňu. Skúšam takmer všetky čaje od Bonthé a pod ruku, resp. pod jazyk sa mi dostal práve aj tento. Musím povedať že chutil lahodne, ale niečo tomu chýbalo. Vôňa bola skvelá o tom niet pochýb, no chuťovo by som ho ohodnotil o niečo slabšie ako iné čaje od tejto značky, no lepšie ako tie pomarančové ktoré človek kúpi vo veľkých reťazcoch.
Jack Ketchum je spisovateľ, ktorý ma vždy svojimi knihami donúti sa zamyslieť a rozmýšľať nie len nad samotným príbehom a postavami, ale aj nad samotnými posolstvami, ktoré sa v jeho knihách skrývajú. Aspoň v knihe Dívka od vedle, ktorá ma extrémne citovo zasiahla.
Ketchum opäť nesklamal, kniha sa čítala s nadchnutím toho, čo sa na mňa vyvalí na ďalšej strane. Kým začiatok sa mi čítal vskutku príjemne, akoby som povedal – v priateľskom duchu – tak v takom strede až po koniec som si od nervov, napätia a bezmocnosti už takmer trhal vlasy na hlave. Ono, ten príbeh ako taký, sa na mňa nabaľoval pomalinky, vychutnával si ma až tak, že ma na konci úplne surovo prehltol.
Prešli približne dva týždne a ja som nebol schopný na túto úžasnú, no šokujúcu, knihu vytvoriť recenziu. Miešali sa vo mne rôzne pocity – ľútosť, nenávisť, hnev, smútok – jednoducho asi všetky tie agresívno-smutné pocity ktoré človek môže mať. No a preto je táto recenzia akási o ničom.
Odporúčam však každému čitateľovi ktorý sa nebojí hororov, absurdít, tyranie, násilia a predovšetkým citlivých tém – pretože toto všetko táto kniha, ktorá podľa všetkého vychádza zo skutočných udalostí, obsahuje. Hodnotím plnými 5 hviezdičkami.
PS : ťažko sa mi po tejto knihe číta niečo iné, nové, pretože tento príbeh vo mne skutočne zanechal akúsi jazvu, ranu, po ktorej sa mi hlava a srdce ešte dlho bude spamätávať.
Ku kúpe knihy Karanténa od Petra Maya ma prinútila predovšetkým anotácia a okolnosti dnešného sveta, nakoľko karanténu spôsobenú vírusom prežívame už približne 2 roky (a tú doslovnú karanténu som prežil pred vyše mesiacom). No a keďže ma bavia takéto, povedal by som, apokalyptické témy aj s príchuťou krimi, zaujala ma aj samotná kniha na ktorú som pokukoval už nejaký ten mesiac.
Kniha a samotný príbeh začal úvodom zaujímavo, spoznali sme našu hlavnú postavu – Írskeho policajného inšpektora MacNeila, ktorý si svoj posledný deň v policajnom zbore predstavoval zrejme inak – leňošením v posteli a prespaným dňom. No a aj by sa mu to podarilo nebyť ľudských kostí, ktoré našli pracovníci počas výkopových prác na území, kde mala stáť akási nová poľná nemocnica. Oh, načo by bola v Londýne nejaká poľná nemocnica? Dobrá otázka a ešte lepšia odpoveď – zúri totižto životu nebezpečný vírus H5N1 a ľudia na tento vírus zomierajú rad radom. No a kto iný dostal túto nevďačnú prácu ak nie náš statný inšpektor MacNeil? Prípad v tomto apokalypticky zmietajúcom sa Londýne rieši MacNeil predovšetkým na vlastnú päsť, no sem tam mu pomôžu aj jeho nemŕtvi kolegovia – útla, zdravotne hendikepované, no o to odhodlanejšia šikmoočka Amy, ale aj Tom - homosexuálny extrovert ktorý sa neštíti o svojej orientácií rozprávať doslova na plnú hubu a ktorého kolegiálny ale aj osobný vzťah s MacNeilom nie je práve najružovejší. Kto, ak nie táto nesúrodá trojica má vyriešiť tento zapeklitý prípad?
Kniha nám v podstate okrem vykreslenia vyšetrovania kriminálneho činu opisuje zároveň aj apokalypsu mesta spôsobenú vírusom. Dva zaujímavé námety z ktorých mohla vzísť skvelá kombinácia. No nevzišla skvelá, vzišla len dobrá. Kniha mi totižto vadila v niekoľkých veciach ktoré uvediem v bodoch (no snáď nikoho neodradím od kúpi knihy).
1. Veľmi časté opisy ulíc či budov, ktoré v podstate nemali žiaden veľký (a ani malý) význam na samotný príbeh. Skutočne si veľmi rád hľadám na google mapách miesta, kde sa dej odohráva a pre svoju radosť skúmam jednotlivé oblasti. No už po pár stranách som to vzdal, pretože aby som na jednej strane čítal LEN a LEN názvy ulíc či budov – ktoré nesúviseli so samotný príbehom, to si rovno kuknem dokumentárny film o Londýne či cestopis. Zdalo sa mi, ako keby bol autora zamilovaný do Londýna a jeho histórie a touto knihou mu chcel vyjadriť česť.
2. Strohé a nezáživné postavy – vôbec mi nesadli. Ani emočne, ani konaním, jednoducho ničím. Trochu by som ešte prikývol pri šikmoočke Amy a možno v jeden okamih, na malinkú sekundu som sa pozastavil aj nad MacNeilovým životom, no tento okamih, tento moment veľmi rýchlo vyprchal.
3. V podstate celkom plytký príbeh a atmosféra. Chápem že išlo o mesto kde je vedená prísna karanténa a zúril vírus, no vykreslenie samotného Londýna či jeho obyvateľov bolo nezáživné, nudné. Sem tam oheň, sem tam výstrel, sem tam nejaký človek v okne. Ale pri iných knihách s nádychom apokalyptického sveta tá ponurá atmosfére doslova srší, no v tejto knihe vôbec.
4. Samotný koniec. Nejde ani tak o príbeh, ale o tom, čo sa MALO stať na konci, no nestalo sa. Ako sa prípad vyriešil? Dozvedel sa o tom niekto? Boli z toho následky? Čo sa stalo s MacNeilovým životom? Možno by to ozrejmilo pokračovanie, druhá kniha (možno už PO apokalypse) kde by MacNeil spomínal na to, čo sa stalo. No pokiaľ viem, žiadne pokračovanie sa neočakáva a tak musím povedať, že koniec ma nenadchol a z časti to bolo dosť predvídateľné.
Knihu som zo začiatku hltal, prežíval tento príbeh aj spolu s MacNeilom a oceňujem a chválim autora v tom, že takmer rovnako opísal spôsob, akým sa bude uberať „správanie sa“ štátu, či ľudí v prípade pandémie ako je tomu v skuočnosti. No čím hlbšie som sa do deja dostával, tým väčšia nechuť sa ku mne dostávala. Verím tomu, že keby táto kniha vyšla tak ako mala – pred 15 rokmi, tak by možno nemala ani polovicu čitateľov čo dnes. No aj ja som sa nechal nalákať na marketing - súčasnú situáciu, názov a anotáciu. Bohužiaľ. Keďže to však nebola najhoršia kniha ktorú som kedy čítal a mala aj svetlé okamihy, tak knihu hodnotím priemerne 3 hviezdičkami.
