Poradie prečítaných kníh Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Z počiatku zarytý milovník post-apokalyptického sub-žánru. Neskôr milovník akéhokoľvek žánru, nebrániaci sa či už krimi, thrillerov, horrorov, klasiky alebo fantasy či sci-fi. Čítam knihy, e-knihy či počúvam audioknihy.
Taktiež milovník dobrej kávy a rôznorodých čajov :)
V budúcnosti snáď aj spisovateľ vo voľnom čase :D
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Poradie prečítaných kníh 
Moje knižné darčeky Moje aktivity
Siedma časť famózneho a kultového post-apokalyptického komiksu Živí mŕtvi s názvom Ticho před bouří bola jedna veľká bouře. V tejto časti sa veru diali veci na každej druhej strane a tých akčných a napínavých bolo skutočne požehnane – od začiatku až po koniec. Komiks som si pôvodne plánoval rozdeliť na dva čítacie dni, no dej ma tak pohltil, že som to dal za jeden večer.
Naša útla skupinka, ktorá nedosahuje ani počet dvadsiatich ľudí sa nám pohodlne zabývala vo väzení, no hrozba z Woodbury stále trvá a musia byť v neustálom strehu. To sa však ľahšie povie, ako realizuje, pretože sa v skupinke Ricka Grimesa odohrávajú interné problémy či záležitosti, ktoré ich zamestnávajú oveľa viacej ako hrozba od Guvernéra. Či už je to – ako obaľ napovedá – tehotenstvo jednej z postáv príbehu, emocionálne a existenčné problémy preživších, až po samotných zombie, ktorí vždy dokážu nepríjemne prekvapiť. Jednoducho problémy všade, kde sa človek pohne. Aby to však nebolo až také pochmúrne, autor nám podsunul aj isté svetlé chvíľky, kedy nie len preživší, ale aj čitatelia zabudnú na pochmúrny svet plný mrtvákov. Musím priznať že pri pár stranách som si vážne uvedomil, že aj v zlej dobe existujú príjemné veci, ktoré nezmení ani katastrofálny koniec sveta.
Čo sa týka záveru, tak ten mi úplne vyrazil dych a ja ľutujem iba jednu vec – že nemám ďalšiu časť po ruke.
Hobit a Pán Prsteňov. Nájde sa snáď človek, ktorý by nepočul, nečítal či nedajbože nevidel ani jeden z týchto veľkolepých počinov od J.R.R. Tolkiena? Nájde sa vôbec taký neznalý? Priznávam, áno nájde. Som totižto jeden z nich. Aby som to však napravil, rozhodol som sa zakúpiť si práve prvotnú časť, počiatok všetkého – samotného Hobita.
Samotný príbeh je o nečakanom dobrodružstve Hobita so zvučným a zároveň vtipným menom Bilbo Bublík, ktorého jedného dňa navštívi belasý čarodejník Gandalf. Keď ho Hobit znenazdajky omylom pozve na druhý deň na čaj, prekvapí ho Gandalf aj s družinou trinástich trpaslíkov, ktorí si veru ľúbia nie len zajesť, ale aj čo to vypiť. Nuž a práve tu sa začína jedno veľké dobrodružstvo malého Hobita.
Štýl písania ma zaujal ihneď od začiatku. Román je písaný zvláštnym, príjemným spôsobom, pri ktorom som si predstavoval starého otca, ktorý číta Hobití príbeh svojmu malému vnúčikovi počas jesenného, upršaného dňa, napínavým a zároveň dobrodružným tónom aký vedia zo seba dostať iba dedovia.
Čo sa týka príbehu, tak po jeho dočítaní mám zmiešané pocity, keďže som od Hobita podľa ohlasov čakal o niečo viac. Nie, nebolo to úplne zlé, malo to svetlé chvíľky. Dej bol zábavný, vtipný, čítaný s príjemným detským úsmevom na tvári a miestami to bolo ponuré a už aj beznádejné (pre postavy knihy). Bolo to miestami však aj horšie – hluché miesta a plochý príbeh. Keďže sa príbeh skladá takmer celý z putovania, to bolo povrchné, bez štipky hlbšieho ponorenia sa do samotného sveta. Áno, chápem a priznávam – príbeh písal J.R.R. Tolkien predovšetkým pre detské publikum, no nechápem tak úplne to – do krvi nadšenie od starších ľudí (možno tak u Pána Prsteňov), ktorí majú stovky, ba aj tisícky kníh (a niekedy s poriadnym poprepletaným príbehom) prečítaných a považujú Hobita za to najlepšie čo čítali. Nuž, ospravedlňujem sa, ale veru – nechápem to. Mne osobne tam chýbalo hlbšie ponorenie nie len do samotného sveta, ale v istých častiach aj hlbšie ponorenie do prítomného okamihu. Napríklad pri rôznych návštevách – Elronda, Grizla či návšteve Esgarothu – sa človek ani nenazdal a ako prišiel, tak aj odišiel. Kým jednotlivé časti sa zbytočne naťahovali, niektoré časti sa zase zbytočne skrátili. Áno, opäť uznávam, autor nenaťahoval zbytočne strany, no mne tam skutočne chýbali niektoré časti, ktoré by sa mohli rozpísať viac a niektoré zase skrátiť. V istých momentoch ma dokonca hnevalo naše hlavné osadenstvo – Trpaslíci – ktorí boli ako malé deti, ktoré nepremýšľali a sú stále hladní (čo nám autor bohužiaľ pripomína každú chvíľku).
Aby som bol úplne úprimný – knihu som si užil čisto iba zábavnou formou, ktorá mi otvorila ten knižný svet do Pána Prsteňov, no čo sa týka hĺbky príbehu, tak tam mi nedal takmer nič. Nechytilo ma jednoducho za knihomoľské srdce. Možno sa moje vnímanie tejto knihy po prečítaní celej trilógie Pána Prsteňov zmení, no zatiaľ to hodnotím o niečo slabším počtom hviezd.
PS – ak by som túto knihu čítal ako dieťa, tak by som chápal aká je čarovná. Nuž tie časy bohužiaľ vypršali a zrejme to u mňa stratilo aj to čaro.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Na dystopickú trilógiu od Neila Shustermana s názvom Žatva smrti som narazil čistou náhodou a to vďaka zamestnankyni Nitrianskeho martinusu ešte pred dvoma rokmi. Aj napriek jej odporučeniu a skvelým recenziám som ju však vytesnil z hlavy a vyhol sa jej kúpe. Veľmi dlho som váhal, či ísť do tejto trilógie alebo nie, predsa, nepatrím už medzi násťročných tínedžerov a pri dnešných životných podmienkach mám už asi aj polovicu života za sebou – takže si dovolím po prečítaní knihy tvrdiť, že sa cítim skôr ako Kosec, než ako Citra alebo Rowan. Nakoniec som si povedal, že sa treba sem tam vrátiť aj k tínedžerskej literatúre a tak som si prvotný diel s názvom Kosec zakúpil a na pár dní sa ponoril do dystopického príbehu plného smrti, zrady, lásky, politiky a hlavne Koscov.
Tento dystopický príbeh bol zaujímavý od prvotných strán, ktoré nás zoznámili s hlavnou myšlienkou celého románu, ktorý sa zaoberá smrťou a jej vykonávateľmi, Koscami. Kosci tvoria veľavážené osoby, ctihodní občania, ktorí majú za úlohu vykonávať iba jedno jediné povolanie – zabíjať. To, koho Kosci zabijú, akými zbraňami poctia ich smrť – záleží iba na Koscoch. Aby však bolo všetko vyvážené, existujú isté pravidlá, ktorými sa Kosci musia riadiť a ktoré musia dodržiavať.
Nuž a kto by sa vlastne chcel stať samotným Koscom, keď je každý jeden človek vo svete nesmrteľný (až kým si po neho nepríde Kosec) a vďaka Nimbusovi, inteligentnému nezávislému vládcovi tohto sveta, má každý jeden človek na planéte rovnaké a dostatočné podmienky na pokojný život? Pokojný život, kedy neexistuje žiadny zločin, žiadne násilie, žiadne choroby a žiadna chudoba? Psychopat – pomyslel by si normálny človek.
Nesmrteľnosť, dostatok všetkého – ideálny svet pre každého žijúceho človeka, no autor zároveň poukazuje na myšlienku – na čo nám je nesmrteľnosť, keď po sto rokoch nás všetko prestane baviť, pretože sa to stane doslovným stereotypom? Človeka to unudí a chce zmenu a jediná zaujímavá zmena je – stať sa samotným koscom. Avšak pre mnohých je už dosť neskoro. Kosci sa vyberajú prevažne z mladých ľudí plných vlastných ideálov, ktorí ešte stále nedokážu pochopiť podstatu života a sveta.
Dvaja hlavní hrdinovia tejto knihy – dievča Citra a chlapec Rowan – študujú na rovnakej škole, no sú obaja akoby z iného sveta. Kým Citra má milujúcu rodinu, zaujímavý a pokojný život, tak Rowan je, ako to nazvali s najlepším a asi jediným priateľom, šalát v hamburgeri, o ktorý nikto nestojí a ktorý si nikto nevšíma. Ani len najbližší. Osud, náhoda alebo premyslená taktika Kosca Faradaya, jedného z klasických Koscov, spojí osud týchto dvoch mladých osôb. Zoberie si ich pod krídla a stanú sa jeho učňami. Kým z počiatku trucujú, odmietajú sa na všetkom podieľať a sú znechutení praktikami Koscov, časom si ich život Faradaya a samotné povolanie Koscov získa.
Ako to však už v každom reálnom alebo imaginárnom svete býva, nie všetko je také ružové, ako sa zdá. Ľudia sú vždy len ľuďmi, naša nátura sa postupne prediera na povrch a aj zo vzdelaných a uctievaných Koscov sa môžu stať beštiálne tvory prahnúce po krvi. Kosci spadajú pod spoločenstvo Koscov, ktoré sa rozdeľuje na isté kraje a v každom kraji sa stretávajú tri krát do roka na akejsi slávnosti, konkláve, kde prídu ako Kosci, tak aj ich učni. Nuž a ako to teda býva, v každom spoločenstve, podobnom parlamentu, neexistuje iba jedna strana, ale minimálne dve, pričom každá z nich si chce presadiť svoje záujmy.
Citra a Rowan prechádzajú v priebehu jedného roka mnohými premenami osobnosti, zradami, klamstvami, podlosťami ale i učeniu, milovaniu a pochopeniu života a smrti. Podarí sa im však vzoprieť sa spoločenstvu koscov, ktoré je na určitých miestach prehnité a skorumpované? Sú mladí, emóciami nabitý a existujú určité pravidlá, ktoré nie že ľudia, či učni ale ani Kosci nemôžu porušiť, inak ich postihne krutý trest.
Kniha bola príjemným spestrením a vďaka románu som sa vrátil do mojich tínedžerských čias, kedy som život bral ako gombičku a nezažíval rôzne starosti a strasti života dospeláka. Keďže sa jedná o trilógiu, koniec prvej knihy bol zaujímavý a otvorený. Nečakajte však prepletené a komplikované zápletky, sú v podstate predvídateľné, no neurazia. Čo sa týka akýchsi akčných častí, tých je tam taktiež pomenej – dokonca ani smrť ktorú vykonávajú Kosci, nie sú extrémne popísané (veď je to určené pre deti).
Určite však odporúčam každému, bez rozdielu na vek či obľúbenosť žánru, keďže spisovateľ zahrnul do románu pár múdrych myšlienok nad ktorými premýšľam aj ja. Pre mňa teda zaujímavá oddychovka a určite dokúpim zvyšné dve časti + samostatnú poviedkovú časť.
Od slovenského spisovateľa Jozefa Kariku som doposiaľ prečítal 3 knihy (Tma, Strach, Trhlina), pričom prvá menovaná ma príliš neohúrila, no za to zvyšné dve hodnotím na výbornú. Po vyše 4 rokoch som sa rozhodol prečítať ďalšiu knihu s podobným motívom ako predošlé dve a to s názvom Smršť. Zaujala ma samotná anotácia, keďže veľmi rád študujem, čítam a sledujem mysteriózne fenomény a táto kniha zabŕda do tohto žánru, bol som plný očakávaní.
Samotná kniha sa od začiatku číta svižne, dej bol zasadený do nádherného, no za to pochmúrneho prostredia v oblasti Liptovského Mikuláša a priľahlých lokalít (pár dní pred čítaním knihy som tieto lokality čistou náhodou navštívil). Príbeh a samotný dej bol brilantný, minimálne kým sa v knihe niečo dialo, horšie na tom už bola posledná tretina knihy (okrem rozhovoru s jednou osobou), kde prevládalo filozofovanie a bádanie nad samým sebou, svetom, univerzom a neviem ešte čím. Tá časť ma veru nebavila. Z duše nenávidím, ak v románoch natrafím na rôzne úvahy či filozofovanie. Strany vtedy listujem, očami preskakujem len aby som z toho hnusného, odporného pátosu preskočil na samotný príbeh. Tu toho pátosu bolo bohužiaľ ku koncu na mňa už priveľa a neužil som si knihu tak, ako by som chcel.
Všetko to však vynahrádzajú prvé dve tretiny príbehu, ktoré pre mňa boli vskutku zaujímavé, pútavé a priznám sa – ani u Kinga som nemal také hrôzostrašné pocity, ako pri tejto knihe. Postavy mi síce nebolo bohvie ako sympatické, ale vďaka spisovateľovej skúsenosti s tvorením takýchto charakterov a príbehov, mi tieto nesympatie neprekážali a necítil som voči nim odpor.
Zhrnutie – kniha bola do dvoch tretín skvelá, čítal som ju v napätí a zároveň s nadšením, no pokazila to posledné tretina knihy.
Slovenský spisovateľ Peter Kalva a jeho trilógia Svet ľudí ponúka zaujímavý post-apokalyptický svet v zdecimovanej Európe tzv. prišelcom. Je veľmi málo Slovenských spisovateľov, ktorí sa pustia do písania čisto rýdzej post-apo literatúry, nakoľko nie sme krajina obľubujúca túto tému, už keď tak skôr mix Fantasy a Scifi. Preto som si nenechal ujsť debut tohto spisovateľa, no prvé dve časti ma príliš neohúrili. Aj napriek tomu som chcel mať trilógiu kompletnú a dať šancu poslednej knihe a musím povedať, že sa autorovi táto kniha podarila. Nie je to úplný Kotleta alebo Kulhánek, ale dovolím si tvrdiť, že na slovenskej scéne post-apo literatúry má veľmi veľký potenciál.
Tretia kniha je, ako sám autor informuje – nadväzujúca na prvú časť a obe tieto knihy, aspoň čo sa následkov týka – môžeme vidieť zase v druhej. Príbeh tretej knihy je rozvetvený na rôzne udalosti, ktoré na seba nadväzujú a v ktorých sa stretneme s rôznymi postavami. Známym Mníchom či prezidentkou, i mnohými novými či neznámymi. Autor do tretice zahrnul všetky oblasti – od pustiny, oázy, svätého mesta, univerzitného mesta ale aj hlavného mesta. Mnohými prvkami ma autor prekvapil a potešil, kniha bola živšia, ráznejšia a akčnejšia oproti predchádzajúcim. Bavilo ma čítať ako sa vyvíja situácia v Republike, od rôznych dohôd, zrád, spoluprác až po samotný koniec. Osobne si myslím, že presne toto malo byť popísané v celej trilógií, pretože sledovať ako sa to všetko vyvíja bolo úžasné a čítal som to zo zaťatými zubami. Aj preto ma mrzí, že sa to zmestilo len do jednej, poslednej knihy – bolo to moc strohé. Miestami to dokonca dosť skákalo a ja som ani netušil, aký čas ubehol od poslednej vety či za koho to vlastne čítam a na akom mieste sa to odohráva. Príklad – taký Pierre sa ocitol po pár stranách na 3 rôznych miestach u 3 rôznych, ak sa to dá nazvať, frakcií. Na jednej strane bol u Prokurátorky a na ďalšej strane už u Včelára. Bolo to síce neskôr vysvetlené, no i tak som mal z toho veľa krát guláš v hlave. Ďalšia, celkom častá vec boli pravopisné chyby. Nie všetko človek zachytí čo i len pravda, ale miestami akoby korektor gramatiky preskočil stranu či dve.
Mrzí ma, že som celú trilógiu neprečítal naraz, pretože mnoho súvislostí a udalostí mi vypadlo z hlavy a po 3 rokoch sa nie všetko dostaví v jasnom svetle. I tak ale hodnotím túto knihu zatiaľ najlepšie, pretože sa mi páčil spôsob, akým autor opísal udalosti v tejto knihe. Veľká škoda je, že sa práve táto tretia kniha nestala tou podstatnou témou trilógie, pretože všetky tieto udalosti ktoré sa odohrali v tejto knihe, by sa nádherne dali popísať do troch kníh vskutku dopodrobna.
K predošlým knihám som bol dosť kritický, no u tejto, až na tých pár prechmatov (môj názor) si kniha zaslúži minimálne 4 hviezdičky. Ja jej dávam však 5 – pretože mala šmrnc a pevne verím a dúfam, že od autora uvidím minimálne jednu ďalšiu knihu v žánri post-apokalyptickej literatúry.
