Poradie prečítaných kníh Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Z počiatku zarytý milovník post-apokalyptického sub-žánru. Neskôr milovník akéhokoľvek žánru, nebrániaci sa či už krimi, thrillerov, horrorov, klasiky alebo fantasy či sci-fi. Čítam knihy, e-knihy či počúvam audioknihy.
Taktiež milovník dobrej kávy a rôznorodých čajov :)
V budúcnosti snáď aj spisovateľ vo voľnom čase :D
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Poradie prečítaných kníh 
Moje knižné darčeky Moje aktivity
Smutek nás pozústalých deviatou časťou nazývame,
Nostalgiu, smútok a bolesť do srdca prijímame.
Bezpečnosť väzenia je už minulosťou,
Láska dvoch ľudí ostáva pustou cnosťou.
Otec a syn tvoria jadro tejto časti,
Na ceste osudu plnou bezvládnej strasti.
Autor však nenechal dvojicu bez nádeje,
Michonne s ďalšími do príbehu sa vleje.
Na konci čaká nás aj zvláštne prekvapenie,
Tri vážne tváre vykúzli v nich prebudenie.
V poradí deviata časť komiksu Živí mŕtvi smutek nás pozúslatých ma zaujala ihneď na prvý pohľad obalom. Nie žeby predošlé časti komiksu nemali úžasný obal vystihujúci danú časť, no v tejto časti sa mi vždy pri pohľade na obal dostanú zimomriavky na celé telo. Prvou vecou čo na obale vyniká je pocit zúfalosti a bezmocnosti dvoch postáv Ricka a Carla ktorý na mňa zapôsobil akoby mi niekto strelil šíp do chrbta, akoby som tú stratu blízkych a útočiska pocítil na vlastnej koži. Ďalším pocitom je nostalgia minimálne pri porovnávaní seriálu a komiksu keďže udalosti ktoré sa udiali po nedobrovoľnom opustení väznice spracovali v oboch prípadoch famózne (dovolím si tvrdiť že pocit úplnej bezmocnosti sa v seriáli vyskytol asi iba 3 krát), aj keď komiks, aby som pravdu povedal je omnoho drastickejší a nebabre slovo cenzúra nepozná.
Táto časť nie je o akcii, nie je o násilnostiach, nie je o spoločenských konfliktoch. Je to iba čistý príbeh otca a syna, Ricka a Carla, ktorí ostali odkázaní iba jeden na druhého. Táto časť bola cítiť spustnutosťou ich nového života a opustenosťou akéhokoľvek iného, žijúceho tvora. Nemajú sa o koho oprieť, nemá im kto pomôcť a nedávno stratili všetkých blízkych a všetku nádej.
Našťastie, ani autori komiksu nie sú až takí krutí ako samotní zombíci či guvernér a nenechajú našu dvojicu úplne samých a na pospas osudu. Ešte pár známych predsa len žije a do toho nám vložili novú trojicu postáv svojrázneho, drsného, no dobrosrdečného Abrahama, krásnu a odvážnu Rositu a múdreho a prešibaného Eugena.
S novou trojicou prichádza aj nová iskra, nová nádej do života a predovšetkým nové dobrodružstva staro-novej skupiny. Deviata časť bola emočne vyčerpávajúca a ja ju hodnotím plným počtom.
Romány ten Ketchum písať veru dokáže,
Kvalitným spracovaním príbehu nám to ukáže.
Kniha s názvom Schovka celkom útla je,
Porozprávať príbeh štyroch ľudí však ona vie.
Dead River mestečko so strašidelným domom,
Horšie to mal už len Zaklínač s Divokým honom.
Kto sa v ňom schovať chce a hrať hru prekliatu,
Stane sa obeťou nezvratného katu.
Americký spisovateľ Jack Ketchum je predovšetkým autor hororov a sám ho považujem v istých dielach za lepšieho, ako Stephena Kinga, ktorého samozrejme vo svojom srdci s hlbokou úctou veľmi obľubujem. Ketchum, rovnako ako King dokáže z počiatku navodiť príjemnú, spoločenské atmosféru, ktorá sa však gradovaním deju a postupom stránok prehupuje na dramatický thrillerohoror s veľmi pikantnými a doslova šokujúcimi prvkami. Nebojí sa ísť do citlivých, drastických tém ktoré boli v dobe písania týchto kníh doslova tabu a aj napriek tomu, že jeho knihy sú pomerne útle, dokáže na tých stranách vykresliť postavy, prostredie a atmosféru priam fantasticky, akoby sme my, čitatelia, boli hlavnými protagonistami.
Od spomínaného autora mám prečítaných niekoľko kníh Po sezóne, Dívka od vedle či napríklad Red a vždy ma kniha chytila za srdce. Emotívne, drastické či desivé také sú knihy Jacka Ketchuma nad ktorými po ich dočítaní knihu neodložíte iba tak, ale nad nimi premýšľate ešte dlhú dobu. Tento krát sa mi pod ruky a oči dostala kniha s názvom Schovka a s chuťou, čo ďalšie vymyslel, som sa pustil do čítania.
Začiatok knihy je príjemný, oboznamujúci nás so spoločnosťou a samotným mestečkom Dead River. Vžijeme sa do postavy, mladého muža s menom Dan Thomas, ktorého život viac nebaví ako baví, no nemá si komu sťažovať. Začína leto, študentom končí škola a začínajú prázdniny, rovnako ako Stevenovi, Kimberly a Casey, ktorých tieto prázdniny donútili rodičia tráviť spolu s nimi v letných sídlach v Dead River. Tak sa začína príbeh Dana, ktorému ihneď učaruje pôvabná, mladá, no za to drsná a tajomná Casey. Príbeh od polovice začne gradovať, kniha konečne začína pripomínať aspoň z istej časti horor a dovolím si tvrdiť, že sa istou časťou nechal inšpirovať knihou Po sezóne.
Kniha však nebola aj napriek snahe taká kvalitná, ako vyššie spomenuté knihy. Polovicu knihy sa takmer nič nedialo, až na isté náznaky smerujúce k postave Casey a celé to ako tak zachránil, aspoň akciou koniec. Nad týmto dielom som sa po dočítaní nepozastavil ako rýchlo sa kniha dočítala, tak rýchlo aj zišla z mysle a preto ju musím ohodnotiť o niečo slabšie a to 4*.
Hardcore Sci-fi to je ťažký žáner, v mysli vytvorí ti komplikovaný kráter.
K tomu desiatka skvostných poviedok, od nervov na prstoch vznikne ti aj zapálený vriedok.
Zaujímavá to PLÁŽ je, kde DNA fauny oproti zemi inak rastie.
Bestie to aj tak celé válí, čas v labyrinte sa jej pomaly ale istotne krátí.
Arthur Brooks, ten na majáku stráží, mimozemskú lásku si on však neváží.
Lovci vrakú je úplná topka, na záver príde šokujúca bomba.
Archa zrúd ukáže nám majestátnosť, čas strávený na planéte je však čistá márnosť.
Čau zítra, hovoria vojaci stále, zomrieť za klamstvo, to je kolobeh vojaka neustále.
Záhrada slepcú veľké tajomstvo má, len vyvoleným dobrodincom druhú šancu dá.
Mrtví od Krakenova moře, no že, len kňaz opakom exorcista, dušiam pomáhať môže.
Ruky naši lásky iný svet nám ukáže, dvojica zamilovaných rozlúčiť sa veru nedokáže.
Poslednou novelou Kam plují harmy bola, tam kde nie je východiska, tam dôležitá je vôla.
Musím sa priznať, že kniha Studené světlo hvězd ma zaujala predovšetkým samotnou obálkou. Až po zakúpení som si vlastne prečítal, že nejde ani o samotný román, ale o 10 poviedok (9 poviedok, 1 Novela) a trochu ma to sklamalo. Poviedkové knihy sú väčšinou priemerné, niekedy trošku nad, niekedy trošku pod, ale nikdy som ich nedokázal ohodnotiť plným počtom hviezd. Som však fanúšik Sci-fi žánru a tejto vyše 500 stranovej knihe som sa rozhodol dať šancu úplne od začiatku. Nižšie popíšem stručné dojmy z jednotlivých poviedok.
1.Pláž prvou poviedkou tejto knihy začala krátka oddychovka, ktorá však bola nemastná, neslaná. Ani akcia, ani vzrušenie, iba z časti popísaná stručná história hlavného hrdinu, ktorá sa opierala o ako také vyvrcholenie prekvapenie. K dobru tejto poviedky zohráva iba samotný ekosystém, ktorý sa zdá byť rovnaký ako na zemi, avšak nie je. Myslím si, že 20 strán tejto poviedky bolo úplne dostačujúcich. Pre mňa slabších 2/5
2.Bestie po prvej bezútešnej poviedke prišla druhá, v ktorej už išlo do tuhého hlavným postavám a človek pri čítaní ostal aj chvíľu zmätený, no postupom času sa všetko rozjasňovalo až ku koncu, ktorého rozuzlenie bolo najzaujímavejšie z celej poviedky a v podstate dal nádej do ďalších poviedok. Poviedka neurazila, no ani príliš neohúrila. Pre mňa priemer 3/5
3.To, co milovalo Arthura Brookse vďaka dlhému a tzv. klišé názvu poviedky som si ju nevedel zaradiť, do akej témy autor zabŕdne, no postupným čítaním sa mi dostala pod kožu. Čítala sa svižne, akciu striedal kľud a zaujímavé zvraty. Opäť pekné ukončenie poviedky, pri ktorej som si veru povzdychol, pretože poviedka nastavila latku dosť vysoko. Tejto poviedke už dávam vyššie hodnotenie a to 4/5.
4.Lovci vrakú z osobného hľadiska asi najlepšia poviedka zo všetkých, aj keď začiatok bol mierne chaotický (prelínali sa kvázi dve obdobia), no postupom času sa všetko krásne vykreslilo a dočítal som ju s otvorenými ústami. Toto je presne ten typ poviedky, čo spĺňa všetky atribúty kvalitnej poviedky a ktorá zaujme nie len svojim štýlom, opisom, intenzitou ale aj posolstvom, príbehom až samotným skvelým koncom. 5/5
5.Archa zrúd pri tejto poviedke som si povedal škoda že to nie je dlhšia a prepracovanejšia novela pretože na to mala určite nárok. Síce sa intenzitou deja príliš neprejavovala, no samotná náplň poviedky, to napätie ale predovšetkým moja, teda čitateľova zvedavosť čo sa stane ďalej na mňa pôsobila skvelým dojmom. V podstate ma z časti sklamal aj ten uťatý koniec, pri ktorom sa človek len pousmial, no chýbalo mi tomu viac akcie, lepšie zakončenie. Hodnotím o niečo slabšie 4/5
6.Čau zítra poviedka, ktorá svojim príbehom patrila k tým akčnejším, intenzívnejším, záživnejším až militaristickým štýlom a bola založená na myšlienke znovuzrodenia jedinca. Konflikt medzi ľudstvom a mimozemšťanmi ma veľmi bavil, pripomínal mi tak trochu Starship Troopers. Celkové rozuzlenie (podraz) a pointa na mňa poriadne doľahla, aj keď neustále opakovanie sa činností (oživovaní) mi už ku koncu liezlo na nervy. Celkom zaujímavý typ poviedky, no na plný počet to nie je 4/5.
7.Záhrada slepcú po niekoľkých kvalitnejších poviedkach prišla už o niečo slabšia, no aj napriek všetkému potešila. Skupina prieskumníkov sa dostane do nezávidenia hodnej situácie a my spoznávame nový svet plný rôznej flóry a fauny. Opäť sa v poviedke nachádzala silná a hlboká myšlienka týkajúca sa ľudstva a práve táto myšlienka vo mne zanechala jazvu ako po porezaní hrotom dýky, no okrem samotného konca a vyvrcholenia, nám poviedka nič svetoborné neukázala. Hodnotím 3/5.
8.Mrtví od Krakenova moře pre mňa nezabudnuteľná poviedka, akýsi mix sci-fi s dávkou mystérie, čo hodnotím ako veľmi zaujímavo spojený koncept a môj názor je, že by mohol mať aj spracovanie minimálne na novelu. Hlavný hrdina poviedky akýsi kňaz, po novom - lovec duší v pozitívnom slova zmysle, má za úlohu priniesť z poza hraníc zeme duše nešťastných mŕtvych. Avšak ani v tom najhroznejšom sne a v tých najhroznejších predstavách si nedokáže predstaviť, čo ho pri záchrane duší postihne, čo všetko zistí a čo všetko je mu zatajené. O to horšie a komplikovanejšie, keď sa do toho zamieša aj niekto iný, niekto cudzí a niekto nebezpečný. Opäť sa budem opakovať, poviedka bola nezabudnuteľná, atmosférou takmer najlepšia zo všetkých, no ešte niečo mi tam chýbalo. Preto hodnotenie 4/5.
9.Ruky naší lásky pre niekoho, kto sa dostal až sem možno najlepšie spracovaná poviedka. Pre mňa však veľmi veľmi nudná, nezáživná a zdĺhavá. Priveľmi som sa musel premáhať aby som ju nepreskočil. Skvelá myšlienka, možno filozoficky a technologicky zaujímavá, no neskutočne otravná a nudná vec. Pre mňa najslabšia poviedka z celej knihy 1/5
10.Kam plují harmy po prečítaní všetkých poviedok som sa dostal až ku koncu a to k novele Kam plují harmy. Musím vzdať kompliment veľmi krásna, skvelá, fascinujúca novela. Bavilo ma na nej 95 percent napísaného a kombinácia záhad, militarizmu, neznámeho vesmíru a mimozemských rás ma zahriala pri srdci. Jedna z najlepších noviel aké som kedy čítal, vynikajúca myšlienka a skvelý koniec. Hodnotím plným počtom 5/5.
Väčšinu poviedok považujem za skvelé počiny v danom sci-fi žánri a aj keď plným počtom som ohodnotil maximálne 1 (plus novela), tak fanúšikom sci-fi túto knihu ako oddychovku odporúčam. Pre mňa je táto kniha niečo medzi priemerom a nadpriemerom, no srdce by mi nedalo, keby som ju ohodnotil nižším hodnotením a vďaka poviedkam akými boli Lovci vrakú, Čau zítra, Mrtví od Krakenova moře a čerešničkou na torte novelou Kam plují harmy sa toto hodnotenie zvyšuje na 4/5.
Ponurosť za ponurosťou sa vznáša,
Doktor s rodinou majetok prenáša.
Z Chicaga až do ďalekého Maine,
Len to najlepšie k životu im prajme.
Sused s manželkou a veľkorysou dušou,
Ukážu rodine cintorín s názvom napísaným tušou.
Od tej chvíľky začnú perné časy,
Hlavným postavám stoja strachom vlasy.
Neskoro bude proroctvo rieknuté,
Rodinné puto bude smrťou pretnuté.
Na známosť - všetkým fanúšikom Kinga sa dáva,
Že príbehom bude hutná, čierna a horkastá káva.
Na úvod by som chcel len tak trochu do povedomia dať, že si v podstate zapisujem kedy som akú knihu začal a skončil čítať. U Kinga, ktorého som začal čítať iba dva roky dozadu (predtým úplný ignor ah ja nešťastník), prečítam každé 3 mesiace jednu jeho knihu. V podstate som si od neho prečítal dokopy 7 kníh (8 mám v e-knihe rozčítanú) a začal som knihou O písaní, ktorá mi otvorila svet do jeho spisovateľskej mysle a v podstate len vďaka nej som sa navnadil na tohto autora. V polovici Marca 2024 som sa začítal do jeho ďalšej knihy ku ktorej budem písať, snáď krátku, recenziu.
U Kinga v knihách prevláda na začiatku vždy taká rodinná, pohodová, priateľská atmosféra pri ktorej sa čitateľ iba zoznamuje s postavami a v podstate sa nič vážneho, desivého či mysteriózneho nedeje. Ako keby som prvých XXX strán (v tejto knihe približne prvých 100) čítal akýsi rodinný román pri ktorom sa len dozviem kto s kým kedy začal, kde pracuje, aké sú jeho hobby. Keby som niečo takéto čítal od iného autora, knihu by som zahodil do koša, no King má dar z nebies a dokáže nám čitateľom predostrieť tak skvelo, niekedy aj zábavne, životopisy svojich postáv, že aj taká maličkosť nás baví. Napríklad aj o hlavnej postave Louisovi Creedovi ma bavilo čítať a zároveň sledovať jeho nový život v Ludlowe a v podstate ma niekedy v podvedomí sklame, že v knihe už začne ísť do tuhého.
V tomto prípade však do tuhého išlo, ale v trochu inom ponímaní. Bola to ponurá a smutná tuhosť, nostalgická a zároveň tragická. Udalosti nabrali enormnú rýchlosť a časové úseky sa mihali rýchlosťou týždňov ba i mesiacov. Tieto riadky, strany, kapitoly som doslova hltal a citovo na mňa riadne narazili. Cítil som horkosť toho smútku ktoré prevládalo v príbehu, vnímal som atmosféru dusnú a ťaživú ktorá sa prelievala v samotnom mestečku Ludlow. Cyntoryn zvieratiek je totižto mystické miesto ktoré má moc a tá moc je z počiatku nebadaná, no postupom času si podmaní každého, kto ho navštívil či navštívi.
Čo sa týka poslednej tretiny knihy po tých „tuhších“ udalostiach tak mi to opäť prišlo také, akoby sa King zamotal do svojho, možno drogového, opojenia. Dej sa moc neposúval dopredu, človek už presne vedel čo sa stane a na tých 100 stranách sme sa takmer nikde neposunuli. Opäť bol kladený dôraz skôr nad vnútorným premýšľaním hlavnej postavy ako nad prepracovanosťou príbehu. Koniec to ako tak zachránil, veci sa opäť dali do pohybu a strany utekali ako šialené, no opäť tomu niečo chýbalo a vyvrcholenie bolo z časti otvorené.
Aby som však pravdu povedal, čakal som niečo úplne ale úplne iné. Očakával som dávku mysteriózneho, no krvavého hororu a miesto neho som dostal ťaživú drámu s prvkami thrilleru alebo aspoň v podobnom duchu. Nie žeby kniha bola zlá, to veru nie len som očakával scény ako z cyntorynu zvieratiek budú vychádzať zvieracie beštie a budú páchať masaker. Veľmi som sa však mýlil. Kniha sa skôr zameriava na postavy, ich psychiku a vytrvalosť v náročných a zložitých životných situáciách dopĺňaná mysterióznymi pohnútkami sveta za hranicami nášho vedomia.
Kým severné kráľovstvo vojna zužuje,
Geralt so skupinkou krajinou putuje.
Nečakaný spojenec v podobe krásnej dámy,
K tomu skupina trpaslíkov, to bude veru drámy.
Čarodejky v pozadí, tajné plány kujú,
Nad činmi svojich pánov silno horekujú.
Nenávisť, intrigy - idú však bokom,
Zachrániť ľudstvo musia svižným krokom.
V poradí 5 kniha zo sveta Zaklínača nám rozšírila obzory a predostrela ďalší skvostný príbeh týkajúci sa putovania Geralta za svojim Dieťaťom prekvapenia Ciri, ktorá sa po predchádzajúcej knihe túla šírim nebezpečným svetom spolu so skupinkou nazývajúcou sa Potkani. Okrem samotného putovania nám autor vložil skvelú vsuvku dopĺňajúcu príbeh a to v podobe rozhovorov na smrť rozhádaných čarodejníc. Taktiež nám ukázal temnú stránku vojny v ktorej sa zmieta celý Sever na ktorého útočí Nilfgaard. Koniec koncov keď sa to všetko spojí, tak vznikne opäť ďalšia skvelá kniha, aj keď po dočítaní knihy som sa ja osobne nad tým pozastavil, popremýšľal a postupom času mi doplo v zmysle ahá, tak takto. Aspoň čo sa týka čarodejnícke úseky priznám sa, zamotal som sa v nich. Piata časť však mala akúsi temnú auru a to hlavne zo spomínanej vojny medzi Severom a Nilfgaardom. Pri putovaní Geralta spustošenou krajinou som mal doslova zimomriavky.
Jediná vec ktorá ma tak trochu na tejto knihe zarazila bolo Geraltove správanie. Ak ma pamäť neklame, tak je Geralt mĺkvy, tichý a hlavne chladný muž, no v tejto časti akoby to ani on nebol. Minimálne čo sa týka komunikácie so svojou rôznorodou skupinou dokonca Blyskáč mi pripadal mužskejší a chlapskejší ako samotný Geralt.
Kniha bola opäť super, až na malé výnimky pár strán ma takmer unudilo k smrti ale Zaklínač je Zaklínač, je to kvalitný fenomén z Poľska od Sapkowskeho. Túto knihu by som nehodnotil tak úplne na jednotku, ale ani na dvojku, ale dať tomu plný počet by nebolo fér.
