Poradie prečítaných kníh Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Z počiatku zarytý milovník post-apokalyptického sub-žánru. Neskôr milovník akéhokoľvek žánru, nebrániaci sa či už krimi, thrillerov, horrorov, klasiky alebo fantasy či sci-fi. Čítam knihy, e-knihy či počúvam audioknihy.
Taktiež milovník dobrej kávy a rôznorodých čajov :)
V budúcnosti snáď aj spisovateľ vo voľnom čase :D
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Poradie prečítaných kníh 
Moje knižné darčeky Moje aktivity
Do kníh od S. Kinga sa vždy púšťam s veľkým entuziazmom a ešte väčším rešpektom. King sa stal v istom prípade mojou literárnou modlou, samozrejme nie tou najväčšou, ale nemôžeme si klamať je to Pán Spisovateľ a to mu nikto poprieť nemôže.
Mojou ďalšou knihou v poradí má menovitý názov Billy Summers. Billy Summers je skúsený a profesionálny zabijak, ktorý však chce zavesiť tento svoj neoficiálny džob na klinec. Chýba mu však posledná misia, posledná obeť a posledná tučná výplata. Čo sa asi tak môže pokaziť? V podstate všetko. Aj takáto krátka anotácia ma hodila na úvod knihy, ktorý ma celkom zaujal. Ako to už u Kinga býva začiatok je vždy tou najpokojnejšou fázou príbehu v ktorej sa zoznamujeme nie len s postavami, príbehom a v istých knihách aj mestečkom (pozdravujem Derry či Castle Rock), ale ochutnávame aj samotnú tajomnú atmosféru.
Kým sa však príbeh v tejto knihe, respektíve samotný dej ako tak rozhýbal, trvalo to neskutočne dlho. Áno, zoznamovanie s hlavnou ale i vedľajšími postavami je zásadná vec a autorovi to veru neskutočne aj funguje, ale keď v polovici knihy zistíte, že tieto vedľajšie postavy neboli takmer vôbec dôležité (okrem malého dievčatka) a nezohrali v príbehu žiadnu čo i len z časti významnejšiu rolu či úlohu, tak sa nad tým človek musí pozastaviť. Príchodom Alice Maxwellovej akoby sa črtal úplne iný, nový príbeh a stará časť príbehu akoby už neexistovala. Jej príchodom začína no, taký nemastný, neslaný nemilostný príbeh pripomínajúci tie porno videá v kategórií young/adult. Tu sa však možno King zľakol (v 90 rokoch by tam určite poriadnu dávku porna pridal) a tak to nakoniec skončilo ako neškodný daughter/daddy relation ship.
Aby som sa teda dostal ešte k príbehu dej sa ako som spomínal vliekol. Nie žeby ostal stáť na mieste, len sa vliekol. Očakával som niečo, čo mi vyrazí dych, ale nevyrazilo. Plochý príbeh posledná misia po poslednej misii a ešte k tomu ďalšia posledná misia, no neveril som, žeby toto napísal práve King. Pripomínalo mi to B-čkový akčný film napísaný niekým, kto je viac ambiciózny, ako skúsený. Postavy, ktoré má inokedy King tak zaujímavo spracované, až si ich človek zamiluje či ich bude nenávidieť, sa v tejto knihe akoby vyparili. Dokonca ani samotný Billy (ktorému hrá ku prospechu jeho denníková minulosť) nie je úplný charismatický ťahúň.
Bonusom, respektíve pozitívom je príbeh Billyho Summersa z minulosti ktorý postupne zaznamenával vo svojom notebooku. Mám rád a zatiaľ ma žiadny takýto štýl (príbeh v príbehu) nikdy nesklamal, rovnako je tomu aj v tejto knihe. Zistíme, prečo je Billy tým kým je a čo ho vo svojom živote tak ovplyvnilo.
Billy Summers ako kniha nie je až tak zlá, no medzi TOP knihy od Kinga by som ju nezaradil. Pred úplným záverom knihy by som ju ohodnotil iba priemerne, no koniec to ako tak zachránil a preto tomu dávam 4*.
Po dlhom, veľmi dlhom čase som dočítal e-knihu od Stephena Kinga s názvom Bazár zlých snú. E-čítačku používam iba zriedka, keď chce zabiť človek čas počas voľna v práci a túto e-knihu som čítal vyše roka. Nie žeby bola zlá, to veru nie, ale koľko voľna v práci človek má? Ak nerobíte recenzenta kníh, tak málo.
Bazár zlých snú je poviedková kniha skladá sa z 19 poviedok rôzneho žánru, dĺžky, štýlu písania ale aj kvality. Priznávam, túto knihu tvoria vo väčšine kvalitné poviedky od tohto skvelého spisovateľa. Medzi tie ktoré vo mne rezonujú aj po roku čítania sú predovšetkým Míle 81, Zlý chlapeček, Ur, Blokáda Billy, Zelený búžek agonie či Nekrology. Týchto pár poviedok oceňujem najviac, ako kvalitou, spracovaním tak aj témou. Zvyšné poviedky sú o niečo slabšie, no stále by som povedal mierne nad priemer, okrem Kostnice, Tommy či Smrť tie ma v podstate unudili k smrti.
Nič to nemení na tom, že King vie písať, či už romány alebo poviedky, písať jednoducho vie. K týmto poviedkam ako bonus pridal aj časť v ktorej uviedol, ako k daným poviedkam prišiel, čo pred čítaním poviedok jednoducho navodilo správnu atmosféru.
Ak porovnám poviedky v knihe Hmla (kde ma okrem samotnej hmly bavili možno 2 poviedky) tak poviedky v knihe Bazár zlých snú sú jednoducho kvalitatívne na vyššej úrovni. Samozrejme že King vo svojom spisovateľskom živote napísal stovky, možno aj tisícky vydaných ale i nevydaných, dokončených ale i nedokončených poviedok a vydal ich v niekoľkých knižných publikáciách a ja sa nesmierne teším, že sa opäť raz začítam do niektorej z nich.
Bazár zlých snú hodnotím 4 hviezdičkami.
Spisovateľ Cormack McCarthy je uznávaný americký spisovateľ od ktorého som doposiaľ prečítal iba jedinú knihu s názvom Cesta. Musím poznamenať, že kniha Cesta bola mojou úplne prvou knihou ktorú som prečítal a ktorá mi otvorila a ukázala literárny svet plný románov. Aj to bol jedným z dôvodov, prečo som sa rozhodol dať šancu aj inej knihe od autora a po prečítaní anotácie padla voľba na knihu s názvom Díte Boží.
Cormack McCarthy píše tak trochu iným štýlom nepoužíva úvodzovky v priamej reči a tak môže mať čitateľ mnoho krát problém v tom, čo je iba myšlienka a čo je dialóg. Musím priznať, že aj pri čítaní tohto diela som sa pár krát musel vrátiť medzi riadkami aby som pochopil.
Samotný príbeh knihy je založený na skutočnom príbehu sériového vraha, nekrofila, pedofila a predovšetkým vydedenca. V románe má meno Lester Ballard a čitateľ ho nemôže tak úplne nenávidieť, no ani sympatizovať. McCarthy v knihe vyjadril rôzne množstvo spoločenských a etických dilém či problémov, ktoré, dovolím si tvrdiť boli v tej dobe stále aktuálne (nie žeby tomu nebolo v súčasnosti inak). Život, resp. prípad Lestera Ballarda mi z časti pripomínal príbeh od Jacka Ketchuma v knihe Dívka od vedle, no tak z tej opačnej stránky (kde v Díte Božom je Ballard vykonávateľ zle, v knihe Dívka od vedle je hlavná postava skôr obeť). Z časti sa mi tieto dve knihy prelínali v tej krutosti sveta a ľudí.
Musím však podotknúť, že kniha čo sa týka kvality príbehu príliš neexceluje, neohúri, čitateľ sa musí viac ponoriť do problému, než do príbehu, ktorý v podstate skáče a nemá súvislú líniu. Našťastie je útla, krátka, má niečo cez 180 strán a tak nestratíte príliš veľa času jej čítaním.
Po Hobitovi, ktorý ma príliš nenadchol som dal šancu aj prvej časti Pána Prsteňov s názvom Spoločenstvo Prsteňa. J.R.R. Tolkien v prvom rade vytvoril skvostný fantasy svet, ktorý mi v jednotlivých častiach pripomína Sapkowskeho zaklínača a patrí mu právom titul jedného z najlepších fantasy spisovateľov.
Stredozem a jeho časti sú fascinujúce, bujaré a plné rôznych kultúr, rás, monštier ale i balád a povier. Čo sa týka samotného príbehu prvej knihy tak by som povedal, že na rozbeh vskutku dobré, ale až príliš obšírne roztiahnuté. Pri čítaní tejto knihy boli kapitoly, respektíve časti príbehu ktoré ma pohltili, predovšetkým pri opisoch histórie stredozeme a jednotlivých udalostí. Boli však aj kapitoly, respektíve časti príbehu ktoré ma nudili a ktoré som chcel mať čím skôr za sebou a to bolo žiaľ, samotné putovanie Froda a jeho početnej družiny. Počet udalostí, kde sa konečne niečo dialo okrem kráčania by som napočítal asi na jednej ruke. Pre mňa bola prvá časť Pána Prsteňov hádam ešte menej bohatá na akčné udalosti (a to nemyslím zabíjanie či boje) ako u Hobita a to už je čo povedať.
Osobne to vidím v slede kráčam, kráčam, kráčam, udalosť, kráčam, kráčam, vysvetlenie, kráčam, kráčam, kráčam, udalosť. Pre mňa sa tieto časti točili v jednom smere a nemali žiadny význam na rozdiel od tých častí, kde som sa dozvedel niečo k veci.
Pán Prsteňov : Spoločenstvo Prsteňa považujem za priemer, aj keď načrtnutie ako začiatok celej trilógie nie je zlý, no určite by bolo stačilo omnoho menej strán.
Elegán s menom Robert Langdon opäť zasahuje,
Svojimi vedomosťami o kultúre, náboženstve či symbolike snáď aj vesmír presahuje.
Už len samotný názov zázračne znie ako Pôvod,
Na prečítanie piatej časti si každý jeho fanúšik nájde vskutku dobrý dôvod.
Dej sa tento krát odohráva v slnečnej Barcelone,
Za vraždy účastníkov tejto knihy by sa nehanbil ani Don Corleone.
Pútavou knihou prevedie nás aj pár zaujímavých postáv,
Královi, princovi či umelej inteligencii nevyrovná sa žiadna rockstár.
Dve otázky znejú z éteru všetkých kontinentov,
Dotknúť sa to môže hlavne náboženských prominentov.
Robert Langdon je skutočne charizmatická postava ktorá dodáva knihám od Dana Browna ten základný oporný bod o ktorý sa môže opierať. Čitatelia vyčítajú autorovi, že opakované vykrádanie svojich diel nalinajkovaný dej by už mohlo skončiť, no ja tvrdím opak. Každá kniha v ktorej vystupuje Robert Langdon je svojim spôsobom iná aj keď isté črty majú spoločné, no nemôžem povedať, žeby tie knihy boli o tom istom. Dokonca príliš nesúhlasím ani s tým, že sa Brownove romány viac podobajú sprievodcami pamiatok podľa mňa práve skvele zachytáva to, čo bežný človek laik prehliadne. Áno, isté opisy sú až príliš podrobné a mnoho krát sa človek ako turista aj môže cítiť, ale pre mňa to nie je vec, ktorú by som kritizoval.
Pôvod mal podľa mňa pomalý rozbeh, nie však v zlom slova zmysle. Očakával som čo a kedy sa zvrtne a akým smerom sa bude príbeh uberať. Následne prišiel ten zlomový okamih ktorý Brown používa v takmer každej knihe a dej začal naberať rýchlosť a aj smer. Bol som milo prekvapený ako ma to všetko baví a aj keď nie som príliš horlivý fanúšik umenia čo klamem, som v podstate totálny laik zaujímali ma všetky zaujímavosti, opisy či informácie, ktoré na mňa Robert Langdon a jeho súputníci vyvalili. V príbehu sme našli aj zopár prekvapení či zvratov a autor sa pokúša zmiasť čitateľa rôznymi prídavkami (či už vedľajšie postavy a ich príbehy), no kto je tým „padouchom“ začína čitateľ tušiť už aspoň v polovici. Je to v podstate ako s kriminálkami ktoré 50 strán pred koncom odhalia 5 vrahov, no čitateľ vie že to nie je ani jeden z nich, pretože o čom by vlastne tých zvyšných 50 strán vlastne bolo? A tak už dochádzajú možnosti a čitateľ už vie, kto sa tým vrahom/zlodejom/naničhodníkom stane ešte predtým, ako to je odhalené.
Musím však podotknúť že takýto zvrat sa mi aj páčil pretože to bolo netypické a trochu iné na čo som zvyknutý. Kniha sa mi páčila, prirovnal by som ju kvalitou k Infernu, no jeho prvotiny Da Vinciho kód a Anjeli a Démoni u mňa vyhrávajú na prvej čiare.
Na Brownovi sa mi páči, že jeho knihy sú mystické a venujú sa témam, ktoré nie sú u verejnosti obľúbené. Zaoberajú sa nie len istými konšpiráciami, spolkami či kritikou cirkvi, ale spája to všetko s históriou, umením a kultúrou. Pre mňa skvelá kombinácia pri ktorej si človek rozšíri obzory v každom smere, čo sa v románoch stáva málokedy.
Na záver len toľko, že Pôvod bol skvelo začatý, skvelo rozbehnutý, zaujímavo ukončený, len som čakal od toho hlavného „prekvapenia“ niečo viac ako len prezentáciu (ktorá bola síce zaujímavá, no akási nemastná, neslaná). Aj napriek tomu to bola spanilá jazda ktorú hodnotím plným počtom.
