Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
prial by som si viac paperbackov od slovenských vydavateľstiev :)
Obľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
Ako naznačuje samotný názov, kniha zachytáva nešťastný osud lode Wager z polovice 18. storočia. Bol to zlatý vek moreplaveckého imperializmu, keď európske mocnosti zvádzali boje v snahe ovládnuť čo najväčšie územia a získať monopol pod zámienkou šírenia civilizácie. Prevládajúci záujem o Latinskú Ameriku stupňoval rivalitu v kolonializme medzi Španielskom a Britániou, ktorá vyústila do bojov flotíl a lúpeží ako v “Pirátoch z Patagónie”.
Osud lode Jeho Veličenstva
Pre posilnenie pozícií sa obchodné lode prerábali na bojové a zapĺňali sa naverbovanými pouličnými živlami. Jednou takouto poddimenzovanou loďou, kde sa stretávali námornícke ambície so zberbou, bola aj loď Wager.
Oboplávanie juhoamerického kontinentu cez Drakeov prieliv, medzi Hornským mysom a Antarktídou, sa javilo ako náročná úloha. Miesto, kde sa miešajú oceány, oplýva neustálymi vlnobitiami, a vyhladovaná, chorobami rednúca posádka, po mesiacoch plavby počas jednej fatálnej búrky, nakoniec stroskotala. Nasledoval boj o prežitie v extrémne nehostinnom prostredí, stret s domorodcami, riskantné plavby domov a námornícky súd.
Moreplavecká aféra
Neľahké udalosti stroskotancov rozhádali. Frustrované zápolenie o potvrdenie pozícii v posádke vyústilo do ich rozdelenia a na záchranné plavbuy sa podujali 2 skupiny oddelene. Prostredníctvom moreplaveckých denníkov a publikovaných cestopisov niektorých zásadných členov posádky, ktorí sa v tvrdeniach rozchádzali, Grann zrekonštruoval slušnú drámu. Zachytil ducha doby, silu ľudského odhodlania, slabosti a moc informácií pri rôznych interpretáciách tých istých epizód, čo na mňa pôsobilo nadčasovo.
Čitateľný a filmovateľný Grann
Musím sa priznať, že ma v prvom momente kniha až tak nechytila. Napriek Granovej spisovateľskej zručnosti a pútavému spôsobu, akým sprostredkováva historické udalosti, mal som prv zmiešané pocity. Po pár desiatkach strán sa to však zmenilo. Dokumentárny román nabral dobrodružný-dramatický rytmus a knihu som napokon prečítal v rozpätí niekoľkých dní. Podobne ako v knihe Vrahovia mesiaca kvetov, aj tento príbeh dopĺňajú mapy a množstvo fotografií, ktoré robili čítanie ešte živším. Úplne si viem predstaviť filmovú adaptáciu tohto príbehu. Šepká sa o ďalšom filmovom projekte Martina Scorseseho s obsadením DiCapria, nuž uvidíme, budem sa tešiť. :)
Billie mi veľmi sadla do voľných dní. Debutový Coming of age román Eleny Fischer (zámerne sa vyhýbam označeniu YA) nesie príbeh 14 ročnej Billie, ktorá dospieva rýchlejšie, ako by si sama priala. Kým jej stará mama dotvára obraz maďarsko-rómskych koreňov, mama náhle zomrie a dievča utečie hľadať svojho otca, ktorého nikdy nevidela. Zo sociálne ladenej sondy na periférii nemeckého mesta sa stáva roadtrip román o hľadaní a dospievaní. Autorka všetko vyskladala a nadávkovala tak akurát. Emócie zasadila bez patetických návalov, ducha mladosti udržala na úrovni prirodzenosti, pekno bez sklzu do naivity a deravé rodinné prostredie zachytila bez prílišného dramatizovania.
Príbeh sa vďaka nestrojenému prekladu Paulíny Čuhovej čítal výborne a ostal mi z neho pocit príjemna. Billie je pekná a vrúcna kniha a bola ozaj dobrou voľbou na začiatok čitateľského roka.
Koža, orgán, ktorému často nevenujeme pozornosť, disponuje ohromnou schopnosťou. Nielenže chráni ostatné orgány, ale aj to najdôležitejšie čo máme, to, kým sme. Kožu nemožno prekabátiť. Nedá sa zamaskovať očakávaným správaním a nedá sa odložiť do skrine. Je taká silná, že svojou farbou preddefinuje spoločenský status, ovplyvňuje úspech alebo diskrimináciu a stereotypy s ňou spojené.
Kniha Pod kožou je prerozprávaná synom k zosnulému otcovi. Tento adresný monológ vytvorených spomienok je veľmi osobný a intímny. Pedro v ňom rekapituluje život svojej rodiny a skúma jej genézu. Mladosť rodičov, ich manželstvo, prácu, spoločenský život a zachytáva postkoloniálny rasizmus voči afrobrazílskemu etniku.
Tento útly román nesie podnetné čítanie a naozaj sa mi dostal pod kožu. Ako beloch, muž, som si opäť uvedomil svoju privilegovanosť. Okrem rasizmu, kriminality otvára otázky medzigeneračných vzťahov a hlásenia sa ku koreňom.
“Treba zachovať, čo máme pod kožou. Chrániť to, čo nikto nevidí. Lebo zakrátko nám farba kože prenikne do tela a určí nám miesto na svete. Ale nech budú ľudia akokoľvek posudzovať tvoje bytie, postoje aj spôsob života cez tvoju kožu, musíš si zachovať niečo, čo do tejto škatuľky nezapadá, rozumieš? Medzi svalmi, orgánmi a žilami existuje jedinečné, osamotené miesto, ktoré patrí iba tebe…”
Od Stefánssona som prečítal viaceré romány, no v Žltej ponorke sa mi javil o niečo iný ako ho poznám. Kniha je označená ako fikcia, no pôsobila na mňa úplne autobiograficky. Mám pocit akoby v nej odhalil svoju dušu viac ako kedykoľvek predtým, čo potvrdzuje jeho kvality a sugestívnosť námetu.
V početných kapitolách príbehu sa ponára do mora spomienok polosiroty. Vracia sa k detstvu s macochou, kapele Beatles a k úvahám o skutočnej povahe Boha. Pre sedemročného chlapca sú texty známej skupiny každodennou útechou a Starý zákon prísľubom odpovedí. Spoločne tieto návraty vytvárajú portál k tomu najzásadnejšiemu v Žltej ponorke, k vyrovnávaniu sa so stratou mamy a nachádzaniu cesty k otcovi v akomsi hľadaní svetla a kľúčov od dverí medzi životom a smrťou.
Žltú ponorku som čítal po troškách, v priebehu dvoch týždňov a urobil som dobre. Nadchýňa ma schopnosť autora zachytiť a pravdivo priblížiť krásu všednosti. Aj v tejto autorovej poslednej knihe nechýbajú imaginatívnosť, magickosť a hlboké myšlienky plné emócií. V závane jemnej melanchólie Stefánssonových viet sa rozlieva pokoj a jeho opakovane vynárajúca a pomáhajúca sa ponorka presvetľuje modrosivý spleen ako Van Goghove Slnečnice.
