Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
prial by som si viac paperbackov od slovenských vydavateľstiev :)
Obľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje odznaky
2023
2022
2021
2021
2020
2023
2022
2021
Moje aktivity
Púčekové potulky sú mi také blízke, akoby boli moje vlastné. Karpaty som si prvoplánovo a cielene nosieval na výletiky do Malých Karpát, až sa z toho stala tradícia. Čítal som si ich priebežne, po troškách od minulého roka a k niektorým pasážam sa opätovne vraciam. Veľmi sa mi páči táto kniha a pre rok 2023 je pre mňa pomyselným finalistom Anasoftlitera.
Čítať viac
Duch miesta, čaro krajiny a charakter ľudí je možné pri cestovaní dobre, ak nie najlepšie, spoznať na odľahlých perifériách, v skrytých mestečkách a dedinkách, a to mimo lesku turistických zón, kde vás nezavedie žiadny bedeker, ale iba túlavé topánky. Svedčí o tom aj táto krásna kniha vnímavého Andrzeja Stasiuka.
.
Jeho osobné cestovateľské zápisky naprieč juhovýchodnou Európou (počnúc Slovenskom) sú výrazne opisné, poetické a autentické. Navodenie atmosféry cez pachy, chute a najmä zrak Stasiukovho pozorného dokumentárno-fotografického oka, na mňa pôsobilo pri každom jeho kroku a zavše sa ma cez jeho slová dotkol genius loci.
.
Pri čítaní som mal stálu potrebu prezerať si mapy a vyhľadávať tak spomenuté miesta, ktoré som doteraz nepoznal. Najväčšiu zvedavosť vo mne vyvolávali potulky po Albánsku, Rumunsku a Moldavsku.
Hneď by som sa pobral obzrieť si albánske cestičky, ktoré stráži dvojhlavý orol tejto prehliadanej krajiny Balkánskeho polostrova, alebo by som zašiel pokochať sa krásou východno-južnej časti Karpatského oblúka, ktorý sa hadí k Starej planine, alebo by som sa neváhal stratiť v rozľahlej moldavskej nížine, tam, kde zdanlivo nič nie je, a potom sa nechal opäť zliať v delte Dunaja, ktorý od nepamäti starostlivo napája Čierne more.
.
Veľmi som rád za túto knihu.
Cesta do Babadagu mi inšpiratívne rozcestovala dušu.
.
Námet cestopisu výborný a samotný príbeh by bol super, ak by jeho vyrozprávanie nebolo také ťažkopádne a mierne kostrbaté. Chápem, že tieto prežité cestovateľské memoáre písal autor s odstupom času a vo vyššom veku, no mohlo to byť pri tom výrazne opisnom texte aj o niečo viac dobrodružnejšie. To mi značne uberalo na dojme a čítalo sa mi to teda ťažšie.
.
(skôr 3* ako 4*, ale prižmurujem oko;)
Le Tellier sa mi v tejto rovine páči väčšmi. Zvláštne prepletená romanca, ale žiadna limonáda. Spôsob vyrozprávania z nadhľadu mi navodzoval pocit, že pozerám scény hry s komentovanými titulkami.
Páčili sa mi osobnostné profily postáv v medziľudských trajektóriách. Tie sa občas len tak mihnú vedľa seba, bez následkov a občas pretnú, ovplyvňujú a menia rozohrané karty života, nehovoriac o tom, čo sa môže diať, keď sa prehodnocuje láska. Ale dosť o tom, dajte si…
