Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
prial by som si viac paperbackov od slovenských vydavateľstiev :)
Obľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
3 x Áno
Mohol som toto prečítať v jeden deň? Áno.
Mohol som si Bessona okamžite obľúbiť? Áno.
Zaraďujem túto knihu medzi moje tohtoročné topky? Áno.
Philippe Besson vyrozprával príbeh zo svojej mladosti. O Thomasovi, sebe, prijatí, neviditeľnosti citov a nespôsobilosti lásky.
Vďaka skvelému prekladu Márie Ferenčuhovej (poetky, prekladateľky a filmovej vedkyne) som knihu úplne precítil. Výrazovú intímnosť viet, raz odzbrojujúco strohých a inokedy mäkko rozpínajúcich, prirodzene a citlivo vyskladala do tej najdôvernejšej formy. Všetko krásne ladilo a pevne sa uložilo do silného čitateľského zážitku.
Len som ťa miloval je dojímavý príbeh o vysťahovaní bosnianskych detí do Talianska. Záchrana pred vojnou odlúčila emigrované deti od rodín, no mnohé z nich boli vyňaté z detských domovov. Práve takéto osudy sleduje tento príbeh, dvojnásobne vykorenené deti, ktoré stratili pôdu pod nohami a pre ktoré sa rodičia stali len bledými spomienkami.
Omar, Sen, Nada, Ivo a Danilo sa ocitli v cudzej zemi medzi mníškami, v inštitútoch, školách a pestúnskych rodinách a ich jedinou oporou je vzájomnosť. Naučiť sa žiť nový život, dospieť s novou identitou či zažiť lásku však nie je také jednoduché. Najmä, keď nie ste ani prízrakom, ani hrdinom, len zabudnutým komparzom vo vojne.
.
Bolo to citlivé a smutnopekné čítanie, pri ktorom sa mi vynárali spomienky na návštevu Sarajeva spred 10 rokov. Spomienky na obrovské množstvo budov s postrieľanými fasádami. Spomínam si na zvieravý nepokoj a smútok, ktorý sa ma zmocňoval pri pohľade na toto memento. Vojna v Bosne a Hercegovine počas 90. rokov predošlého storočia zjazvila tvár krajiny, no predovšetkým zanechala stopy na vyhasnutých a vykorenených životoch. Preto je dôležité, že vznikajú knihy ako táto, o zabudnutých deťoch a udalostiach dejín, na ktoré by sa zabudnúť nemalo.
Jelena Kosťučenko má môj veľký obdiv. Novinárka a nasledovníčka zavraždenej Anny Politkovskej v knihe ,Moja milovaná krajina’ prináša silné svedectvo o súčasnom Rusku. Svojimi zápiskami a investigatívnou prácou pre niekdajšie posledné nezávislé noviny Novaja gazeta odvážne odkrýva nánosy zažratého brudu svojej milovanej krajiny.
.
V prvej z dvoch línií knihy približuje podstatu putinovského Ruska. Popisuje dobu zoštátňovania, tajnej služby, zásahov v Čečensku, ropnej korupcie, ekologickej pohromy a fašistického imperializmu na Ukrajine.
“Máme jedinečnú možnosť vidieť, ako vzniká monštrum, ktoré teraz zanecháva svoje stopy v Kyjeve, Buči či Irpini - a ako núti celý svet báť sa budúcnosti.” (Svetlana Alexijevič o tejto knihe).
Druhá línia knihy je mozajkou reportáží posledných dekád. Príbehy o ľuďoch z odľahlých miest, vymierajúcich dedín, osád pôvodných kmeňov, ale aj o udalostiach z hlavného mesta. Sú zaostrené na okraj spoločnosti, vydedencov, občanov druhej kategórie či nepriateľov Ruska. Osamotené ženy, deti v ústavoch, lovci sobov, alkoholici, kamionisti, starí občania, prostitútky, kvír ľudia, samovrahovia, čudáci, ktorí nepijú vodku, aktivisti a novinári. To všetko sa zlieva do mraku autokracie. Obe línie hovoria zdanlivo o úplne odlišných kruhoch, no zapadajú do seba ako puzzle toho istého obrazu.
.
Pri čítaní som celý čas rozmýšľal či sa v tej krajine má vôbec niekto dobre. Mám pocit, že z každého kúta obrovskej zeme zíva len bieda a frustrácia. Kde tu sa vynára smutná ozvena zašlej pýchy prezlečená za hrdosť, no na povrch vychádza najmä zatrpknutosť a zúfalstvo, ktoré sú napokon zmanipulovane otočené proti vymyslenému nepriateľovi.
.
.
Výborné.
Divoké labute ma ohromili. Napriek romantizujúcej (každopádne veľmi peknej) obálke to nie je žiadna oddychovka, ale silný autobiografický dokumentárny román, ktorý zachytáva šialené 20. storočie Číny. Japonská okupácia, občianska vojna, nástup fanatického komunizmu, hladomor, Maov kult osobnosti, kultúrna revolúcia, teror červenej gardy, vykonšpirované kapitalistické cesty, brutálne verejné obžaloby, vysídľovanie mládeže a spoločenská rehabilitácia. Nedotknuteľný, neomylný a absolútny Mao a šialená autokracia. Totalita, ktorá naháňa strach. Mega román, ktorý radím k tohtoročným topkám.
Cez tri životné príbehy opernej divy Viardotovej, jej manžela a jej milenca Turgeneva, Figes približuje kultúrnu epochu 19. storočia a historické zmeny Európy. Rozmach železníc a tlače prepojili krajiny a celý kontinent premiešaval kultúrny turizmus. Vznikali prvé bedekre (Baedeckrove turistické príručky) a už vtedy sa hovorilo, že komerčný turizmus zabíja Európu.
Figes ako špecialista na ruské dejiny ukazuje, ako bola táto krajina hladná po západnej kultúre a chcela byť jej dôležitou súčasťou, na rozdiel od jej moderných dejín… Masívna kniha, no číta sa veľmi dobre.
