Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
prial by som si viac paperbackov od slovenských vydavateľstiev :)
Obľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
Priznávam, túto knihu a tému reportáže som si spočiatku príliš romantizoval. Predstavoval som si najmä nespútané kočovné duše, túžiace po slobode a dobrodružstvách naprieč krajinou, len čo sa odstrihnú od konzumného života a vydajú na cestu. Zem nomádov nie je však žiadna prechádzka ružovou záhradou. Autorka sa do tohto sveta vnárala počas troch rokov a priniesla mnohé osobné skúsenosti a silné príbehy, ktoré ma dojímali, pobavili, ale aj rozosmutnili.
.
Vandrovanie naprieč Amerikou síce nesie aj povznášajúci obraz slobody, no vo väčšine prípadov odkrýva závažnejšie dôvody vedúce k zmene spôsobu života. Častokrát sú za rozhodnutiami úniky pred zložitou ekonomickou situáciou, priveľké medzery v spoločenskej hierarchii, kríza strednej triedy alebo úteky pred osobnými problémami. Nomádi pri presúvaní za sezónnou prácou musia mnohokrát čeliť nejednej existenčnej výzve. Zároveň sa v trpkých epizódach väčšmi prejavuje podpora komunity v duchu ľudskosti a nádeje. A je to práve nádej, ktorá je silným hnacím motorom pre nové príležitosti zajtrajškov.
.
Napriek tomu, že už mám voči nomádskej podobe života oči otvorenejšie, nemôžem poprieť, že mi to v niečom veľmi imponuje. Mať slobodnú tulácku dušu, spoznávať krajiny, mať domov, ale bez domu, na kolesách, no stále so sebou, kdekoľvek. Možno je o tom presvedčená tá časť môjho ja, ktorá si takéto katarzné chvíle slobodného ducha užíva počas voľna, no uvedomujúc si, že existuje akýsi pevný bod, miesto kam sa vždy môže vrátiť. Knihu som čítal počas celého uplynulého mesiaca, postupne popri rôznych cestách a výletoch, a skutočne som si ju užil.
Tento rok ma téma nacizmu prekvapila v dvoch dielach. V oboch prípadoch ide paradoxne o skrytejšie stvárnenie/opísanie hrôz režimu. Spolu s navodením atmosféry akejsi falošnej normálnosti nacistických praktík to v konečnom dôsledku pôsobilo tak kontrastne, že napáchané zverstvá boli zvýraznené mnohonásobne viac. Prvým dielom je film Zóna záujmu, ktorý nazerá do stoického fungovania rodiny veliteľa koncentračného tábora. Druhým je kniha Cestujúci, v ktorej sa ocitneme v koži človeka, ktorému nacistické Nemecko vyhlásilo vojnu.
.
Nanovo objavený román Cestujúci, napísaný v roku 1939 (a vychádzajúci v európskych krajinách takmer po 80 rokoch), ma nenechal kľudným a prečítal som ho za pár dní. Od prvej strany knihy som sa ocitol v napätom príbehu židovského obchodníka Silbermanna, ktorý uniká pred nacizmom šíriacim sa kradmejšie než ticho pred búrkou.
.
Ako každý Žid, aj Silbermann sa ocitá v hľadáčiku štátnych orgánov a úradov. Avšak pre narastajúcu propagandu naráža na čoraz viac prítomný antisemitizmus aj u priateľov, kolegov a obyčajných ľudí. Postupne pribúdajúce zákazy uberajú dôstojnosť a v morálnej bezmocnosti si on sám fatálne uvedomuje: "Zakázali nám celý život".
Z hodiny na hodinu sa stáva utečencom. Cestuje vlakom naprieč celým Nemeckom. “Som v bezpečí, pomyslel si, keď som v pohybe.” Skrýva sa, vyčkáva, taktizuje, premiestňuje sa, opäť sa skrýva, špekuluje a spracováva ťažobu myšlienok v tomto nejasnom odhodlaní. Presúva sa od mesta k mestu, ako figúrka po šachovnici Nemecka v boji o prežitie. Každý krok, každé rozhodnutie, každé podozrivé správanie mu môže byť tým posledným. Nesmie zaspať, nesmie sa pomýliť...
.
Ulrich A. Boschwitz napísal túto knihu tesne po terore Krištáľovej noci, v rozpätí niekoľkých týždňov, v čase keď on sám unikal v zahraničí pred pazúrmi Hitlerovej totality. Napriek tomu, že nejde o autobiografický román, silná autenticita a psychológia robí toto dielo výnimočným a dôležitým svedectvom tej doby. Rozmer a odkaz diela výborne rámcuje v doslove Michal Hvorecký, ktorého preklad knihy som si opäť užil.
No veľmi pekná knižôčka. Príbeh Kvet Nguyen sa ma dotkol a ostalo mi z neho pekne aj smutno.
Jedna lastovička leto síce nerobí, no nejako sa začať musí. Prajem si teda, aby sa na čitateľské svetlo dostávalo viac takýchto kníh, s osobnými a (zdanlivo) drobnými nenápadnými príbehmi, ktoré nesú naopak veľkú výpoveď o našej spoločnosti.
O najväčšom ozbrojenom konflikte našich čias som čítal so zatajeným dychom. Spev sirén ma omráčil a v mnohom obohatil.
.
Nová kniha nezávislého reportéra Tomáša Forróa nesie v štyroch obsažných častiach čerstvý náhľad na vojnu na Ukrajine. Čitateľovi ponúka možnosť zorientovať sa v problematike a taktiež uvedomiť si rôzne scenáre informačných realít vojny ako takej. Pri hrozivých obrazoch vojny zachádza hlbšie do detailov a nazerá tak do zákulisia jej medializovaných portrétov. Forróove kroky smerujú naprieč celou krajinou, od severu k juhu až na východ, od veľkomiest k mestečkám a dedinám spustošených nespočetnými bojovými frontami. Sú to kroky novinára a zároveň humanitárneho aktivistu, ktorým sa priebežne podľa potreby stáva. Objektívny novinársky odstup, ako autor sám priznáva, sa možno dostáva na inú koľaj, no čítajúc ním zachytenú mozaiku dianí, môžem povedať, že práve tieto jeho skúsenosti dodávajú knihe silnú autenticitu skľučujúcej reality vojny.
.
Reportáž cez historickú genézu premosťuje vojnu z roku 2014 s tou, akú vnímame od 24. februára 2022. Je sondou do mechanizmov vojenských jednotiek v priamom strete s vojnovými zverstvami. Súčasne je aj sondou do životov civilistov, do konkrétnych ľudských osudov a konkrétnych činov v kľúčových momentoch ich života. Je sondou do reality ovládnutých území ruskými vojskami, odzrkadľuje sily totalitnej propagandy a stalinistických praktík pri akomkoľvek náznaku proukrajinskosti v separatistických častiach. Kniha otvára oči pred prítomným zlom a terorom, od ktorého nás delia práve ukrajinské životy. Citlivo podnecuje empatiu voči vojnovým utečencom, ktorí musia čeliť psychickej záťaži a existenčným potrebám. Pomáha aktivovať obozretnosť voči agresorovi, redukovať nezáujem a nabádať k podpore napadnutej krajiny a tých, ktorí tam zostali.
.
Vojnové sirény neutíchli ani po dvoch rokoch bojov a ktovie, ako dlho ešte budú spievať. Všetko to, čo bolo samozrejmé, bežné a dostupné ako napríklad kúpa mlieka v obchode, či prechádzka ulicou, sa rozpadá v základoch a zdá sa byť na mnohých územiach ako niečo dávne.
Vojna na Ukrajine stále trvá, rozlieha sa k nám všetkým. Sú to temné časy. Znamenajú stratu slobody a stratu ľudskosti. Jednoducho stratu 21. storočia, v ktorom by vojny mali byť len smutnými spomienkami a výstrahami z minulosti, nie realitou dneška. Kým ja o nej skrz túto knihu z bezpečia domova "len" rozmýšľam, Ukrajinci vojnu stále zažívajú.
.
Podobne ako ostatné knihy Tomáša Forróa, aj táto je písaná spôsobom "page-turner". A hoci som ju ledva vedel odložiť, občas som si od váhy obsahu potreboval oddýchnuť. Spev sirén je jednoznačne skvelá reportáž z prvej ruky (podčiarkujem) a odporúčam si ju prečítať, aby ste ju aj vy mohli odporúčať ďalej.
