Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
prial by som si viac paperbackov od slovenských vydavateľstiev :)
Obľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
Pred malou chvíľou som dočítal tieto smutný memoáre a vravím si, že ak si budem nechávať čas na predýchanie alebo uležanie myšlienok, tak sa k tomuto príspevku budem odhodlávať ešte ťažšie. Skutočný príbeh vyrozprávaný mužom, ktorý detstvo a dospievanie prežil počas holokaustu, je ďalším silným osobným odkazom histórie, a ja cítim, že si musím dať na knihy s touto témou na istý čas prestávku.
.
Henry Oster už od 5 rokov zažíval antisemitské zákazy nenápadne pribúdajúce každým dňom, ktoré s definitívnym nástupom Hitlera plne prerástli do segregácie a transportov. Rokmi počas vojny postupne strácal celú rodinu a sám akoby pod ochranou šťasteny prežíval chlapčenstvo ako koniar v temnote koncentračných táborov.
Prežiť vojnu však nestačí. Henryho korene boli vytrhnuté a spálené. Jeho minulosť vymazaná. O jeho telo bolo po oslobodení postarané, bol nasýtený, umytý, presunutý do bezpečia, no v srdci aj tak ostalo veľa biedy. Musel znovu objaviť život, popasovať sa s obrovskou dierou na duši, nájsť miesto na Zemi pre svoje budúce ja a nebyť iba niekto odniekiaľ.
.
"Po hrozných udalostiach, ktoré sa odohrali, svet nedokáže pochopiť, ako by sa mohli zdanlivo civilizovaní a kultúrni ľudia nechať takto ochotne a tragicky zviesť na zlú cestu. Je to niečo, čo pri najlepšej snahe nedokážeme pochopiť ani dnes. A isté je, že sa nám to nepodarí ani nikdy v budúcnosti. Nikdy to nepochopíme. Isté je len to, že nedokážeme odpustiť a nesmieme zabudnúť."
(Časť z príhovoru Henryho Ostera v rámci spomienky 70. výročia udalostí v jeho rodnom Kolíne.)
.
Kniha obsahuje množstvo fotoreprodukcií z archívov. Čítala sa ľahko, no s každou pribúdajúcou vetou strany oťažievali akoby boli nasiaknuté olovom z tetovacej farby.
Historická štúdia Joanny Ostrowskej odkrýva časť dejín holokaustu o jednej z neviditeľných skupín. Narúša tak kultúru ticha (“culture of silence”), aby vyniesla na svetlo sveta zdrvujúce osudy kvír ľudí, ktorí boli poznačení fašistickým režimom.
Autorka v rozpätí takmer desiatich rokov prehľadávala archívy, výskumné centrá a inštitúcie v rôznych krajinách a svoju prácu zostavila do troch častí knihy. Tá prvá poníma Paragraf 175, ktorý slúžil režimu ako alfa a omega pre procesy prenasledovania, odsúdenia, kastrácie a deportovania všetkých “nechcených odchýlok prírody a pliag”. Tento paragraf bol ako nekompromisný vykonštruovaný vyhladzovací právny nástroj. Druhá časť knihy ONI nesie sériu biografií ľudí zasiahnutých týmto paragrafom. Posledná, nemenej emočne náročná, časť Dozvuky sleduje, ako sa po vojne prenášali stereotypy diskriminácie do ďalších dekád. Kvír ľudia sa tak ocitali stále v hlbších a hlbších priepastiach umlčiavania, tabuizovania a stigmatizácie. Tieto sklony sú tu dodnes.
Nemyslel som si, že kniha ONI so mnou takto zamáva. Miestami som sa cítil celkom down akoby som mal na hrudi horcrux. Vnímajúc autokratické tendencie súčasnej vládnej garnitúry u nás a silnejúce hlasy krajnej pravice a neonacionalizmu naprieč Európou, ma pri čítaní prepadávala úzkosť až paranoja. Ak sa takýto politický extrém znásobí s fanatizmom, tak na vlastnej koži môžeme zažiť dystopiu, v ktorej demokracia bude len vzdialenou spomienkou.
A preto nemôžeme byť ticho.
