Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Voľné pokračovanie diela Jeden z nás klame nesklamalo; práve naopak, páčilo sa mi snáď ešte viac ako prvá časť. Ako inak sympatické postavy (opäť sa stretávame s Bronwym a Natom, aj keď už pomenej), kvalitná zápletka a nečakané rozuzlenie. Teším sa na viac príbehov od autorky. :-)
Čítať viac
Keď si spomeniem na Jeden z nás klame, najprv si poviem, že je to už nejaký ten piatok, čo som tú knihu čítala...a vzápätí, že to bola dobrá kniha.
Karen M. Mcmanus nie je vo vodách literatúry pre mládež neznámym menom, a preto som sa zozačiatku obávala, či okolo jej kníh nie je zbytočné haló (napokon, s bestsellermi to tak niekedy, žiaľ, býva). Síce nie detektívka pre fajnšmejkrov (viac ako na samotnú vraždu sa dej sústreďoval na problémy hlavných postáv, čo v tomto prípade nebolo zlé!), nakoniec z toho ale bolo veľmi fajn oddychové čítanie. Keď už sme pri tých hlavných postavách a ich problémoch, na prvý pohľad sa to môže zdať ako typické americké klišé - vzorná žiačka, populárna blondínka, športová hviezda a tak trochu grázel; po dočítaní však zistíte, že pre takúto zostavu sa autorka nerozhodla pre nič za nič. Páči sa mi, akým spôsobom bol pre čitateľov medzi riadkami ukrytý odkaz: neboj sa, nie si v tom sám/sama! (Sympatické) postavy sú vytvorené tak, aby sa každý v niekom našiel a problémy, ktoré ich trápia, sú aktuálne.
Záver šokoval a sťažovať sa nemôžem ani na nečakanú romantiku.
No skrátka, konečne autorka kníh pre mládež, ktorá mládeži rozumie!
Pozrela som sa na anotáciu knihy po prvý raz a dúfala som, že po prečítaní budem môcť napísať recenziu typu, "dej sa síce zdal predvídateľný, ale nebol". Žiaľ, bol. :D Jedno z dvoch hlavných "odhalení" vskutku prekvapilo, to druhé si čitateľ môže domyslieť už hneď na začiatku... Príbeh sa nečítal zle, nič extra však nečakajte a mrazivým trilerom by som ho teda nenazvala.
Pre mňa dôkaz, že najbližšie, keď uvidím slová "The New York Times bestseller", hlbšie sa zamyslím, nakoľko toto označenie nemusí nevyhnutne znamenať záruku najlepšej kvality.
Neil Gaiman sa priznal, že Nikdekoľvek bolo pôvodne televíznym seriálom; cítil však, že to nie je ono, že svet, ktorý jeho fantázia vybudovala, najlepšie vystihne na papieri. To je to čaro kníh... :-) Škoda len, že u tejto som toho čara čakala trochu viac. :-(
Najväčším problémom knihy je nevyužitý potenciál Dolného Londýna (na ktorého návštevu som sa veľmi tešila, pretože ten potenciál tam bol). Nikdekoľvek je Gaimanovým debutom, to sa mu musí nechať; navyše sa mu podarilo prísť s vydarenými prvkami, na ktoré nemôžem povedať pol slova (schopnosti Dvierky, devy v čiernom zamate, Plávajúci trh, Richardova "skúška") nakoľko ma zaujali a bavili. Aj keď však neberiem ohľad na mierne sklamanie z toho, že pod pojmom Dolný Londýn som si predstavovala podzemie, kde nájdete Tower Bridge, Natural History Museum, Buckinghamský palác a ešte sa aj zveziete na double-deckeri a...ono ten svet tak nevyzeral, nemôžem si pomôcť; mám pocit, že sa preň skrátka dalo urobiť niečo viac. Môj skromný názor ovplyvňuje taktiež to, že som Nikdekoľvek do rúk brala s tým, že idem čítať dark fantasy + sám spisovateľ sa vyjadril, že chcel napísať niečo, čo by DOSPELÝM učarovalo tak, ako jemu v detstve učarovali Narnia, Čarodejník z krajiny Oz či Alica v krajine zázrakov...v konečnom dôsledku to ale dark nebolo takmer vôbec a miestami som mala dojem, že čítam skôr rozprávku, čo teda nemusí byť vždy zlé, ale...
Vzhľadom na skutočnosť, že už spomínané sklamanie z Dolného Londýna a, miestami, atmosféry knihy (okej, ešte tu sú dvaja hlavní záporáci, ktorí mi pripomínali Harryho a Marva zo Sám doma :D) však považujem za jej jediné negatívum, Nikdekoľvek nemôžem hodnotiť negatívne. Napokon, nedovolila by mi to ani moja láska pre Londýn a potkany. :-) Humor bol fajn, zápletka takisto, a veľmi milo ma prekvapilo, ako som si stihla postavy obľúbiť. A, pravda, čítať Nikdekoľvek, keď ste už Londýn navštívili, a tým pádom ihneď pochopíte slovné hračky, ktoré sú v knihe ukryté, alebo čítať Nikdekoľvek, keď je urban = mestská fantasy Váš žáner, musí byť iná šálka kávy (čaju :-)).
Myslím teda, že Gaimanovi v budúcnosti ešte dám šancu.
Národná kuchyňa, zaujímavosti o historických pamiatkach, prečo bol Henrich VIII. nazývaný "kráľ medený nos", kto bol Jack Rozparovač, prečo je každý rok 5. novembra londýnska obloha posiata ohňostrojmi či čo-to o kráľovskej rodine i miestach, kde sa natáčal Harry Potter.
Príjemné a zaujímavé čítanie, kľudne aj pre staršie vekové kategórie ako 10 rokov, plné informácií o udalostiach z minulosti i prítomnosti jedného z najkrajších miest sveta. Plus pestré ilustrácie/fotky a fun kvíz na koniec ako bonus. :-)
Konšpiračná teória: Richard, hlavný "hrdina" a zároveň rozprávač príbehu bol počas celého deja pod vplyvom omamných látok. Respektíve, pod vplyvom bol autor. Možno je Alex Garland novým pseudonymom Stephena Kinga. Inak si neviem vysvetliť...vlastne celú knihu.
Na príbehu mi niečo nevoňalo už od začiatku. Hovorím si, žeby to bolo kvôli prekladu?
Nie. Bolo to kvôli príbehu. Kvôli Alexovi Garlandovi.
Mala som šťastie, že som knihu brala z knižnice najmä ako pobavenie na dovolenku, že, "budem čítať Pláž na pláži". :D Pravda, videla som 5 minúť z filmu a povedala som si, že by to mohlo byť zaujímavé čítanie, vo všeobecnosti som ale od príbehu nič neočakávala, dokonca som bola pripravená na to, že to možno bude zlé; nečakala som, že to bude TAK zlé.
Ľudia...ja som mala nervy. :D Richard bol bezpochyby najhorší, najotravnejší, najnaivnejší hlavný "hrdina", s akým som sa kedy stretla (niežeby na tom ostatné postavy boli lepšie) a Pláž som oficiálne označila za NAJHORŠIU knihu, akú som kedy čítala. Vraj "inteligentný román" (viď anotácia knihy)....
Po pár desiatkach strán začínajú Riacharda trápiť...sny? halucinácie?, ktorým bola vždy venovaná jedna celá kapitola a z ktorých som mala pocit, že sa autor snaží napodobniť štýl Stephena Kinga...avšak zatiaľ čo u Kinga takéto scény pôsobia tak, že k príbehu patria, v tomto prípade ma prinútili akurát tak zdvihnúť obočie. Možno keby autor z pláže urobil tajomné miesto, ktoré sa zahráva s ľudskou predstavivosťou... Ale nie. Takto som zo spomínaných kapitol s halucináciami mala akurát tak dojem, že Richard proste fajčí ako lokomotíva. Keď k tomu pridám nezmyselné, mnohokrát nechutné, pre dej úplne nepodstatné scény, postavy, ktoré majú očividne problém s ovládaním hnevu a chovajú sa nerozvážnejšie ako škôlkari na ihrisku, akože "milostný trojuholník", z ktorého mi bolo na smiech, tie dve bizarné, a opäť, nanajvýš nechutné, stránky ku koncu, ktoré asi mali z knihy urobiť strhujúci triler?? Neviem, mne na tom celom inteligentné nepripadalo ani jedno slovo.
Je mi smutno, keď si spomeniem, koľko DOBRÝCH kníh je na svete, a pritom nezažívajú toľko slávy, koľko dobrých rukopisov bolo na prvý pokus odmietnutých viacerými vydavateľmi (King, Rowling)...a potom je tu TOTO.
Vidím, že je to už nejaký ten piatok, čo na Pláž niekto pridal recenziu...no ak toto vidíte, toto je Vaše znamenie, odkaz z minulosti:
NESTRÁCAJTE SVOJ ČAS A BEŽTE OD TOHO NEZMYSLU ČO NAJĎALEJ!!!
(autorská poznámka: nezmysel = synonymum k slovu Pláž)