Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky






Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Aj keď pre mňa knihy vtedy ešte nič neznamenali, pamätám sa, ako som pred niekoľkými rokmi stála v kníhkupectve (neviem, čo som tam robila :D) pred najnovším vydaním Toho, vraviac si: "1000 strán, wow, kto by už len čítal 1000 strán?"...
Dnes (po prečítaní 1000 strán), viem okrem odpovede na otázku, ktorú som si sama položila, ešte dve veci: tak trochu som onemela...a tak trochu...Ale, figu, "vážení a milí", žiadne "tak trochu" - ja som sa skrátka zamilovala! Do Kingovho štýlu písania, do mesta Derry, do hlavných hrdinov....Zamilovala som sa do celého príbehu a veru nebudem dramatizovať, keď poviem, že spolu s Pánom Prsteňov je To azda najdokonalejšie spracovaná kniha, akú som doposiaľ čítala (a nazdávam sa, že tak skoro podobnú nenájdem)....Tu, pri tom dokonalom/detailnom spracovaní, sa dostávame k hádam jedinej pasáži, ktorá na Tom môže niekomu prekážať - (dlhé) opisy.
Vôbec neprekážali.
Ba naopak, King tým dokázal, že aj fiktívne mestá môžu mať bohatšiu históriu, než tie "v reálnom svete", že stačí pár strán, a postavy v jeho knihách budete poznať tak perfektne, akoby to boli Vaši dlhoroční priatelia...Zatiaľ čo v takom Žiarení boli na môj vkus nie všetky opisy nevyhnutné, k Tomu jednoducho PATRIA (spočiatku nepatrne, no po niekoľkých kapitolách už citeľne sa vďaka nim vykresľuje a stupňuje desivá atmosféra), mne teda nespôsobili ani nudu, ani pokazený zážitok z čítania...
Úžasné postavy (samozrejme, klaun Pennywise do tejto kategórie nespadá, ani taký Henry Bowers aj s jeho kamošmi, toho by som hneď poslala kadeľahšie :D)...do detailov premyslené prostredie...výborný humor...úsmevné momenty...veľmi šikovné a zrozumyteľné prechody z minulosti do prítomnosti...momenty, pri ktorých Váš pulz buď zdvojnásobí rýchlosť, alebo má tendenciu zastať...scény, z ktorých behá mráz po chrbte...a na moje prekvapenie aj menší milostný trojuholník (na ktorý však ani nebolo veľa priestoru)... Táto kniha má snáď všetko. Vedzte, že To nie je len 1000 stranový príbeh o klaunovi, ktorý vraždí na každom rohu. Je to príbeh o odvahe, odhodlaní, ublížení, o zotavovaní sa....no hlavne o priateľstve, o veľmi silnom priateľstve.
Čo dodať k tomuto dielu. Na To som sa tešila odo dňa, keď som knihu prvýkrát položila na poličku a nadšenie pretrvalo až do konca - každý jeden raz, keď som ju brala do ruky, mala som radosť ako malé dieťa, čo sadá k televízoru, v ktorom beží jeho obľúbená rozprávka...
Toto sú presne tie knihy, ktoré mi dávajú dôvod milovať čítanie.
Ďakujem, Stephen Edwin King. Tlieskam.
A dosť. Stačilo. Najbližšie, keď do rúk vezmem knihu od Sebastiana Fitzeka, už nebudem veriť NIČOMU, žiadnemu tvrdeniu o takej či onakej postave, nebudem veriť ani jednému slovku, ktoré bude hocijakou postavou vyrieknuté, až kým sa nedostanem na poslednú stranu. Basta. Tento "pán" spisovateľ by totiž pokojne mohol vytvoriť príbeh, v ktorom by boli hoc len dvaja hlavní podozriví - beztak by som neuhádla, ktorý z nich za tým celým stojí.
Okrem Pacienta som zatiaľ od Fitzeka čítala ešte Terapiu (bola výborná, určite si ju prečítajte! :)) - knihu, ktorá autora preslávila. Keď sa nad tým tak zamyslím, tieto dve diela sú si skutočne v niektorých smeroch podobné - nezvestné dieťa, dej sa (čiastočne) odohráva za dverami psychiatrickej liečebne, dokonca aj počasie bolo rovnaké... No napriek tomu, že príbeh o unesenom Maxovi Berkhoffovi vo mne bude rezignovať ešte nejakú tú chvíľu a vyvrcholenie sa mi zdalo trochu viac prekvapujúce ako v druhej spomínanej knihe, musím priznať, že keď porovnám Pacienta a Terapiu, Terapia u mňa zožala väčší úspech...Ak by však Pacient bol mojou prvou knihou od Fitzeka, od jeho ďalších (psycho)trilerov by ma to neodradilo.
Na prvý pohľad pomerne jednoduchý obsah skrýva príbeh s o niečo komplikovanejšou zápletkou, než by ste možno odhadovali, a hľadanie zmiznutého syna hlavného hrdinu, Tilla Berkhoffa, ani zďaleka nie je jedinou témou, ktorou sa budete musieť prelúskať. Ako je spomenuté v obsahu, Till sa stane pacientom na psychiatrickej klinike, aby sa dozvedel pravdu. No čo ak už len samotné pátranie po pravde nie je vôbec také jednoduché, ako si predstavoval? Prečo sa mu toľko faktorov stavia do cesty? A hlavne, koľko toho bude musieť pretrpieť, aby dosiahol svoj cieľ? Pred čitateľom sa okrem týchto rozprestiera mnoho iných otázok, ktoré sú "dávkované" postupne, a vedzte, že aj keď si budete myslieť, že už poznáte odpovede na všetky z nich, Fitzek "udrie" znova a všetko sa obráti o 180 stupňov. ;)
Jediná vec, ktorá sa mi na knihe trochu "nepozdávala" bolo, že dej sa poriadne rozbehol až niekde po prvej polovici (plus-mínus strana 150) a dovtedy mi chýbalo také to "jooj, ešte jedna kapitola a idem spať, vážne už iba jedna - a nakoniec odspím až po dočítaní celej knihy" :D, čo sa mi tak páčilo na tej Terapii...Ale okej, uznávam, nudiť som sa nenudila, Fitzekovi sa opäť podarilo ma pekne zmiasť, po rozuzlení mi aj tentoraz, ľudovo povedané, úplne odpálilo dekel, a posledná kapitola ma dokonca aj trošičku dojala...(navyše, kreatívny "krátky triler s nápaditým názvom - poďakovanie" na konci tiež pobavil i potešil :)).
Nad prečítaním tejto knihy popremýšľajte iba v prípade, že ste rodič (pokiaľ ste citlivý rodič, popremýšľajte trochu hlbšie).
Takže, v konečnom dôsledku, kúpu neľutujem...
A čo sa Sebastiana Fitzeka a jeho diel vo všeobecnosti týka, Pacientom určite nekončím, nakoľko titul najúspešnejšieho a najpredávanejšieho nemeckého autora psychotrilerov isto nezískal len tak, pre nič za nič, a veru aj u mňa sa mu už latku podarilo nastaviť celkom vysoko.