Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky






Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Hľadala som knihu, ktorou by som sa nemusela lúskať týždne, jednak preto, že by si to nevyžadoval jej počet strán, no hlavne preto, že by mi napínavý dej a kopa otázok nedovolili pustiť ju z rúk. Verity tieto moje "požiadavky" splnila...sčasti. Krátka kniha, to áno. Slovné spojenie "psychologický TRILER" napísané na prednej strane obálky je už však diskutabilné.
Verity nebola tým, čím som si predstavovala, že bude (aj keď som nevedela, čo presne čakám). V prvom rade, ako čitateľ, ktorému romantika z času na čas neprekáža, no priamo ju nevyhľadáva, som mala klásť väčšiu pozornosť na "psychologický triler s VEĽKOU dávkou romantiky". Pretože tej romantiky tam bolo. Fakt. VEĽA. ?Toľko, že ono to ani nebol "triler s dávkou romantiky", ale skôr "romantika s (žiaľ, nie veľkou) dávkou trileru. :D Vlastne, jediná romantická kniha, ktorú som v živote prečítala, mala menej romantických scén ako toto-
Colleen Hoover teda očividne na chvíľu prešla na iný žáner, no svojho "pôvodného" sa vôbec nevzdala.
Kniha sa akoby skladá z troch "častí" (žiadne spoilery!):
1. Lowen (hlavná postava) upratuje Veritin bordel, sedí pred prázdnym PC a tvári sa, že píše, zatiaľ čo škúli po Jeremym (Veritinom manželovi), akože, "aby našla inšpiráciu" (jasné, Lowen, poznáme sa).
2. Lowen číta Veritinu autobiografiu, ktorú z veľkej časti tvorí...romantika. Kapitoly s autobiografiou ale samozrejme slúžia najmä na to, aby čitateľ čo najlepšie spoznal jej autorku. A veru, poviem Vám...žiadne dobré dojmy sa nekonali.
3. Tri-štyri razy sa v knihe odohrajú scény, ktoré príbehu podávajú záchranné koleso, keď sa utápa vo vlnách romantických momentov. Ku koncu knihy sa ma počas jednej takejto scény dokonca zmocnil strach, lebo, skrátka, stalo sa niečo, čo sa potenciálne NEMOHLO stať, a síce nešlo o nič nevysvetliteľné, bola som taká, že "hm, to mi nevychádza"... :D Dobré, dobré, tak to má byť, nie? No nie je tých scén nejako málo...?
Na Verity som čítala viacero recenzií typu "nebolo to až také psycho, no ja tento žáner bežne/vôbec nečítam, možno to tak má byť"...Nie! Táto kniha nedefinuje slovo psychotriler! Neviem, nechcem tu ťahať Sebastiana Fitzeka, nakoľko zatiaľ čo jeho viacerí označujú za "kráľa psychotrileru", Colleen Hoover je vraj "kráľovná lásky", čo teda veľmi nejde dokopy...a toto je autorkin debut...Ono to nebola ZLÁ kniha, možno som len nemala mať také vysoké očakávania. Čítala sa mi rýchlo, a koniec bol prekvapivý, i keď to nebolo nič "extra", no ajtak by som rada vedela, ako to spisovateľka vlastne myslela; čo je správna odpoveď...
Na jedno prečítanie bola Verity fajn. Ak však hľadáte psychotriler, ktorý Vám vážne nedá spať, prípade sa s týmto žánrom chcete zoznámiť, skúste sa radšej poobzerať po (Fitzekových :D) iných knihách.