2020

"Terapia" - tak sa volá táto kniha....A tak sa tiež volá to, čo po tejto knihe potrebujem! Už je to skoro týždeň, čo som dočítala, a predsa som schopná sformulovať iba jedno jediné zmysluplné slovo na opísanie toho, čo Fitzek vytvoril... Šialené. Naprosto šialené, dokonca by som povedala, že až choré (v najlepšom slova zmysle). Jednoducho, to...To čo bolo?! Zmätok pri čítaní, pocit, že neviete, čomu máte veriť, nutkanie obracať strany rýchlejšie...Keď vo Vás kniha vyvolá tieto pocity, nie je to zlé, však? Ale TAKTO...? Tak VEĽMI čitateľa zmiasť? Myslela som, že je to možné iba do určitej miery...Pán Fitzek však prekročil všetky hranice, ktoré sa prekročiť dali a ja čestne prehlasujem, že to, čo so mnou urobila Terapia, sa ešte nepodarilo buď žiadnej knihe, alebo ozaj iba pár výnimkám! Žalostne málo spánku? Načisto vygumovaný mozog? No a čo, hlavne že viem, ako sa to celé skončilo, nie? Napriek tomu, že postáv nie je veľa a prostredie, v ktorom sa dej odohráva je tiež vcelku jednoduché, zápletka bola premyslená tak dokonale, že dovidenia....Možno ste si už stihli pomyslieť, či nepreháňam, alebo či nepreháňajú ostatní čitatelia, ktorí Terapiu vychvaľujú do nebies....Aj mne to ešte pred čítaním blyslo hlavou, reku, naozaj môže byť táto kniha až TAK dobrá? Verte mi, keď poviem, že ÁNO, môže, a NIE, vážne nepreháňam! ;) Autor sa vôbec neobťažoval zdĺhavými opismi, žiadne "chodenie okolo horúcej kaše"... A tie zvraty, to bolo niečo....Už v strede knihy toho na mňa bolo priveľa a miestami som sa dokonca pristihla, ako mi v mysli behá "Prosím, už stačí!" Fitzek bol naozaj schopný zájsť tak ďaleko, až som si želala, aby prestal, mala som pocit, že každé ďalšie nečakané zistenie ma už načisto položí na lopatky (samozrejme, že neprestal)... A to som si myslela, že po toľkých knihách s nečakanými zvratmi ma už nič neprekvapí....Ozaj výborná kombinácia detektívky a mrazivého psychotrileru! Navyše, čítanie o duševných chorobách bolo tiež veľmi zaujímavé....Zaujímavé a desivé. Takže za mňa úplne bezchybná kniha, ktorá sa určite zaradila medzi moje top. Verte mi... Fitzek Vás prinúti neveriacky krútiť hlavou každých 5 minút, budete sa chytať za čelo na konci každej kapitoly...Ale hlavne - nebudete chcieť prestať čítať.

Túto knihu som čítala tak dlho, až som zabudla, že vôbec existujú iné knihy a iní spisovatelia... A vždy keď som v noci uvidela, že sa niekde svieti, automaticky mi napadlo "Aha, tí ešte majú propán"....Až takto ma King dokázal "skorumpovať". No pozor: to moje nekonečné čítanie nemusí znamenať, že kniha bola zlá. Poďme pekne po poriadku: Vôbec nemusíte byť Kingov fanúšik alebo skalný čitateľ, aby ste poznali jeho citát: "Monštrá sú skutočné a duchovia tiež. Žijú v nás a niekedy vyhrávajú." (Ak ste ho nepoznali, teraz už poznáte.) A ja - ako začiatočník, čo sa týka Kingoviek, postupne zisťujem, že keď tento muž povie "zlo" - nemyslí tým vždy toľkými príbehmi opradených duchov, démonov, strašidlá, čo sa skrývajú pod posteľou...Chápeme sa. Pretože zlo sa ozaj skrýva na každom rohu, no nadpozemské sily s ním nemajú nič spoločné. Teraz už viem, ako to King s tým zlom myslel, no kým som nevzala túto knihu do rúk, nič som o tom netušila. Preto (a aj preto, že s Kingom ešte len začínam, ako som písala), ma "Kupola" prekvapila v mnohých smeroch. Čakala som príbeh plný paranormálnych záležitostí, nejakých tých "strašidiel"...A čo som dostala? Takmer 900 stranovú knihu, v ktorej najväčším záporákom je (na prvý pohľad obyčajný) majiteľ autobazáru a druhý člen mestskej rady "Veľký Jim"; preplnenú drogovými kšeftíkmi, politickými nezhodami (na toho veľkého Jima pozor), otrasnou políciou, niekoľkými vraždami (vráťte sa k politickým nezhodám a budete vedieť, na koho si máte dávať pozor :D) a, samozrejme, nekonečnými problémami spojenými s Kupolou. Bola som však sklamaná? Nie. Nie tak celkom. Páči sa mi, že King neotáľal. Hneď na prvej strane sa už dejú veci a čitateľ chce vedieť viac. Tak to pokračovalo asi po 100. stranu, no potom...Nuž, potom sa niečo pokazilo...a s knihou to bolo také všelijaké. 50 strán sa nič nedialo, potom sa na 2 stalo niečo "wow", ďalších 100 strán sa iba rozvíjala psychika postáv, po tých 100 stranách zas nejaká zaujímavá príhoda...Ako na hojdačke. Pri tejto knihe som dokonca konečne dostala tú česť a aj ja som na vlastnej koži zažila "nekonečné" Kingove opisy (prisamtri, tento muž je vám schopný na 3 strany opísať, čo žerie pes a prečo nemôže žrať ľudské jedlo...ps: také zlé to zas nebolo)... Neviem, na jednej strane ma čítanie bavilo -postavy také sympatické, že dovidenia, na štýle písania bolo niečo také...tiež sympatické-, no keď som nečítala, neťahalo ma to... Ozaj neviem, ako to opísať. No každopádne, koniec stál za to - tam sa už King "odviazal", jedna napínavá scéna za druhou (a jeden nechutný opis za ešte nechutnejším)...I keď celkové rozuzlenie bolo trochu...slabé, na ten počet strán....Ale napriek tomu, že s čítaním to bolo u mňa také všelijaké -i bavilo, i nebavilo-, King vo mne svojou prácou opäť vzbudil ten pocit, že by som šla odznova, a zas dokázal vytvoriť postavy, s ktorými sa mi ťažko lúčilo... Čiže, moje odporúčanie: Ak máte od "kráľa hororu" prečítaných už niekoľko kníh (alebo ste rovno fanúšik), a viete, ako to s jeho dielami je ("ako na hojdačke"), pokojne si "Pod Kupolou" vložte do košíka. No v prípade, že ste od neho nečítali ešte nič (prípadne 1, 2 knihy, s ktorými ste neboli veľmi spokojní a hľadáte lepšiu), radšej by som odporučila najprv vyskúšať nejakú z tých známejších kníh (skúste mrknúť Žiarenie, Doktor Spánok, Cyntoryn Zvieratiek, TO...) a až tak sa vrhnúť na túto, aby vás "pomalší" dej, počet strán a veľa postáv náhodou neodradili od Kingovej práce celkovo. Ak si však "Kupolu" pridáte do wishlistu, nič tým nepokazíte. ;)

Sú knihy, ktoré vás už na prvých stranách uchvátia, no neskôr zistíte, že zvyšok príbehu je vlastne o ničom, knihy, ktoré vás oslovia už na začiatku a nadšenie pretrvá až do konca, knihy, ktoré vás nezaujmú vôbec... A potom sú tu knihy, pri ktorých najprv máte pocit, že ste si zle vybrali, ste takmer presvedčení, že vás čítanie nebude baviť, no po niekoľkých stranách sa všetko zmení a kniha sa vám pomaly ale isto začína veľmi páčiť. Dievča vo vlaku je ten posledný prípad. Na poličke mi toto dielo stálo už pekne dlho, preto som sa na čítanie dosť tešila... O to viac ma sklamalo, keď som už na prvých stranách zistila, že kniha na mňa teda veľký dojem neurobila. Rachel (hlavná postava) mi bola veľmi nesympatická, nepáčil sa mi ani štýl písania, dej bol dosť nezaujímavý, stále to isté dokola... No to bolo prvých plus-mínus 40 strán. A povedzme si, čo je 40 strán? Napokon, niektoré knihy majú taký ten "rozbeh"... Po tých 40 stranách už teda kniha začala byť veľmi zaujímavá, ťažko sa mi odkladala, páčilo sa mi, ako sa spisovateľka s čitateľom "zahrávala" - raz si myslíte, že za všetkým stojí táto postava, potom táto, a po pár stranách zistíte, že to vlastne nebola ani jedna z nich... Nuž a koniec bol teda veľmi nečakaný, no jednu hviezdičku musím strhnúť práve aj kvôli nemu, pretože posledných niekoľko desiatok strán sa dej podľa mňa príliš naťahoval, sem-tam som sa aj nudila... No celkovo kniha vôbec nebola zlá ani nudná. A mimochodom, musím pochváliť aj slovenský preklad, ktorý sa v tomto prípade ozaj vydaril.

Najdesivejšia Kingova kniha? Myslím, že nie. Kniha, ktorú sa oplatí prečítať? To už áno. Cyntoryn zvieratiek je zatiaľ môj druhý román od "kráľa hororu" a musím povedať, že nesklamal (narozdiel od Carrie). No predsa, aj keď som vlastne nevedela, čo čakať, v istom zmysle som "čakala niečo viac" - nočné mory, bezsenné noci.... Jednoducho, tešila som sa, že sa pri tejto knihe budem báť. Ale ako som písala vyššie, podľa mňa by sa iste našiel aj desivejší Kingov román. No Cyntoryn zvieratiek celkovo? Super. Postavy boli sympatické, rýchlo som si na ne zvykla, dej nebol nudný - aj keď sa miestami "nič nedialo", vôbec mi to nevadilo (nemusela som sa do čítania nútiť), a povedala som si, že aj keď oddychovky nemusím, ak by King napísal knihu tohto žánru, určite by som jej dala šancu. Nuž a koniec, ten už desivý bol... Nie však v zmysle, že by som sa bála, ale pri predstave, že by sa také niečo stalo v realite... Brr. Šialené. Radšej si to ani nepredstavujem. ;) A úprimne... Trochu mi aj bolo ľúto, že už je koniec, ešte by som si kľudne prečítala viac... Preto sa k Cyntorynu možno ešte niekedy vrátim. Alebo siahnem po ďalšej Kingovej knihe, a možno sa aj ja pridám k tým, ktorý ho naozaj považujú za kráľa hororu.

To, že Blake Crouch je skutočne PÁN čo sa týka písania, a pre mnohých iste aj "nekorunovaný kráľ trileru" nám dokázal už v Mestečku Wayward Pines, a teraz sa mu to podarilo znova. Síce o niečo menej, ale podarilo. A síce... Táto kniha je jednoducho zvláštna - je to jedna z tých, ktorá vás prinúti zamyslieť sa, "čo ak", a takéto knihy sú prosto zvláštne, i keď v dobrom slova zmysle. V dnešnej dobe, pri tom nekonečnom počte vydaných kníh je už pre spisovateľa iste celkom náročné prísť s niečím originálnym - čím ďalej, tým častejšie počúvam, ako sa táto kniha podobá na túto, ako sa ten spisovateľ snaží napodobniť toho... No Blake Crouch sa v Temnej hmote predsalen venuje niečomu, čo tu (podľa mňa) ešte nebolo, niečomu novému...A aj keď som vyššie napísala, že kniha je zvláštna, "zhltla" som ju za dva dni - už od začiatku som mala veľa otázok, ktoré som jednoducho musela mať zodpovedané, takže inak sa to ani nedalo... Keby som mala čas iba na pár stránok za deň, asi by ma porazilo. Je pravda, že samotné rozuzlenie a celá tá teória o temnej hmote nevytvárajú úplne najľahšie čítanie...niekedy sa možno budete cítiť, že v rukách nedržíte sci-fi triler, ale učebnicu z fyziky... No až tak komplikované to zas nebolo -napríklad ja nie som na oddychovky, no nevyhľadávam ani príliš komplikované knihy-, a Temná hmota mi sadla "tak akurát", čiže za mňa určite spokojnosť... Jedine ten koniec musím vytknúť -žiadne spojlery, prisahám- pretože posledných plus-mínus 100 strán už spisovateľ trochu pobabral, je tam jedna radikálna vec, ktorú podľa mňa mohol zmeniť...A samotný koniec bol, no...Čakala som všetko, len nie takéto vyriešenie celej situácie....Ale to už je, ako sa hovorí, iba kvapka v oceáne, pretože inak na túto knihu nemôžem povedať jediné krivé slovo. Či už vás kvantová fyzika zaujíma, alebo na ňu zvysoka kašlete, dajte Temnej hmote šancu. A prosím vás... Nasaďte tomu Crouchovi už niekto tú korunu...Nech je kráľom trileru oficiálne. ;)

Túto knihu som dostala ako darček (verím, že osoba, ktorá mi ju dala sa k tejto recenzii nedostane :D), čo je vlastne aj dobre, lebo ak by som za ňu mala dať peniaze, asi by som ľutovala, a zároveň to bola moja úplne prvá kniha od Kinga... Kedže som naňho počula tooľko chvály, a čítala niekoľko recenzii, podľa ktorých ľudia od strachu nemohli zaspať po prečítaní jeho diel, najprv som sa aj potešila, veď King - kráľ hororu, určite to bude niečo riadne "krvavé"... Áno, je to už "nejaký ten piatok", čo som Carrie dočítala, ale chcem sa o svoj, bohužiaľ nie úplne najpozitívnejší názor podeliť s ostatnými aj napriek tomu, lebo táto kniha bola hocičo, len nie horor. Nerada píšem takéto "negatívnejšie" recenzie, ale Carrie ma ozaj dosť sklamala. Ako veľa ľudí vraví, je vidno, že je to Kingov úplne prvý román.... Proti štýlu písania nemám nič, náhodou, ten bol fajn, ibaže.... Ako som napísala, celkom som sa čítanie tešila, áno, ale taktiež som mala predsudky po prečítaní obsahu....A neboli zbytočné, lebo aj keď s "ťažkým srdcom", musím napísať, že celkovo bola kniha dosť o ničom. Nekonečné opisy na začiatku o tom, ako Carrie dostala menzes už liezli dosť na nervy, a výstrižky z novín, ktoré sa striedali s "normálnym" dejom tiež.... Keď už sa začala telekinéza rozoberať vážnejšie, myslela som si, že sa už-už niečo stane, niečo "prelomové"... A stále nič. Miestami mi kniha pripadala iba ako oddychovka pre teenagerov, nie ako triler/horor a doteraz mi nejde do hlavy, prečo vlastne niektoré postavy urobili to, čo urobili.... Nuž ale aby to tu nebolo len o negatívnych názoroch.... Scény s prehnane fanatickou mamou boli náhodou fajn, aj momenty, kedy bola Carrie doma a "iba si tak robila svoje", to sa dalo... A na konci dal King mierny náznak toho, že dej by sa mohol poberať aj iným, desivejším smerom... No napriek tomu, asi posledných 10 strán som už nedočítala, knihu som zavrela s tým, že vlastne viem, ako sa to skončilo a dodnes som sa k nej nevrátila, vôbec ma to neťahalo, a ani ma netrápia výčitky.... Ešte nikdy som toto neurobila, stále všetko dočítam, aj keď sa musím nútiť...Ale pri Carrie som sa jednoducho nudila. Napriek všetkému tomu negativizmu, čo som napchala do mojej recenzie, nejdem vás odrádzať od toho, aby ste si túto knihu kúpili, nie.... Možno, že ak ešte nemáte prečítanú žiadnu Kingovku a neviete, kde začať, táto nemusí byť ten najhorší výber, veď, 100 ľudí, 100 chutí, niekomu sa možno páčiť bude... A...Aj keď Carrie mi nesadla a už by som sa k nej nevrátila, som veľmi rada, že King svoje prvé dielo nezahodil (vlastne zahodil - doslova, no potom si to našťastie rozmyslel), pretože bez tejto knihy by možno ani žiaden King - kráľ hororu nebol.... Veď každý musí niekde začať, a na knihách, ktoré nasledovali je jednoznačne vidno, že pokročil, a v mnohom sa zlepšil. Možno je to taký menší odkaz, že sa netreba vzdávať... Takže sa nevzdám ani ja, a Kingov svet idem skúmať ďalej (zatiaľ mám za sebou ešte Cyntoryn zvieratiek, ktorý mimochodom odporúčam)...A verím, že toto je posledná negatívna recenzia, ktorú na Kingovu knihu píšem.